Význam slova "hnaã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hnačka -y -čiek ž. častá riedka stolica;

hnačkový príd.: h-é ochorenie

hnať ženie ženú bude hnať/poženie nedok.

1. nútiť do pohybu istým smerom: h. statok (na pašu), ž-ie deti domov

2. uvádzať do činnosti, poháňať: elektrina ž-ie stroj, voda ž-ie mlyn

3. expr. nútiť do rýchleho pohybu, do činnosti, poháňať: h. koňa, h. deti do učenia, ž-ie ho pud;
h-ný zvedavosťou

4. nútiť odísť, vyháňať, zaháňať: h. niekoho z domu;
vojsko ž-ie nepriateľa

5. hovor. expr. rýchle ísť, náhliť sa, uháňať: h. na aute veľkou rýchlosťou

6. (o rastlinách) (rýchle) rásť, vyháňať: strom ž-ie do výšky, h. do kvetu

7. hovor. neos. ž-ie ho má hnačku, preháňa ho

● beží, letí, akoby ho h-l, akoby ho (všetci čerti) h-li rýchle;
h. niekoho pred súd žalovať ho;
h. niečo do krajnosti vyostrovať;
h. niekomu vodu na mlyn pomáhať (aj nevedomky)

// hnať sa

1. expr. rýchle sa pohybovať, uháňať, rútiť sa: h. sa na vlak;
búrka, auto sa ž-ie, krv sa mu ž-ie do tváre

2. ponáhľať sa za niečím s cieľom dostihnúť to: h. sa za ostatnými;

3. expr. horlivo sa púšťať do niečoho: h. sa do roboty, do ženenia

● expr. h. sa do niečoho ako divý, splašený rýchlo, veľmi;
h. sa do záhuby nedbať na nebezpečenstvo

hnát -u obyč. mn. m. dlhá kosť končatín: lebka so skríženými h-mi;

● expr. h-y ti dolámem! veľmi ťa zbijem