Význam slova "h" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

haluškový príd.: h-é cesto

haluz -e L -i mn. -e G -í ž. konár, vetva: vtáča sedí na h-i;

haluzina -y ž. hromad. haluze, raždie: kúriť h-ou

halúzka -y -zok ž. zdrob.

ham cit. det. naznač. jedenie al. jedlo

hambálok, hambalok -lka m. pánt, žŕdka (pre sliepky v kuríne)

hamburger -a L -i mn. -y m. neobalený mletý rezeň v žemli ochutený kečupom, horčicou ap.;

hamburgerový príd.: h. stánok s hamburgermi;
pejor. h-á kultúra majúca ráz šablónovitosti, neinvenčnosti, sériového produktu

hámor -mra/-mru L -i mn. -e m. za feud. dielňa na spracúvanie kovov kutím: medené h-e;

hámorský príd.

hamovať nedok.

1. brzdiť: h. voz, vlak h-je

2. hatiť, zdržiavať, brzdiť: h. niekoho v aktivite;
h. sa v hneve

hana -y hán ž. zneváženie, potupenie, pohanenie: váľať, kydať na niekoho h-u;
človek bez h-y bezúhonný

● → rytier bez bázne a h-y

hanba

I. -y ž.

1. stav pohanenia, pocit zneuctenia: robiť niekomu h-u, žiť v h-e, utŕžiť h-u;
(fuj,) h. (ti)! výraz odsúdenia

2. pocit studu, hanblivosť: červenať sa od h-y, nemať h-u (-y)

3. hovor. zjemn. pohlavné orgány: zakrývať si h-u

● expr.: neporiadny, lenivý, až h. veľmi;
h. a posmech! taká h.! výrazy odsúdenia;
na h-u (sveta) na posmech (verejnosti);
h. sem, h. tam, h.-neh. bez ohľadu na potupu;
→ ostať v h-e;
skoro sa prepadol, zhorel od h-y veľmi sa hanbil

II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať;
je h., že ... je zahanbujúce

hanbiť sa nedok.

1. mať pocit hanby, studu: h. sa za svoje činy, za neporiadok;
h-m sa za teba;
h-i sa! h-te sa! môžeš sa h.! výrazy rozhorčenia, odsudzovania

2. byť hanblivý, okúňavý: h-í sa pred ženami;
vezmi si, neh-i sa!

● kto sa h-í, má prázdne gamby nevýbojný je v nevýhode

hanblivo prísl.;

hanblivosť -i ž.

hanblivý príd. kt. sa hanbí, ostýchavý, okúňavý; svedčiaci o tom: h-é dieťa;
h. úsmev;

handra -y -dier/-dár ž.

1. kus tkaniny použ. obyč. na čistenie: h. na dlážku; cediť cez h-u

2. hovor. pejor. nekvalitná tkanina: nekúp si hocijakú h-u

3. hovor. expr. obyč. mn. oblek, šaty: potrebujem dáku h-u na seba;
pejor. chodí v h-ách v zodratých šatách

4. pejor. slaboch, vecheť (často v nadávke): ten chlap je h.

● expr.: svaly ako h-y ochabnuté;
zaobchádzať s niekým ako s (so špinavou) h-ou ponižovať niekoho;

handrár -a m.

1. (v min.) kto kupčil s handrami

2. pejor. trhan, niktoš (nadávka)

handrbulčina -y ž. hovor. pejor. nezrozumiteľná, cudzími jazykovými prvkami premiešaná reč

handrička -y -čiek ž. zdrob. k 1 – 3

handrkovať nedok. hovor. pejor. rozprávať cudzím (obyč. nem.) jazykom al. nezrozumiteľne

// handrkovať sa

1. rozprávať sa cudzím jazykom al. nezrozumiteľne: h-jú sa po nemecky

2. dohadovať sa, jednať sa: h. sa o každú korunu;
prestaň sa h.!

handrový príd. k 1, 2: h. pokrovec, h-á bábika z handier;

hanebne prísl.: h. oklamať;
h. skrachovať;

hanebnosť -i ž.

1. iba jedn. k hanebný (význ. 1, 2)

2. hanebný čin: dopúšťať sa h-í

hanebný príd.

