Význam slova "ho" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 361 výsledkov (4 strán)
-
horkosť -i ž.
II. horké s., horká ž. horkastý likér
III. horký, horkýže, horkýžetam čast. hovor. expr. vyj. zápor, popieranie, pochybovanie, kdeže: dosť som zjedol – h. dosť!
-
horký
I. príd.
1. majúci chuť ako blen, palina: h-á chuť, h. liek;
h-á káva nesladená2. bolestný, trpký, ťažký: h. žiaľ, život, h-é sklamanie, slzy
3. expr. (obyč. v menných vetách) žiadny, nijaký: h. jeho pokoj, h-á jeho pomoc
● zhltnúť h-ú → pilulku;
→ vypiť kalich horkosti (až do dna); -
horľavina -y -vín ž. horľavá látka: ropa je h.
-
horľavosť -i ž.
-
horliť nedok.
1. horlivo sa zasadzovať za niekoho, niečo: h. za spravodlivosť
2. rozhorčovať sa, rozčuľovať sa (v reči): h. proti neporiadku
-
horliteľ -a mn. -ia m. kniž. kto za niečo horlí: h. za národné práva;
-
horliteľka -y -liek ž.
-
horlivo prísl.;
-
horlivosť -i ž.
-
horlivý príd. plný nadšenia, usilovnosti, príčinlivý, zápalistý; svedčiaci o tom: h. obdivovateľ, hlásateľ niečoho;
h-á práca; -
hormón -u m. biol. látka pôsobiaca na fyziol. pochody organizmu: rastový h.;
-
hormónový, hormonálny príd.: h-ový výťažok;
h-lna žľaza;
h-lna liečba hormónmi -
hornatina -y -tín ž. hornatá krajina, nižšie pohorie
-
hornatosť -i ž.
-
hornatý príd. bohatý na hory (význ. 2), kopcovitý, vrchovitý: h. kraj, terén;
-
horniačka -y -čok ž.;
-
horniacky príd. i prísl.
-
horniak -a mn. -ci m. obyvateľ sev. krajov (oproti juž. krajom) Slovenska, op. dolniak;
-
horník -a mn. -ci/-ky m. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi dolníkom a kráľom)
-
hornina -y -nín ž. látka zložená z nerastov tvoriaca podst. časť zemskej kôry: usadené h-y
-
hornouhorský príd. hist. k Horné Uhorsko: h-é mestá
-
hôrny príd.: h-e jahody horské;
h-i chlapci zbojníci; -
horný príd. ležiaci, umiestnený hore, vyššie, vrchný, op. dolný: h-é zuby;
h. koniec dediny vyšný;
odb. h-é končatiny ruky;
h-á hranica maximálna;
h. tok rieky bližšie k prameňu;
hist. H-é Uhorsko približne dnešné Slovensko;
(britská) H-á snemovňa (lordov)● h-ých desaťtisíc najbohatšia vrstva spoločnosti
-
horolezec -zca m. športovec lezúci v prír. skalnom, ľadovcovom, snehovom al. kombinovanom teréne s istým st. obťažnosti;
-
horolezecký príd.: h-á výprava;
-
horolezectvo -a s. šport. disciplína
-
horolezkyňa -e -kýň ž.;
-
horor -u m.
1. umel. žáner s námetom úmyselne vyvolávajúcim hrôzu: filmový, televízny h.
2. hovor. niečo strašidelné, hrozné: zažiť h.;
-
hororový príd.: h. príbeh
-
horoskop -u m. astrologická predpoveď budúcnosti, osudu podľa postavenia planét; toto postavenie
-
horotvorný príd. geol. súvisiaci so vznikom horstiev: h-é pohyby zemskej kôry
-
horšiť sa -rš/-i! nedok.
1. zhoršovať sa: počasie sa h-í
2. zastaráv. hnevať sa, pohoršovať sa: h. sa nad nespravodlivosťou
-
horský príd.: h. vzduch, h. hrebeň;
H-á služba (vo Vys. Tatrách);
h-é slnko žiarič ultrafialových lúčov;
h. bicykel silnou konštrukciou prispôsobený horskému terénu;
h-á cyklistika jazda na horských bicykloch; príslušná šport. disciplína; -
horstvo -a -tiev s. súvislé pásmo vrchov, pohorie
-
hortenzia -ie ž. ozdobná rastlina kvitnúca v guľovitých kvetenstvách, bot. Hydrangea
-
horúčava -y -čav ž.
