Význam slova "han" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hana -y hán ž. zneváženie, potupenie, pohanenie: váľať, kydať na niekoho h-u;
človek bez h-y bezúhonný

● → rytier bez bázne a h-y

hanba

I. -y ž.

1. stav pohanenia, pocit zneuctenia: robiť niekomu h-u, žiť v h-e, utŕžiť h-u;
(fuj,) h. (ti)! výraz odsúdenia

2. pocit studu, hanblivosť: červenať sa od h-y, nemať h-u (-y)

3. hovor. zjemn. pohlavné orgány: zakrývať si h-u

● expr.: neporiadny, lenivý, až h. veľmi;
h. a posmech! taká h.! výrazy odsúdenia;
na h-u (sveta) na posmech (verejnosti);
h. sem, h. tam, h.-neh. bez ohľadu na potupu;
→ ostať v h-e;
skoro sa prepadol, zhorel od h-y veľmi sa hanbil

II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať;
je h., že ... je zahanbujúce

hanbiť sa nedok.

1. mať pocit hanby, studu: h. sa za svoje činy, za neporiadok;
h-m sa za teba;
h-i sa! h-te sa! môžeš sa h.! výrazy rozhorčenia, odsudzovania

2. byť hanblivý, okúňavý: h-í sa pred ženami;
vezmi si, neh-i sa!

● kto sa h-í, má prázdne gamby nevýbojný je v nevýhode

hanblivo prísl.;

hanblivosť -i ž.

hanblivý príd. kt. sa hanbí, ostýchavý, okúňavý; svedčiaci o tom: h-é dieťa;
h. úsmev;

handra -y -dier/-dár ž.

1. kus tkaniny použ. obyč. na čistenie: h. na dlážku; cediť cez h-u

2. hovor. pejor. nekvalitná tkanina: nekúp si hocijakú h-u

3. hovor. expr. obyč. mn. oblek, šaty: potrebujem dáku h-u na seba;
pejor. chodí v h-ách v zodratých šatách

4. pejor. slaboch, vecheť (často v nadávke): ten chlap je h.

● expr.: svaly ako h-y ochabnuté;
zaobchádzať s niekým ako s (so špinavou) h-ou ponižovať niekoho;

handrár -a m.

1. (v min.) kto kupčil s handrami

2. pejor. trhan, niktoš (nadávka)

handrbulčina -y ž. hovor. pejor. nezrozumiteľná, cudzími jazykovými prvkami premiešaná reč

handrička -y -čiek ž. zdrob. k 1 – 3

handrkovať nedok. hovor. pejor. rozprávať cudzím (obyč. nem.) jazykom al. nezrozumiteľne

// handrkovať sa

1. rozprávať sa cudzím jazykom al. nezrozumiteľne: h-jú sa po nemecky

2. dohadovať sa, jednať sa: h. sa o každú korunu;
prestaň sa h.!

handrový príd. k 1, 2: h. pokrovec, h-á bábika z handier;

hanebne prísl.: h. oklamať;
h. skrachovať;

hanebnosť -i ž.

1. iba jedn. k hanebný (význ. 1, 2)

2. hanebný čin: dopúšťať sa h-í

hanebný príd.

1. hodný odsúdenia, zlý, podlý, nehanebný: h. vrah, čin

2. prinášajúci hanbu, potupný: h-á porážka;

hangár -a/-u L -i mn. -e m. budova na úschovu lietadiel

haniť nedok. pohŕdavo, znevažujúco sa vyjadrovať o niekom, niečom, tupiť, op. chváliť: h. ľudí, tovar

● kto najviac h-í, najskôr kúpi

hánka -y -nok ž. vyčnievajúci kĺb na prste: opuchnuté h-y, poklepať h-mi na stôl

hanlivo prísl.

hanlivý príd. haniaci, potupný, urážlivý: h-é nadávky;
lingv. h-é slovo pejoratívne;

hanobiť nedok. hrubo znevažovať, tupiť, urážať, špiniť: h. protivníka, pamiatku niekoho

hanobiteľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo hanobí;

hanobiteľka -y -liek ž.

hanoblivý príd. hanobný, hanlivý: h. článok, h-é slová

hanobný príd. kt. hanobí, tupiaci, hanlivý: h. spis hanopis

hanopis -u m. lit. hanobný spis, pamflet

strúhaný príd. postrúhaný na kúsky, na kašu: s-é zemiaky, s. syr