Význam slova "h��" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 189 výsledkov (2 strán)

  • a. h. skr. ako hosť

  • ah, áh cit. vyj. rozlič. pocity: ah, skoro som zabudol;
    ah, nehovorte

  • ajatolláh [-olá-] -a mn. -ovia m. (duchovný) vodca časti mohamedánov (šiitov), ktorí za jediný prameň viery uznávajú korán (nie ústne podanie)

  • bezvýhľadne prísl.;

  • bezvýhľadnosť -i ž.

  • bezvýhľadný príd. nemajúci výhľady, beznádejný: b. boj;

  • Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)

  • h [i há] neskl. s.

    1. spoluhláska a písmeno; označ. poradie: blok H

    2. hud. tón a nota: stupnica H dur, h mol

    3. v skr. a zn.: h a) halier b) hodina;
    chem. H vodík;
    fyz. H henry

    publ. hodina H rozhodujúca al. osudná chvíľa

  • hábky -bok, hábočky -čiek ž. pomn. zdrob.: detské h-y

  • háby háb ž., -ov m. pomn. hovor. expr. šaty, šatstvo: kúpiť si nové h-y;
    chodiť v roztrhaných h-ach/h-och;

  • háčik -a m.

    1. zdrob. k hák (význ. 1, 2): zavesiť niečo na h.;
    krajč. druh dvojdielneho zapínadla; časť tohto zapínadla;
    bot. zahnutý osteň

    2. časť udice: chytať ryby na h.

    3. zahnutá ihlica na zhotovovanie výrobkov z priadze ap.: háčkovať s veľkým h-om

    4. hovor. mäkčeň

    5. hovor. (skrytý) problém: v tom je ten h., má to jeden, svoj h.;

  • háčikový príd.

  • háčiť sa -i nedok. vzpierať sa, priečiť sa, zdráhať sa: h-l sa, ale poslúchol

  • háčko -a -čok s. hovor. písmeno h, H; vec ním označená al. majúca jeho podobu

  • háčkovací príd. určený na háčkovanie: h. stroj, h-ia priadza

  • háčkovanie -ia s. hovor. rozpracovaná háčkovaná ručná práca

  • háčkovať nedok.

    1. ručne zhotovovať háčikom (význ. 3): h. sveter, dečku

    2. z hydiny háčikom vyťahovať črevá: h. kurence

  • háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;

  • hádač -a m. kto háda; kto veští, veštec;

  • hádačka -y -čiek ž.

  • hádam čast. azda, vari, asi, možno: h. už prišli? už sa h. vrátia;
    h. to bude stačiť

  • hádanka -y -niek ž.

    1. (slovná) hra vyžadujúca pri hľadaní naznačeného riešenia dôvtip: dávať, lúštiť h-y

    2. záhada: bola preňho h-ou

    hovoriť v h-ách zámerne nejasne

  • hádankár -a m. kto lúšti al. zostavuje hádanky;

  • hádankárka -y -rok ž.;

  • hádankársky príd.: h. kútik (v novinách)

  • hádať -a nedok.

    1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové;
    h. odoka;
    h-li mu 50 rokov

    2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;

  • hádať sa -a nedok. vadiť sa, škriepiť sa, hašteriť sa: h. sa o peniaze, neh-j sa so mnou!

  • háďatko -a -tiek s.

    1. zdrob. k háďa

    2. zool. háďatká drobné červy napádajúce rastliny

  • opak. hádavať -a

  • opak. hádavať sa -a

  • hádavý príd. kt. sa rád háda, hašterivý; svedčiaci o tom: h. človek;
    h. tón

  • hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;

  • hádka -y -dok ž. slovný spor, škriepka, zvada: rodinná h., h. o peniaze

  • hádzaná ž. loptová hra, pri kt. sa lopta vhadzuje (do brány);

  • hádzanár -a m. hráč hádzanej;

  • hádzanárka -y -rok ž.;

  • hádzanársky príd.: h. turnaj

  • nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok;
    h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody;
    h. tieň tieniť

    akoby → hrach na stenu h-l;
    h. (myšlienky ap.) na papier písať;
    h. očami po niekom pozerať (so záľubou);
    h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky;
    expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať;
    h. niekomu → frčky (do nosa);
    h. si s niekým → frčky;
    h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

    // hodiť sa1 dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody;
    h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

    expr.: h. sa do parády vyobliekať sa;
    h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným;
    ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

  • nedok. hádzať sa

    1. k hodiť sa1

    2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

  • háj2 -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.;
    urnový h. cintorín s urnami

    expr.: do h-a! mierne zahrešenie;
    je to v h-i je to stratené, zničené;

  • haj, háj1 cit. vyj.

    1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!

    2. poháňanie: h., husičky, h.

  • hájik -a, hájiček -čka m. zdrob.

  • hájiť -i -a nedok.