1. horúce počasie, povetrie, horúčosť, spara: letná h. páľava;
v izbe je h.2. pocit veľkého tepla (na tele): obliala ho h., h. mu udrela do tváre
-
horúci príd.
1. majúci veľkú teplotu, vrelý, rozpálený: h-a káva, pec, h-e čelo, h. prameň, deň;
2. vrúcny, vrelý, op. chladný: h. cit, h-e objatie
● → chodiť okolo niečoho ako mačka okolo h-ej kaše;
h-a hlava prudký a nerozvážny človek;
mať h-u krv byť temperamentný;
→ šiť h-ou ihlou;
mať h-u pôdu pod nohami byť v kritickej situácii;
expr. posielať niekoho do h-eho pekla a) preklínať b) zaháňať;
→ kuť železo, kým je h-e;
h. zemiak nepríjemný, háklivý problém; -
horúčka -y -čok ž. telesná teplota nad 38° C: mať vysokú h-u, h. stúpa, klesá;
svalová h. napätie svalov po veľkej námahe; -
horúčkovito, horúčkovite prísl. k 2: h. premýšľať;
-
horúčkovitosť -i ž.
-
horúčkovitý príd.
1. sprevádzaný horúčkou; ako v horúčke: h. stav;
h-é oči2. veľmi horlivý, zaujatý, náhlivý: h-á činnosť, h-é zbrojenie;
-
horúčkový príd.: h-é ochorenie
-
horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť;
je tu h.;
je mu h. i fraz. je v kritickej situácii -
horúčosť -i ž. horúčava (význ. 1, 2): h. letného dňa;
tvár blčí h-ou -
hosana, hosanna [-s- i -z-] (hebr.) bibl.
I. neskl. s. radostné zvolanie v kresť. liturgii (hebr. pôvodu): volali mu h. na slávu
II. cit. výraz zvelebovania
-
hospic -u m. sociálny útulok na doopatrovanie starých chorých ľudí: budovanie h-ov
-
hospitácia -ie ž. účasť niekoho pri vyučovaní (študijná, kontrolná ap.)
-
hospitalizácia -ie ž. hospitalizovanie;
-
hospitalizačný príd.
-
hospitalizovať dok. umiestniť (chorého) v nemocnici
-
hospodár -a m.
1. kto má na starosti hmotné prostriedky, hosp. správca: podnikový h., h. organizácie, spolku
2. kto vie hospodáriť (odborne, úsporne): byť h-om v domácnosti, na svojom pracovisku;
-
hospodáriť -i nedok.
1. mať na starosti hmotné prostriedky: devízové, podnikové h-enie, h. podľa rozpočtu
2. účelne, úsporne zaobchádzať s niečím: h. s energiou, so silami, s časom
3. pracovať v poľnohospodárstve, gazdovať, roľníčiť: súkromne, kolektívne h-iaci roľníci
-
hospodárka -y -rok ž.
-
hospodárne prísl.;
-
hospodárnosť -i ž.: h. vo výrobe
-
hospodárny príd. úsporný a účelný, ekonomický: h. postup, h-e využitie pracovného času;
-
hospodársko-spoločenský príd. hospodársky a spoločenský: h-é činitele
-
hospodársko-technický príd. týkajúci sa techniky hospodárstva: h-á úprava pozemkov
-
hospodársky príd.
1. týkajúci sa hmotných prostriedkov, výr. činnosti, ekonomický: h-e činitele, h-a kríza, h. pracovník;
zastaráv. h-a veda ekonómia2. poľnohospodársky, roľnícky: h-e zvieratá, h. podnik;
hospodársky prísl.: h. vyspelý štát
-
hospodárstvo -a -tiev s.
1. spôsob organizovania výroby, výr. činnosť spoločnosti, ekonomika: trhové h., národné h.;
lesné, vodné h.2. správa hmotných prostriedkov, hospodárenie: bytové h., h. podniku
3. spôsob pôdohosp. činnosti, hospodárenie: družstevné, súkromné h.
4. poľnohosp. výr. jednotka, gazdovstvo (význ. 1): mať malé h.
● → turecké h.
-
hosť -a mn. -ia -í/-ov m.
