Význam slova "hac" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hačať -á -ajú, hačkať nedok. det., fam. sedieť: deti ticho h-jú

hačať si -á -ajú, hačkať si dok. det., fam. sadnúť si

hach cit. vyj. rozlič. pocity, napr. vzrušenie, strach, odpor, výsmech, ha: h., aké strašné;
h., aká pyšná!

hacienda [-si-/-ci-] -y -ciend ž. farma v Juž. al. Stred. Amerike

háčik -a m.

1. zdrob. k hák (význ. 1, 2): zavesiť niečo na h.;
krajč. druh dvojdielneho zapínadla; časť tohto zapínadla;
bot. zahnutý osteň

2. časť udice: chytať ryby na h.

3. zahnutá ihlica na zhotovovanie výrobkov z priadze ap.: háčkovať s veľkým h-om

4. hovor. mäkčeň

5. hovor. (skrytý) problém: v tom je ten h., má to jeden, svoj h.;

háčikový príd.

háčiť sa -i nedok. vzpierať sa, priečiť sa, zdráhať sa: h-l sa, ale poslúchol

háčko -a -čok s. hovor. písmeno h, H; vec ním označená al. majúca jeho podobu

háčkovací príd. určený na háčkovanie: h. stroj, h-ia priadza

háčkovanie -ia s. hovor. rozpracovaná háčkovaná ručná práca

háčkovať nedok.

1. ručne zhotovovať háčikom (význ. 3): h. sveter, dečku

2. z hydiny háčikom vyťahovať črevá: h. kurence

hačnúť si -ne -nú -čol dok. det., fam. sadnúť si

stíhací príd. určený na stíhanie: s-ie lietadlá;
šport. s-ie preteky (v cyklistike)

strúhací príd. určený na strúhanie: s. nôž

zdvíhací príd. určený na zdvíhanie; upravený na zdvíhanie (sa): z. elektromagnet;
z. most, vozík

žíhací príd. odb. určený na žíhanie: ž-ia pec;
ž-ia teplota potrebná na žíhanie