Význam slova "haň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hana -y hán ž. zneváženie, potupenie, pohanenie: váľať, kydať na niekoho h-u;
človek bez h-y bezúhonný

● → rytier bez bázne a h-y

hanba

I. -y ž.

1. stav pohanenia, pocit zneuctenia: robiť niekomu h-u, žiť v h-e, utŕžiť h-u;
(fuj,) h. (ti)! výraz odsúdenia

2. pocit studu, hanblivosť: červenať sa od h-y, nemať h-u (-y)

3. hovor. zjemn. pohlavné orgány: zakrývať si h-u

● expr.: neporiadny, lenivý, až h. veľmi;
h. a posmech! taká h.! výrazy odsúdenia;
na h-u (sveta) na posmech (verejnosti);
h. sem, h. tam, h.-neh. bez ohľadu na potupu;
→ ostať v h-e;
skoro sa prepadol, zhorel od h-y veľmi sa hanbil

II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať;
je h., že ... je zahanbujúce

hanbiť sa nedok.

1. mať pocit hanby, studu: h. sa za svoje činy, za neporiadok;
h-m sa za teba;
h-i sa! h-te sa! môžeš sa h.! výrazy rozhorčenia, odsudzovania

2. byť hanblivý, okúňavý: h-í sa pred ženami;
vezmi si, neh-i sa!

● kto sa h-í, má prázdne gamby nevýbojný je v nevýhode

hanblivo prísl.;

hanblivosť -i ž.

hanblivý príd. kt. sa hanbí, ostýchavý, okúňavý; svedčiaci o tom: h-é dieťa;
h. úsmev;

handra -y -dier/-dár ž.

1. kus tkaniny použ. obyč. na čistenie: h. na dlážku; cediť cez h-u

2. hovor. pejor. nekvalitná tkanina: nekúp si hocijakú h-u

3. hovor. expr. obyč. mn. oblek, šaty: potrebujem dáku h-u na seba;
pejor. chodí v h-ách v zodratých šatách

4. pejor. slaboch, vecheť (často v nadávke): ten chlap je h.

● expr.: svaly ako h-y ochabnuté;
zaobchádzať s niekým ako s (so špinavou) h-ou ponižovať niekoho;

handrár -a m.

1. (v min.) kto kupčil s handrami

2. pejor. trhan, niktoš (nadávka)

handrbulčina -y ž. hovor. pejor. nezrozumiteľná, cudzími jazykovými prvkami premiešaná reč

handrička -y -čiek ž. zdrob. k 1 – 3

handrkovať nedok. hovor. pejor. rozprávať cudzím (obyč. nem.) jazykom al. nezrozumiteľne

// handrkovať sa

1. rozprávať sa cudzím jazykom al. nezrozumiteľne: h-jú sa po nemecky

2. dohadovať sa, jednať sa: h. sa o každú korunu;
prestaň sa h.!

handrový príd. k 1, 2: h. pokrovec, h-á bábika z handier;

hanebne prísl.: h. oklamať;
h. skrachovať;

hanebnosť -i ž.

1. iba jedn. k hanebný (význ. 1, 2)

2. hanebný čin: dopúšťať sa h-í

hanebný príd.

1. hodný odsúdenia, zlý, podlý, nehanebný: h. vrah, čin

2. prinášajúci hanbu, potupný: h-á porážka;

hangár -a/-u L -i mn. -e m. budova na úschovu lietadiel

haniť nedok. pohŕdavo, znevažujúco sa vyjadrovať o niekom, niečom, tupiť, op. chváliť: h. ľudí, tovar

● kto najviac h-í, najskôr kúpi

hánka -y -nok ž. vyčnievajúci kĺb na prste: opuchnuté h-y, poklepať h-mi na stôl

hanlivo prísl.

hanlivý príd. haniaci, potupný, urážlivý: h-é nadávky;
lingv. h-é slovo pejoratívne;

hanobiť nedok. hrubo znevažovať, tupiť, urážať, špiniť: h. protivníka, pamiatku niekoho

hanobiteľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo hanobí;

hanobiteľka -y -liek ž.

hanoblivý príd. hanobný, hanlivý: h. článok, h-é slová

hanobný príd. kt. hanobí, tupiaci, hanlivý: h. spis hanopis

hanopis -u m. lit. hanobný spis, pamflet

bláhať si -a nedok. pociťovať (neodôvodnenú) spokojnosť, pochvaľovať si, tešiť sa: bláha si, že jej rozumie

číhať -a nedok. pozorne striehnuť: č. na zver, na korisť, mačka č-a na myš;

nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje

nedok. dopomáhať -a

dúha -y dúh ž.