1. hodný odsúdenia, zlý, podlý, nehanebný: h. vrah, čin

2. prinášajúci hanbu, potupný: h-á porážka;

hangár -a/-u L -i mn. -e m. budova na úschovu lietadiel

haniť nedok. pohŕdavo, znevažujúco sa vyjadrovať o niekom, niečom, tupiť, op. chváliť: h. ľudí, tovar

● kto najviac h-í, najskôr kúpi

hánka -y -nok ž. vyčnievajúci kĺb na prste: opuchnuté h-y, poklepať h-mi na stôl

hanlivo prísl.

hanlivý príd. haniaci, potupný, urážlivý: h-é nadávky;
lingv. h-é slovo pejoratívne;

hanobiť nedok. hrubo znevažovať, tupiť, urážať, špiniť: h. protivníka, pamiatku niekoho

hanobiteľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo hanobí;

hanobiteľka -y -liek ž.

hanoblivý príd. hanobný, hanlivý: h. článok, h-é slová

hanobný príd. kt. hanobí, tupiaci, hanlivý: h. spis hanopis

hanopis -u m. lit. hanobný spis, pamflet

hapať dok. det. spadnúť: dávaj pozor, lebo h-áš!

hapčí cit. napodobňuje zvuk pri kýchnutí

happy end [hepi-] -u m. (angl.) šťastný koniec (filmu, románu ap.);

happyendový príd.: h. záver

haprovať nedok. hovor. expr. zle fungovať, zadŕhať (sa): motor, doprava h-je

hapták -u m. zastar. al. hovor. expr. postoj na povel ,,pozor!``

● postaviť sa do h-u, stáť pred niekým v h-u byť ochotný podriadiť sa

haraburda -y -búrd ž. hovor., obyč. pejor. starý, opotrebovaný al. bezcenný predmet;

haraburdie -ia s. hromad. hovor., obyč. pejor. haraburdy, rárohy: v pivnici ostalo veľa h-ia

harakiri neskl. s. (jap.) starojaponská obradná samovražda rozpáraním brucha: spáchať h.

haravara -y ž. expr. krik, vresk, trma-vrma, hurhaj: strhla sa h., bolo počuť h-u

hárček -a m.

1. zdrob. k 1

2. filat. list s malým počtom známok, kt. sa predáva iba ako celok: príležitostné h-y

hardvér, pôv. pís. hardware -u L -i mn. -y m. tech. vybavenie počítača;

hardvérový príd.

hárem -u m. časť domu vyhradená ženám (u mohamedánov); tu žijúce ženy;

háremový príd.

harfa -y hárf ž. veľký strunový brnkací hud. nástroj trojuholníkového tvaru: hrať na h-e;

harfista -u m. kto hrá na harfe;

harfistka -y -tiek ž.

harfový príd.

haring -a mn. N a A -y m. nasolený sleď

● expr. sú natlačení ako h-y tesno;

haringový príd.

harkať sa nedok. zjemn. hádať sa pre maličkosti, hašteriť sa (dobromyseľne); doberať sa: deti, milenci sa h-jú

hárkový príd.;

harlekýn -a m. komická postava starej tal. komédie, šašo;

harlekýnsky príd.: h. kostým s rôznofarebnými širokými rukávmi a nohavicami

harmanček -a m. rumanček, kamilka, kamilky;

harmančekový príd.: h. odvar

harmatanec -nca m. hovor. expr. búrlivý zhon, zvada, haravara: v krčme nastal h.

harmónia -ie ž. súlad, súhra, vyváženosť, op. disharmónia: h. tvarov, farieb;
hud. súzvuk: h. tónov;

harmonickosť -i ž.

harmonický príd.: h-é pohyby, h. vývin;

harmonicky prísl.: h. sa dopĺňať;
h. znieť;

harmonika -y -ník ž. hud. nástroj, v kt. tóny vznikajú kmitaním jazýčkov v prúde vzduchu: ústna h.;
ťahacia h. akordeón;

● naťahovať sa ako h. do šírky al. dĺžky;

harmonikár -a m. hráč na harmonike;

harmonikárka -y -rok ž.;

harmonikársky príd.

harmonikový príd.

harmónium -ia D a L -iu s. skriňový klávesový hud. nástroj, v kt. tóny vznikajú kmitaním jazýčka v prúde vzduchu: dobre hrať na h-iu

harmonizovať nedok.

1. byť v súlade, ladiť: farby h-jú;
šaty h-jú s doplnkami

2. hud. dopĺňať melódiu akordmi: h. ľudové piesne

harmonogram -u m. znázornenie vzájomného časového zladenia rozlič. činností, najmä výr.: pracovať podľa h-u

hárok -rka m.

1. list papiera istého formátu: dvojitý h.

2. listina so zoznamom: podpisový, súpisový h.

3. typ. (tlačový) h. 16 tlačených strán;
vydavateľský h.;

harpúna -y -pún ž. kovový oštep na lane použ. na lov morských rýb

harpya -ye D a L -yi mn. -ye ž. pejor. zlá, zlostná žena, striga, bosorka

haruľa -e -rúľ ž. pečené jedlo z postrúhaných zemiakov, (zemiaková) baba

harušiť, harusiť nedok. expr.

1. karhať, hrešiť: matka h-í deti

2. hromžiť, hrešiť, nadávať: h. na neporiadky;
h-í, že neprišli

hasák -a m. tech. slang. rúrkové kliešte (na zachytávanie valcovitých predmetov rozlič. priemerov)

hašé neskl. s. kuch. kašovité mäsité jedlo: diétne teľacie h.

hasiaci príd. určený na hasenie: h. prístroj

hasič -a m. príslušník protipožiarneho utvaru, požiarnik;

hasička -y -čiek ž.;

hasičský príd.: h. zbor, h-á zábava;

hasičstvo -a s.

hašiš -a m. narkotická látka z ind. konopí: fajčiť h.

hasiť nedok.

1. zabraňovať horeniu, dusiť: h. oheň

2. expr. zmierňovať, tíšiť: h. smäd, hnev

3. h. vápno účinkom vody meniť na kašu

● čo ťa → nepáli, nehas!

hašlerka -y -riek obyč. mn. ž. čierny aromatický cukrík proti kašľu

hasnúť -e -ú -sol nedok.

1. prestávať horieť, svietiť, žiariť; zhasínať: oheň h-e;
svetlá, hviezdy, zore h-ú

2. kniž. slabnúť, strácať sa: nadšenie, nádej h-e;
život h-e;
h-úci zrak

haspra -y -pier ž. silná (kovová) závora na dverách: zavrieť dvere na h-u;

hasprička -y -čiek ž. zdrob.

hasprový príd.;

hašteriť sa nedok. hádať sa, škriepiť sa, vadiť sa (pre bezvýznamné veci): h. sa s niekým o maličkosti, susedia sa h-ia

hašterivosť -i ž.

hašterivý príd. kt. sa rád hašterí, škriepny; svedčiaci o tom: h-í susedia;
h-á povaha, h. tón;

hastroš -a m. expr. strašiak (na plašenie vtákov): h. v maku;
výstredne, nevkusne oblečený človek

hať -e ž.

1. hrádza, obyč. z prútia, ktorou sa upravuje vodný tok: mlynská h., h. na potoku

2. stav. vodná stavba cez tok (na zvýšenie hladiny): betónová h.;

hatiť nedok. robiť v niečom prekážky, brzdiť, hamovať, mariť: h. rozvoj, premávku, h. niekoho v práci, h. niekomu plány

hatlavosť -i ž.

hatlavý príd. majúci poruchu reči, brblavý: h-é dieťa;

haťový príd.

háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e

hav, hav-hav cit. napodobňuje brechot psa

havária -ie ž. (dopr.) nehoda: h. auta, lode, h. v továrni, zahynúť pri h-ii;

havarijný príd.: h-é poistenie proti škodám z havárie;
h. stav kritický

havarovať dok.

1. utrpieť haváriu: lietadlo h-lo, h-né auto

2. spôsobiť, zažiť haváriu: šofér h-l, h-li na autostráde

háveď -e ž. hromad.

1. pejor. naničhodní ľudia, zberba, bagáž, banda: chodí medzi h.

2. expr. (drobné) živočíchy: blchy a iná h., vtačia h.;

haviar -a m. kvalifikovaný baník pracujúci pod zemou;

haviarsky príd.;

haviarstvo -a s.

1. zamestnanie haviara

2. odvetvie hosp. zaoberajúce sa ťažbou a úpravou nerastov

havkáč -a mn. N a A -e m. expr. pes;

havkať nedok. expr. brechať, štekať: pes h-á;

havko -a mn. -ovia m. zdrob.

havo -a mn. -ovia m. det. pes;

havran -a mn. N a A -y m.

1. vták s lesklým čiernym perím podobný vrane, zool. Corvus: h-y krákajú

2. vraník

● mať vlasy (čierne) ako h.;

havraní príd. k 1: h-í kŕdeľ;
h-ie vlasy čierne