1. kto príde na návštevu, na pozvanie, návštevník: pozvať si h-a, prijímať h-í;
svadobní h-ia;
h-ia festivalu2. návštevník pohostinského podniku ap.: stály h. (kaviarne), kúpeľný, hotelový h.
3. hosťujúci umelec, športovec ap.: orchester diriguje ako h.;
h-ia hosťujúce šport. družstvo● nevolaný, neželaný, nezvaný, nevítaný h. človek, jav, kt. je nemilý, nepríjemný;
→ ryba a h. na tretí deň smrdí; -
hosteska -y -siek ž. oficiálna sprievodkyňa na medzinárodných podujatiach: festivalové, olympijské h-y
-
hostia [-ti-a] -ie ž. cirk. nekvasený chlieb vo forme oblátky používaný pri eucharistii
-
hostina -y -tín ž. bohaté al. slávnostné stolovanie: svadobná h., vystrojiť, urobiť si h-u;
-
hostinec -nca m. jednoduchší podnik na občerstvenie a stravovanie: dedinský h.
-
hostinka -y -niek ž. zdrob. expr.
-
hostinská ž.
-
hostiť hosť/-i! nedok.
1. dávať hosťovi jesť, piť, častovať: h. priateľov, h. deti zákuskami
2. mať ako hosťa (na pobyt): mesto h-í delegátov
// hostiť sa hovor. hodovať, častovať sa: svadobníci sa h-ia
-
hostiteľ -a mn. -ia m.
1. kto hostí, častuje: h. nás pozval k stolu
2. kto má niekoho ako hosťa (na pobyt ap.): h. majstrovstiev, delegácie;
-
hostiteľka -y -liek ž.;
-
hostiteľský príd.
-
hostka -y -tiek ž. zried.
-
hosťovať nedok. (o umelcoch, športovcoch ap.) vystupovať ako hosť: h. v divadle, v cudzine, h-ujúce mužstvo
-
hosťovský
I. príd. určený hosťom: h-á izba
II. hosťovská ž. zastaráv. hosťovská izba
-
hot, hota cit. vyj. pobádanie koní, aby šli doprava, op. čihi (-í)
-
hotel -a L -i mn. -y m. podnik na prechodné ubytovanie, príp. stravovanie: bývať, raňajkovať v h-i;
trojhviezdičkový h., horský h.; -
hotelier -a m.
2. odborník na hotelové služby;
-
hotelierka -y -rok ž.;
-
hoteliersky príd.: h-a škola
-
hotelík -a m. zdrob.
-
hotelový príd.: h-á izba;
h-á škola; -
hotentot -a m. hovor. pejor. človek, s kt. sa dá ťažko dorozumieť; nechápavý človek;
-
hotentotčina -y ž. hovor. pejor. nezrozumiteľná reč
-
hotentotský príd.
-
hotovať nedok. hovor. hotoviť: h. hostinu
// hotovať sa pripravovať sa, hotoviť sa: h. sa odísť
-
hotoviť nedok. pripravovať, chystať, hotovať: h. obed, svadbu
// hotoviť sa pripravovať sa, hotovať sa: h. sa na cestu
-
hotovosť -i ž. peniaze pripravené na platenie; hotové peniaze: pokladničná h.;
pri kúpe auta sme platili v h-i -
hotový
I. príd.
1. urobený, dokončený, dohotovený: h. obraz, obed je h.;
h-é šaty a) dohotovené b) hovor. konfekčné;2. pripravený, prichystaný: je h. na cestu, h. odísť;
ideme, si h.?3. hovor. skutočný, naozajstný; pravý, dokonalý: je z neho h. muž;
(to je) h. zázrak;
h-é peklo4. odhodlaný, ochotný: h. pomôcť, konať;
je h. do bitky5. byť h. mať niečo urobené: byť (načas) h. s robotou
● expr. byť h. a) viac nevládať, nevedieť b) byť mŕtvy;
byť s niečím, s niekým rýchle, hneď h. ľahko vybaviť, odbaviť;
byť (úplne) h. s nervami, so zdravím vyčerpaný;
(to je) h-á vec je rozhodnuté;
→ postaviť niekoho pred h-ú vec;
chudobný človek h-á opica chudobný človek je iba na posmechII. hotové s. hovor. hotovosť: kupovať, predávať za h., platiť h-ými
● → prísť do h-ho, k h-mu;
→ prísť (ako) na h.III. hotovo neskl. s. skončená (kolektívna) práca: hlásime h.!
