Význam slova "hne" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hneď¹ -e/-i ž. odb. hnedé farbivo: chrómová h.

hneď²

I. prísl.

1. v túto chvíľu, okamžite, už: urob to h. (teraz)! je h. udomácnený;
ale h.! dôrazný rozkaz

2. v krátkom čase, o chvíľu, čoskoro: čakaj, h. sa vrátim! h. to bude

3. v tesnej blízkosti: je to h. za domom

● h. a zaraz! ihneď, teraz (rozkaz)

II. spoj. podraď. je súčasťou spoj. a) čo hneď, kt. vyj. prípustku al. krajnú podmienku, hoci, aj keď, čo priam: idem, čo h. zahyniem b) hneď ako, hneď čo, kt. vyjadruje tesnú časovú následnosť, len čo: h. ako vošiel, pozdravil sa;
h. čo prídeš, zavolaj!

III. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu, dokonca: prišli h. dvaja;
kúpil víno, a h. dve fľaše

hnedák -a mn. N a A -y m. pej(k)o, gaštan (kôň)

hnedasto, hnedkasto prísl.

hnedastý, hnedkastý príd. sfarbený dohneda: h. odtieň;

hnedeľ -a m. miner. limonit

hnednúť -e -ú -dol nedok. stávať sa hnedým: pečienka h-e

hnedo prísl.;

hnedo-červený príd. hnedý a červený: h-é pásiky

hnedočervený príd. červený dohneda: h-á farba tehál

hnedooký príd. majúci hnedé oči: h-é dievča

hnedosť -i ž.

hnedouhoľný príd. súvisiaci s hnedým uhlím: h-é bane

hnedovlasý príd. majúci hnedé vlasy: h-é dieťa

hnedozelený príd. zelený dohneda: h-é oči

hnedý príd. majúci farbu ako káva, gaštan, čokoláda, kávový: h-é vlasy, oči;
h-á zem;
h-é uhlie;

hnetač -a m. živ. kto pracuje pri hnetacom stroji;

hnetač -a mn. -e m. neživ. stroj na hnetenie (napr. plastických látok)

hnetací príd. tech. určený na hnetenie: h. proces, stroj

hnev -u m.

1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia, zlosť: h. na neporiadky;
krotiť h.

2. nepriateľstvo, odpor: byť v h-e so susedmi;
rozísť sa v h-e

● expr. vyliať si h. na niekom, niečom uľaviť si jeho prejavom;
h. je zlý radca

hnevať nedok. vzbudzovať hnev, zlostiť: deti h-jú (rodičov), h-á má, že neprišiel

// hnevať sa

1. cítiť hnev, zlostiť sa: h. sa na deti, pre maličkosť;
neh-aj(te) sa (na mňa), prosím prepáč(te)

2. byť v hneve, žiť v nepriateľstve s niekým: h-á sa so susedom;
už rok sa h-jú

hnevlivo prísl.;

hnevlivosť -i ž.

hnevlivý príd.

1. kt. sa ľahko nahnevá, popudlivý, prchký: h. človek, h-á povaha

2. prejavujúci hnev, zlosť, nahnevaný, zlostný, nevľúdny: h. pohľad, tón;

hnevníčka -y -čok ž.

hnevník -a mn. -ci m. kto sa s niekým hnevá al. s kt. sa niekto hnevá: mať h-a;
h-i sa pomerili;