1. oblúk farieb vznikajúci odrazom a lomom slnečných lúčov v daždi: vidieť na oblohe d-u

2. ohnutá doska ako časť steny suda

● expr.: piť ako d. veľa;
byť smädný ako d. veľmi;

dvíhať -a nedok.

1. niečo chytené dopravovať vyššie, zdvíhať: d. poleno na plece, dieťa na ruky;
d. bremeno škripcom, žeriavom;
nikto ned-a telefón;
d. pohár i fraz. pripíjať

2. dávať (časť organizmu) do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať: pes d-a labky;
d. ruky pred seba, nad hlavu (pri cvičení);
d. oči pozerať dohora;
d. hlavu i fraz. a) získavať sebavedomie b) stavať sa na odpor;
d. prst vztyčovať i fraz. karhavo hovoriť

3. brať (niečo spadnuté) z povrchu niečoho, zdvíhať: d. klobúk zo zeme, papier z dlážky;
d. raneného spod bicykla

4. spôsobovať zvýšenie, zvyšovanie (počtu, množstva, úrovne ap.): d. ceny, nájomné zvyšovať;
dažde d-jú hladinu rieky

5. zlepšovať, povznášať, zdokonaľovať: d. vzdelanostnú, hmotnú úroveň, d. výrobu

● d. ruku proti niekomu (chcieť) udrieť;
d. ruky k niekomu úpenlivo prosiť;
kniž. d. (svoj) hlas proti niečomu protestovať;
expr. až ho tak d-a je pobúrený;

fíha, fiha cit. vyj. rozlič. pocity, obyč. prekvapenie: f., taká novina!

ha¹ zn. hektár

ha², há cit.

1. iba ha vyj. rozlič. pocity, napr. prekvapenie, hnev, al. poukazuje na niečo, hah, hach: ha, aké strašné! ha, tam je!

2. pripája sa k otázke na zvýraznenie nástojčivosti: čo tu chceš, há, ha?

ha-ha, haha cit.

1. napodobňuje smiech, cha-cha, chacha: h., to bol dobrý vtip!

2. vyj. výsmech: h., ona si myslela, že sa jej naľaká

hačať -á -ajú, hačkať nedok. det., fam. sedieť: deti ticho h-jú

hačať si -á -ajú, hačkať si dok. det., fam. sadnúť si

hačnúť si -ne -nú -čol dok. det., fam. sadnúť si

hašé neskl. s. kuch. kašovité mäsité jedlo: diétne teľacie h.

hašiš -a m. narkotická látka z ind. konopí: fajčiť h.

hašlerka -y -riek obyč. mn. ž. čierny aromatický cukrík proti kašľu

hašteriť sa nedok. hádať sa, škriepiť sa, vadiť sa (pre bezvýznamné veci): h. sa s niekým o maličkosti, susedia sa h-ia

hašterivosť -i ž.

hašterivý príd. kt. sa rád hašterí, škriepny; svedčiaci o tom: h-í susedia;
h-á povaha, h. tón;

hať -e ž.

1. hrádza, obyč. z prútia, ktorou sa upravuje vodný tok: mlynská h., h. na potoku

2. stav. vodná stavba cez tok (na zvýšenie hladiny): betónová h.;

haťový príd.

íha cit. vyj. údiv, prekvapenie: í., ale si vyrástol

kuľhať, správ. krívať

nedok. líhať, líhať si -a

1. k 1, 2

2. iba líhať hovor. (s kým) pohlavne sa stýkať

● l., vstávať s niečím ustavične na niečo myslieť, s niečím sa zaoberať;
vstávajúc – l-úc ustavične;

nactiutŕhač -a m. pejor. kto ubližuje na cti, kto osočuje;

nactiutŕhačský príd.: n-é klebety;

nactiutŕhačsky prísl.;

nactiutŕhačstvo -a s.

nedok. naddvíhať -a, naddvihovať

// naddvihnúť sa: hruď sa mu n-la;

nedok. naddvíhať sa, naddvihovať sa

nadváha -y ž. nadmerná váha, hmotnosť: deti trpiace n-ou;
príplatok na n-u (batožiny v lietadle)

namáhať -a nedok.

