Význam slova "hlup" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hlupáčik -a mn. -ovia m. zdrob. zjemn.

hlupácky príd.;

hlupáctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k hlupák

2. hlúpy čin;

hlupák -a mn. -ci m. hlúpy al. nerozvážny človek, sprosták (obyč. nadávka);

hlupaňa -e ž.;

hlúpnuť -e -u -pol -uc -uci nedok. stávať sa hlúpym, osprostievať

hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;

hlúposť -i ž. sprostosť (význ. 1 – 3): ľudská h.;
expr.: stvárať, tárať h-i;
kupovať h-i, hnevať sa pre h.

hlúpučko prísl.

hlúpučký príd. zjemn. hlúpy;

hlúpy príd.

1. sprostý (význ. 1 – 3): h. človek;
h-a odpoveď;
hovor. expr.: h-a situácia;
h-a náhoda;
hnevá sa pre h. papier

2. hovor. expr. neomastený; planý: h-e zemiaky

● expr.: h. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi;
mať h-e šťastie nezaslúžené;
h. má → šťastie;