IV. hotovo cit. vyj. potvrdenie vlastnej výpovede, basta: nepôjdem a h.!
-
hovädo -a -viad s. jednotlivý kus rožného statku, obyč. vôl, krava;
● expr. robiť ako h. ťažko;
-
hovadský, hovädský príd. subšt. majúci príslušnú vlastnosť vo veľkej miere: h-á žena skvelá;
h-á cena veľká; hovadsky, hovädsky prísl.: má sa h. zle veľmi zle -
hovädzí príd.: h-ie mäso, h-ia polievka;
h. dobytok rožný statok; -
hovädzina -y ž.
1. hovädzie mäso
2. hovädzia koža
-
hovädzinka -y ž. zdrob. expr.
-
hoviadko -a -dok s. zdrob. expr.
-
hovienko -a -nok s. oslab.
II. hovno čast. vyj. hrubé popieranie, čerta, paroma, figu: h. vieš nič nevieš
-
hovieť -ie -ejú nedok. kniž.
1. robiť po vôli, povoľovať, voľkať: h. deťom, svojmu telu
2. byť po vôli, vyhovovať: hra h-ie vkusu divákov
3. venovať sa (zo záľuby), holdovať: h. svojim záľubám, športu
-
hovno hrub.
I. -a -vien s. výkal; lajno;
-
hovor -u m. hovorenie, rozprávanie, rozhovor: tichý, veselý h.;
miestny, medzimestský (telefonický) h.; -
hovorca -u mn. -ovia m. kto hovorí za niekoho, za istú skupinu a jej vec, tlmočník, zástupca, tlačový tajomník: h. vlády;
-
hovorcovský príd.
-
hovoridlá -diel s. pomn. rečové artikulačné orgány
-
opak. hovorievať -a
-
hovoriť nedok.
1. vyjadrovať myšlienky rečou, rozprávať, vravieť; ovládať nejaký jazyk: h. nahlas, zo sna;
h. (po) rusky, niekoľkými jazykmi;
h-ená podoba spisovného jazyka2. rečou oznamovať; vyjadrovať slovami, vravieť: h. o udalostiach, h. pravdu;
prečo nič neh-š? nehovor(te)! čo neh-š (-te)! výraz začudovania, naozaj? h-í sa, že ... ľudia vravia, povráva sa3. vyslovovať svoju mienku, vravieť: čo na to h-í tvoja žena? h-ia o ňom iba dobré;
4. mať prejav (ako rečník ap.): h. na verejnosti, do mikrofónu, do rozhlasu
5. prezrádzať, svedčiť, nasvedčovať: obrazy h-ia o jeho talente;
fakty h-ia, štatistika h-í6. často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: je tu, ako sa h-í, ako na jarmoku;
ako h-m, vstal a odišiel;
h-m vám, je to isté● h-í ako kniha, akoby z knihy čítal a) múdro b) plynne;
h. z cesty blúzniť;
h. k veci byť vecný;
škoda h.! výraz rezignácie;
o tom ani neh-iac to je samozrejmé;
to mi nič neh-í nič mi to nepripomína;
h-í z neho alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti;
→ zlé jazyky h-ia;
→ reči sa h-ia, chlieb sa je;
h. striebro, mlčať zlato; -
hovorkyňa -e -kýň ž.;
-
hovorňa -e ž.
1. (telefónna) h. kabína na telefonovanie (na pošte)
2. miestnosť v niekt. inštitúciách určená návštevám: internátna h.
-
hovorné s. poplatok za telef. hovor
-
hovorný príd. zhovorčivý: h. človek
-
hovorovo prísl.;
-
hovorovosť -i ž.
-
hovorový príd.: lingv.: h-é slová charakteristické pre bežné neoficiálne prejavy;
h. štýl štýl spis. jazyka, v kt. prebieha bežné dorozumievanie; -
doňho G zámena on (živ.) s predl. do;
do neho: stojí pri kamarátovi a strká d. -
naňho A zámena on (živ.) s predl. na
-
oňho A zámena on (živ.) s predl. o;
o neho -
poňho A zámena on (živ.) s predl. po;
po neho -
uňho G zámena on (živ.) s predl. u