1. spôsobovať námahu, unavovať, vyčerpávať: n. si oči pri čítaní, chôdza ho n-a

2. privádzať do intenzívnej činnosti, napínať: n. (si) pamäť, mozog;
tech. mechanické, tepelné n-nie zaťažovanie (materiálu)

// namáhať sa vynakladať námahu, usilovať sa: n-a sa zo všetkých síl dokončiť prácu;
nen-te sa s tým!

nedok. napomáhať -a

nastrúhať -a dok. strúhaním upraviť, nahromadiť isté (väčšie) množstvo: n. uhorku, n. varešiek

oddŕhať -a nedok. expr. odŕhať, kašlať, odkašlávať: sucho o.

nedok. odpomáhať -a

odŕhať -a nedok. expr. kašlať; odkašlávať, oddŕhať: sucho o.

nedok. odtŕhať sa, odtrhávať sa, odtrhovať sa

nedok. odtŕhať, odtrhávať -a, odtrhovať

// odtrhnúť sa:

1. pes sa o-l z reťaze

2. o. sa od národa, od čítania;
človek o-tý od kolektívu;

oh, óh, óha cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, ľútosť, bôľ, nespokojnosť ap.), och, ó: óh(a), naozaj príde? oh, škoda! oh, aký žiaľ!

ostrúhať -a dok.

1. strúhaním zbaviť vrchnej vrstvy (a tak opracovať): o. ceruzu

2. strúhaním odstrániť: o. kôru (z citróna)

3. postrúhať: o. zemiaky, jablko

peľhať nedok. expr. úzkostlivo pestovať, s námahou opatrovať: p. svoje deti

políhať si -a dok. postupne si ľahnúť: deti si už p-li

pomáhač -a m. kto pomáha, pomocník: nemeckí okupanti a ich domáci p-i prisluhovači;

pomáhačka -y -čiek ž.

nedok. pomáhať -a

// pomôcť si zmôcť sa, zbohatnúť: politickou kariérou, dedičstvom si p-l

● nemôžem si p. (, ale ...) a) nemám iného východiska b) je to už raz tak, nemôžem za to;

nedok. pomáhať si

ponamáhať sa -a dok. chvíľu sa namáhať: p-l sa, kým to spravil

popretŕhať -a, popretrhávať -a dok.

1. distrib. k pretŕhať, pretrhávať: p. nite, ženy p-li repu;

2. na viacerých miestach pretrhnúť, prerušiť: víchor p-l vedenie

// popretŕhať sa, popretrhávať sa

1. distrib. k pretŕhať sa, pretrhávať sa: povrazy sa p-li, mračná sa p-li

2. na viacerých miestach sa pretrhnúť: vedenie, pletivo sa p-lo

postŕhať -a, postrhávať -a dok. distrib. k stŕhať, strhávať: p. telefónne drôty, p. záclony z oblokov, partizáni p-li mosty

// postŕhať sa, postrhávať sa: deti sa p-li zo sna

postrúhať -a dok. strúhaním rozdrobiť: p. zemiaky, kapustu

nedok. potŕhať sa, potrhávať sa, potrhovať sa

povytŕhať -a, povytrhávať -a, povytrhúvať -a dok. distrib. k vytŕhať, vytrhávať, vytrhúvať: p. burinu;
všetko jej p-li z rúk

pozažíhať -a dok. distrib. k zažíhať: p. lampy

pozdvíhať dok. distrib. k zdvíhať: p. popadané spisy

nedok. premáhať -a

// premôcť sa vôľou potlačiť city, teles. stavy, opanovať sa, ovládnuť sa: bolo mu do zúfania, no p-l sa;
kričal od bolesti, nevedel sa p.;

nedok. premáhať sa

nedok. pretrhávať sa, pretŕhať sa, pretrhovať sa

nedok. pretrhávať, pretŕhať -a, pretrhovať: p. reťaz;
p. mrkvu

nedok. pretrhávať, pretŕhať -a, pretrhovať

// pretrhnúť sa

1. trhnutím, trhaním stratiť súvislosť: lano sa p-lo

2. expr. prílišnou námahou sa vyčerpať: nechce sa v robote p.;

nedok. prevŕhať -a, prevrhovať

// prevrhnúť sa nečakane (a prudko) sa dostať do ležiacej polohy, prevrátiť sa, spadnúť: voz so senom sa p-l;

nedok. prevŕhať sa, prevrhovať sa

nedok. prilíhať -a

protiváha -y -váh ž. čo vyrovnáva, vyvažuje: v kolektíve bol jeho p-ou

rovnováha -y -váh ž.

1. stav vyrovnanosti medzi rozlične pôsobiacimi silami: r. tela, udržať r-u na kladine

2. stav vyrovnanosti v pôsobení rozlič. činiteľov, vplyvov: politická, ekonomická, biologická r.