    1. zaisťovať bezpečnosť, istotu, nedotknuteľnosť, brániť, chrániť: h. vlasť pred nepriateľom, h. svoj život;
    poľov. h-enie zveri (zákonná) ochrana zveri pred lovom

    2. obhajovať, zastávať: h. pravdu, svoje záujmy;
    h. sa pred súdom (proti obvineniu);
    publ. h. národné farby reprezentovať vlasť v športe

  • hájničiť nedok. hovor. byť hájnikom

  • hájnička -y -čiek ž.

    1. k hájnik

    2. hovor. hájnikova žena;

  • hájnický príd.;

  • hájnictvo -a s. zamestnanie hájnika

  • hájnik -a mn. -ci m. pracovník konajúci v lesnom a poľnom hosp. ochrannú službu;

  • hájovňa -e ž. obydlie hájnika

  • hájový príd.;

  • hák -a m.

    1. železné náradie so zahnutým koncom na vešanie, zachytávanie ap.: zavesiť ošípanú na h., chytať, dvíhať h-om

    2. druh závory: zavrieť bránu na h., h-om

    3. šport. úder ohnutou rukou v pästiarstve;

  • háklivo prísl.;

  • háklivosť -i ž.

  • háklivý príd. hovor. chúlostivý (význ. 1 3): h. človek, byť h. na žalúdok;
    je h-á na hrubé reči;
    h-á situácia;

  • hákovanie -ia s. šport. nedovolené podtrhnutie súpera hokejkou zozadu

  • hákovito, hákovite prísl.: h. zahnutý zobák

  • hákovitý príd. zahnutý ako hák;

  • hákový príd.: h. kríž s lomenými ramenami (symbol nem. nacizmu)

  • hálka -y -lok ž.

    1. okrúhla strieška al. guľa nad štítom (dedinského dreveného) domu, na vežičke ap.

    2. veterník na streche

  • hámor -mra/-mru L -i mn. -e m. za feud. dielňa na spracúvanie kovov kutím: medené h-e;

  • hámorský príd.

  • hánka -y -nok ž. vyčnievajúci kĺb na prste: opuchnuté h-y, poklepať h-mi na stôl

  • hárček -a m.

    1. zdrob. k 1

    2. filat. list s malým počtom známok, kt. sa predáva iba ako celok: príležitostné h-y

  • hárem -u m. časť domu vyhradená ženám (u mohamedánov); tu žijúce ženy;

  • háremový príd.

  • hárkový príd.;

  • hárok -rka m.

    1. list papiera istého formátu: dvojitý h.

    2. listina so zoznamom: podpisový, súpisový h.

    3. typ. (tlačový) h. 16 tlačených strán;
    vydavateľský h.;

  • háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e

  • háveď -e ž. hromad.

    1. pejor. naničhodní ľudia, zberba, bagáž, banda: chodí medzi h.

    2. expr. (drobné) živočíchy: blchy a iná h., vtačia h.;

  • hélium -ia D a L -iu s. chem. prvok zo skupiny vzácnych plynov, zn. He

  • cit. vyj. prekvapenie, vzrušenie ap., fí: h., to je snehu!

  • híkať -a nedok.

    1. expr. vydávať zvuky podobné cit. (pri údive, prekvapení, vzrušení ap.)

    2. vydávať zvuky príznačné pre somára

  • hľa cit. vyj. upozornenie, poukázanie na niekoho, niečo, ľa, ľaľa, aha: h., tam je cesta;
    h., aký múdry!

  • hľadač -a m. živ. kto niečo hľadá (so zaujatím al. profesionálne): h. pokladov, pravdy;

    hľadač -a mn. -e m. neživ. prístroj na hľadanie: h. mín

  • hľadáčik -a m. opt. zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu

  • hľadačka -y -čiek ž.;

  • hľadačský príd.: h. duch, h-é úsilie;

  • hľadačstvo -a s.: umelecké h.;

  • hľadaný príd. žiadaný, vyhľadávaný: h. tovar, odborník

  • hľadať nedok.

    1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad

    2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc

    3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu

    h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť;
    h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať;
    (niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem;
    čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný;
    obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo;
    vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á);

  • opak. hľadávať -a

  • hľadieťnedok.

    1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim;
    nechápavo h.;
    h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore);
    h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi;
    vpravo, vľavo h-ď! povely;

    2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze

    3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu;
    takto h-í na vec

    4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť;
    h-ď, aby si prišiel načas!

    5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok

    expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene;
    h. akohrom do buka, duba;
    h. → smrti do tváre;
    h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo;
    ničdobré mu z očí neh-í;
    → darovanému koňovi neh-ď na zuby;

  • opak. hľadievať si

  • hľadisko -a -dísk s.

