Význam slova "h" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hypokoristicky prísl.

hypokoristikum -ka -tík s. lingv. slovo použ. v dôvernom styku vyjadrujúce kladný citový vzťah, maznavé slovo (napr. Jano, ocko);

hypotéka -y -ték ž. práv. pohľadávka zaistená nehnuteľnosťou: mal na dome h-u;

hypotekárny, hypotékový príd.

hypotenzia -ie ž. lek. znížený krvný tlak, op. hypertenzia

hypotetickosť -i ž.

hypotetický príd.: h. výklad;

hypoteticky prísl.;

hypotéza -y -téz ž. vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor; predpoklad, domnienka;

hypotónia -ie ž. lek.

1. znížené napätie svalov, op. hypertónia

2. znížený, nízky krvný tlak, hypotenzia, op. hypertónia, hypertenzia;

hypotonický príd.

hýriť -i nedok.

1. tráviť čas v nemiernej zábave, míňať peniaze na zábavy ap.: h. po nociach

2. mať niečoho nadbytok, oplývať: h. farbami, nápadmi

hýrivec -vca m. hýriaci, hýrivý človek

hýrivo prísl.;

hýrivosť -i ž.

hýrivý príd.

1. márnotratný, samopašný: h. život

2. oplývajúci niečím, bohatý: h-é farby;

hystéria -ie ž.

1. duš. choroba prejavujúca sa neprimerane zvýšenou reakciou na vonkajšie popudy (zmenou nálad ap.): záchvaty h-ie

2. stav podobný hystérii, predráždenosť, popudlivosť: davová h.;

hysterička -y -čiek ž.;

hysterickosť -i ž.

hysterický príd.: h. človek, záchvat;
h-é obohacovanie sa;

hystericky prísl.: h. reagovať;

hysterik -a mn. -ci m. hysterický človek;

hyzdiť hyzď/-i! nedok. robiť škaredým, špatiť, zohyzďovať: grimasa h-í tvár

Hz zn. hertz

a. h. skr. ako hosť

ah, áh cit. vyj. rozlič. pocity: ah, skoro som zabudol;
ah, nehovorte

ajatolláh [-olá-] -a mn. -ovia m. (duchovný) vodca časti mohamedánov (šiitov), ktorí za jediný prameň viery uznávajú korán (nie ústne podanie)

bezvýhľadne prísl.;

bezvýhľadnosť -i ž.

bezvýhľadný príd. nemajúci výhľady, beznádejný: b. boj;

Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)

ih, íh cit. vyj. rozlič. pocity (hnev, bolesť, veselosť ap.): íh, takú by som mu tresol!

náhľad -u m.

1. názor, mienka: zhodovať sa v n-och, vyjadriť svoj n.

2. polygr. posledná kontrola sadzby pred tlačou; odtlačok na túto kontrolu;

náhľadový príd.: n-é rozdiely

oh, óh, óha cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, ľútosť, bôľ, nespokojnosť ap.), och, ó: óh(a), naozaj príde? oh, škoda! oh, aký žiaľ!

pokuľhávať, správ. pokrivkávať, krivkať; zaostávať

ponáhľať sa -a nedok.

1. náhlivo ísť: p. sa do práce, domov, p. sa na pomoc niekomu

2. konať rýchlo, náhliť sa: p. sa s odpoveďou, s robotou;
p-l sa využiť príležitosť;
to sa nep-a nesúri

poponáhľať sa -a dok.

1. zrýchliť chôdzu, pohyb: p. sa niekomu oproti;
súrili nás, aby sme sa p-li

2. urýchlene, zvýšeným úsilím niečo vykonať: p. sa s odpoveďou, p-l sa napraviť chybu

nedok. prenáhľovať sa

pŕhľava -y -ľav ž.

1. rastlina s pŕhlivými chĺpkami, žihľava, bot. Urtica

2. hluchá p. hluchavka

pŕhľavník -a m. drozdovitý spevavý vták, zool. Saxicola

svetonáhľad -u m. svetonázor;

svetonáhľadový príd.

úhľadne prísl.;

úhľadnosť -i ž.

úhľadný príd. na pohľad pekný, pekne upravený, vkusný: ú-é domčeky, ú. rukopis;

uponáhľane prísl.: vyzerať u.;

uponáhľanosť -i ž.

uponáhľaný príd. kt. sa stále ponáhľa; kt. je výsledkom (neželateľného) náhlenia; svedčiaci o tom: u. človek;
u-é rozhodnutie, u. svet;

výhľad -u m.

1. dobrá viditeľnosť na okolité miesta, vyhliadka, rozhľad: z vrchu je pekný v., v. na mesto, zacláňať v.

2. nádeje (význ. 1), perspektíva, vyhliadka: v-y do budúcnosti

□ mať niečo vo v-e a) zamýšľať b) očakávať;

výhľadový príd.: v. plán perspektívny

z hľadiska predl. s G vyj. zreteľ, čo sa týka: z h-a efektívnosti výroby treba ...

nedok. zaokrúhľovať

// zaokrúhliť sa stať sa okrúhlym, zaobliť sa: tvár sa z-la do úsmevu;

nedok. zaokrúhľovať sa

nedok. zoštíhľovať

// zoštíhliť sa dok. stať sa štíhlejším, štíhlym;

nedok. zoštíhľovať sa