3. vnútorný pokoj, duš. vyrovnanosť: udržať si, stratiť psychickú r-u;
vyviesť niekoho z r-y;

nedok. rozmáhať sa -a

nedok. rozožíhať sa, rozžíhať sa

nedok. rozožíhať, rozžíhať -a

// rozožať sa, rozžať sa začať horieť, svietiť, rozsvietiť sa: pouličné lampy, hviezdy na oblohe sa r-li;

rúhať sa -a nedok. hrubo urážať (niekoho vznešeného al. niečo posvätné): r. sa Bohu, r. sa nebu;
ner-aj sa! i pren. nebuď nespokojný!

rýchlodráha -y -dráh ž. dráha na rýchlu (pred)mestskú prepravu osôb

nedok. spomáhať -a

spretŕhať -a, spretrhať -á dok. spôsobiť prerušenie, skončenie niečoho, potrhať, popretŕhať, prerušiť: s. zväzky, kontinuitu

// spretŕhať sa, spretrhať sa: spojenie sa s-lo

stíhač -a m. kto stíha (význ. 1): voj. stíhací letec;
šport. účastník stíhacích pretekov

stíhačka -y -čiek ž. hovor. voj. stíhacie lietadlo

stíhať -a nedok.

1. usilovať sa dochytiť niekoho, prenasledovať: s. zlodeja

2. úradne zakročovať proti niekomu; trestať: súd ho s-l za ublíženie;
s. zradu;
práv. trestné s-nie

3. (nepríjemne) postihovať, zastihovať: s-jú ho choroby, s-a ich neúroda;
jedno nešťastie s-a druhé nasledujú za sebou

4. hovor. mať dosť času na vykonanie niečoho: popri učení s-a športovať;
nič nes-a

nedok. stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa

nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

// strhať sa vysiliť sa, vyčerpať sa, zmoriť sa (prácou): s. sa pri stavbe domu

nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

// strhnúť sa

1. prudko sa pohnúť, myknúť sa, trhnúť sa (od prekvapenia, ľaku): keď zazneli kroky, s-l sa

2. náhle sa zobudiť, prebrať sa: s. sa zo spánku, zo zamyslenia

3. náhle vzniknúť, vypuknúť: s-l sa potlesk, s-la s búrka, zvada;

strúhať -a nedok.

1. rozdrobovať na strúhadle: s. syr

2. orezávať na povrchu, zastruhávať: s. ceruzky

3. vyrezávať (význ. 3): s. dreveného koníka

4. hovor. expr. (horlivo) robiť (význ. 2), vytvárať: s. figúry pri tanci, s. poklony, grimasy;
s. (si) vtipy, žarty z niekoho

● expr.: s. parádu parádiť sa;
s. verše veršovať;
s. mrkvičku robiť niekomu prstami posmešné posunky; posmievať sa;
s. kyslú, vážnu, nevinnú ap. tvár tvárou vyjadrovať nevôľu, vážnosť, nevinu ap.;

nedok. ulíhať, ulíhať sa -a, ulihovať, ulihovať sa

nedok. utŕhať -a: u. na cti tupiť, osočovať

// utrhnúť sa

1. zried. odtrhnúť sa: pes sa u-l (z reťaze)

2. expr. vychytiť sa, schytiť sa: zrazu sa u-e a niet ho celý deň

váha -y váh ž.

1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením;
v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e

2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u

3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u

4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze;
hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u

● brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u;
byť → jazýčkom na v-ach, na v-e;

váhať -a nedok. prejavovať nerozhodnosť, kolísať; otáľať, okolkovať: dlho v., nev. ani chvíľu;
v. s odpoveďou;
bez v-nia ihneď

vodováha -y -váh ž. pomôcka v podobe nádoby s kvapalinou na zisťovanie vodorovnej polohy, libela

vymáhač -a m. kto niečo vymáha: v. dlhov, pohľadávok

nedok. vymáhať -a

vypeľhať dok. expr. peľhaním vychovať, odchovať: v. dieťa (z plienok, od kolísky)

nedok. vypomáhať -a

vystrúhať -a dok.

1. strúhaním zhotoviť; vyrezať: v. koníka z dreva

2. hovor. expr. (horlivo) urobiť (význ. 1): v. poklonu;
v. prednášku vysúkať;
v. kyslú tvár kyslo sa zatváriť

nedok. vytŕhať sa, vytrhávať sa, vytrhovať sa

vyžíhať -a dok. odb. žíhaním spracovať: v. oceľ

nedok. vzmáhať sa -a

1. hospodársky silnieť, bohatnúť: poľnohospodárstvo sa znova v-a

2. zväčšovať sa, mohutnieť: v krajine sa v-l odpor

nedok. k 2 zadŕhať -a, zadrhávať -a, zadrhovať

// zadrhnúť sa:

1. skoro sa z-l polievkou;

2. zips sa z-l;
z. sa v reči zaseknúť sa;

nedok. k 2 zadŕhať sa, zadrhávať sa, zadrhovať sa