    1. východisko posudzovania, náhľad, stanovisko: osobné, politické h., posudzovať niečo zo svojho h-a

    2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: h. v divadle, kine;

  • hĺbať -a nedok. intenzívne premýšľať, zamýšľať sa, rozjímať, meditovať: h. o zmysle života, nad problémom

  • hĺbavo prísl.;

  • hĺbavosť -i ž.

  • hĺbavý príd. kt. rád hĺba, premýšľavý, rozjímavý; svedčiaci o tom: h. človek;
    h-á povaha;

  • hĺbič -a m. živ. ban. pracovník pri hĺbení jám;

    hĺbič -a mn. -e m. neživ. (ná)stroj na hĺbenie

  • hĺbiť -i nedok. kopaním ap. do hĺbky vytvárať, vyhlbovať: h. priekopu, studňu

    // hĺbiť sa

    1. stávať sa hlbším, prehlbovať sa: jarok sa h-i

    2. kniž. ponárať sa, zahlbovať sa: h. sa do tajomstva prírody

  • hĺbka -y -bok ž.

    1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra: veľká, malá h. vody, v h-e 100 m, h. javiska

    2. priestor nachádzajúci sa dolu al. vnútri niečoho, hlbina, hlbočina: skočiť do h-y;

    3. vlastnosť zvuku znejúceho v nižšej polohe: h. tónu, hlasu

    4. intenzita, veľkosť: h. citu, žiaľu, myšlienky

    ísť do h-y (napr. problému) podrobne poznávať;
    z h-y duše, srdca (milovať, nenávidieť ap.) vášnivo;

  • hĺbkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie hĺbky (vody ap.)

  • hĺbkotlač -e ž. technika tlače z hĺbky;

  • hĺbkotlačový príd.

  • hĺbkovo prísl.: h. presvietiť

  • hĺbkový príd.: h-á perspektíva, h. let;

  • hľuza -y hľúz ž.

    1. zhrubnutý koreň al. pakoreň niekt. rastlín: zemiaková h.

    2. napuchnuté miesto, hrča;

  • hľuzovito, hľuzovite prísl.;

  • hľuzovitosť -i ž. bot. choroba rastlín

  • hľuzovitý príd. majúci tvar hľuzy: h-é plody;

  • hľuzovka -y -viek ž. jedlá huba s podzemnou plodnicou, bot. Tuber

  • hľuzový príd.

  • hohó, hó cit.

    1. vyj. rozlič. pocity, napr. veselosť, počudovanie, nespokojnosť ap.: hó, to je novina! hohó, ale sa máme! h., to nie!

    2. vyj. zvolanie na statok, aby sa zastavil

  • hókus-pókus, hókuspókus

    I. cit. kúzelnícka formula

    II. hókus-pókus hókusu-pókusu, hókuspókus -u m. kúzelnícky kúsok: urobiť h.;

  • hôliť -i -ľ! nedok. lúpať (význ. 1, 2), šúpať, bieliť: h. jablko;
    h. kožku

  • hôľny príd.

  • hôrny príd.: h-e jahody horské;
    h-i chlapci zbojníci;

  • hŕ, hŕŕ, hr-hr cit. napodobňuje zvuk padajúcich drobných predmetov: h., sypú sa kamene

    on je taký h. do všetkého reaguje prenáhlene, neuvážene

  • hŕba -y hŕb ž.

    1. navŕšené množstvo niečoho, hromada, kopa: h. kameňa, smetí;
    hádzať veci na h-u

    2. expr. veľké množstvo, kopa, hromada: h. detí, peňazí;
    mať h-u roboty

    3. skupina, hlúčik: ľudia sa zhŕkli do h-y

    expr. stáť, vyzerať ako h. nešťastia utrápene;
    pejor. hádzať (všetko, všetkých) na jednu h-u rovnako (zle) hodnotiť;
    malá h. pýta viac;

  • hŕbka -y -bok, hŕbočka -y -čiek ž. zdrob.

    1. k hŕba 1, 3

    2. expr. malé množstvo, kôpka: h. ľudí

  • hŕstka -y -tok ž. zdrob. k 1: h. ľudí málo;

  • hŕstočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • hu, hú cit.

    1. i huhu, huhú napodobňuje hlas sovy

    2. vyj. zdesenie, odpor, hrôzu ap., huch: h., to je odporné

  • húf -a/-u m. neusporiadaná skupina ľudí al. zvierat (najmä v pohybe), hŕba, hromada: h. detí, rýb;
    celé h-y množstvo;

  • húfik -a m. zdrob.

  • húfne prísl.: h. hynúť

  • húfnica -e -nic ž. voj. delo s krátkou hlavňou

  • húfny príd. hromadný: h-e sťahovanie obyvateľstva;

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: pqp, pxe, flk, aum, fys, pxd, flm, ds, tfy, pyb, hua, osw, doz, hpf, man
Slovník skratiek: npl, vdo, tkã ã, selã ã ã, cri, o75, sk, cve, viv, tk, f81, f61, unnra, sã l, r02
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV