Význam slova "gúľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

guľa -e gúľ/-í ž.

1. geom. teleso ohraničené plochou, ktorej body sú od stredu rovnako vzdialené: polomer g-e

2. tvar takého telesa; predmet takého tvaru: sklená, snehová, biliardová g.;
šport. náčinie: vrh g-ou

3. strela, náboj: delová g.

4. hovor. obyč. mn. knedle s ovocnou náplňou: slivkové g-e

5. jedna z farieb v kartách

6. štud. slang. nedostatočná (známka): dostať g-u

● byť ako g. tučný;
letieť ako g. rýchle;

gulag -u m. býv. sovietsky pracovný trestanecký tábor: žiť na Sibíri v g-u

guláš i guľáš -a m. dusené jedlo z kúskov mäsa s paprikou a inými prísadami: baraní, hovädzí g.;
segedínsky g.

● expr. rozsekať niekoho na g. zbiť, zničiť;

gulášik -a m. zdrob. expr.

gulášový príd.: g-á polievka;

gúľať -a nedok.

1. postrkovaním premiestňovať (niečo guľaté, okrúhle), kotúľať: g. sud

2. kotúľaním utvárať (niečo guľaté): g. snehové gule

● expr. g. očami (po niekom) nápadne pozerať s cieľom upútať, získať niekoho

// gúľať sa valivo sa pohybovať, kotúľať sa: skaly sa g-jú, slzy sa mu g-jú po lícach;

guľatieť -ie -ejú nedok. guľatiť sa, zaokrúhľovať sa: tvár g-ie

guľatina -y ž. drevo s kruhovým prierezom istej hrúbky

guľatiť nedok. robiť guľatým, zaguľacovať

// guľatiť sa stávať sa guľatým, zaokrúhľovať sa, guľatieť: jablká sa g-ia;
dievča sa pekne g-í

guľato prísl.;

guľatosť -i ž.

guľatý príd. majúci tvar gule: zem, lopta je g-á;

guliar -a m. športovec pestujúci vrh guľou;

guliarka -y -rok ž.;

guliarsky príd.

guľka -y -liek ž. zdrob.

1. k 2 – 4

2. obyč. mn. druh detskej hračky a hry: hlinené g-y;
hrať sa na g-y, o g-y

● dostať g-u byť zasiahnutý strelou;
čaká ho g. bude zastrelený;

guľkať nedok. expr. gúľať: g. guľky, cesto

// guľkať sa

guľkovitý príd. majúci tvar guľky: g-é útvary

guľkový príd.: g-á hra, g-é ložisko;
g-é pero s guľkou namiesto hrotu;

guľôčka -y -čok ž. zdrob. expr.;

guľôčkový príd.: g. dezodorant aplikovaný otáčaním guľôčky v uzávere nádobky

guľomet -u m. automatická rýchlopalná zbraň: ľahký, ťažký g.;

guľometník -a mn. -ci m. vojak obsluhujúci guľomet

guľometný príd.: g-á paľba

guľovačka -y -čiek ž. hovor. guľovanie

guľovať nedok. hádzať (na niekoho) snehové gule: chlapci g-ú dievčence

// guľovať sa nedok. hádzať (sa) snehovými guľami: deti sa g-jú

guľovitý príd. majúci tvar gule: g. luster

guľovnica -e -níc ž. poľov. puška, do kt. sa nabíjajú guľové náboje

guľový príd.: g. tvar;
g. blesk;
g. náboj, g-á zbraň;
g. kráľ (v kartách);

alergiológ -a mn. -ovia m. odborník v alergiológii;

anestéziológ -a mn. -ovia m. kto robí anestéziu; odborník v anestéziológii;

antropológ -a mn. -ovia m. odborník v antropológii;

archeológ -a mn. -ovia m. odborník v archeológii;

astrológ -a mn. -ovia m. kto sa zaoberá astrológiou;

bakteriológ -a mn. -ovia m. odborník v bakteriológii;

biológ -a mn. -ovia m. odborník v biológii;

defektológ -a mn. -ovia m. odborník v defektológii;

demagóg -a mn. -ovia m. kto používa demagógiu;

dialektológ -a mn. -ovia m. odborník v dialektológii;

dialóg -u m. rozhovor, op. monológ: nadviazať d.;
dramatický d.;
d. medzi koalíciou a opozíciou;

egyptológ -a mn. -ovia m. odborník v egyptológii

ekológ -a mn. -ovia m. odborník v ekológii;

endokrinológ -a mn. -ovia m. odborník v endokrinológii;

entomológ -a mn. -ovia m. odborník v entomológii;

epilóg -u m. záver, zakončenie, doslov, op. prológ: e. k básnickej zbierke, e. drámy

etnológ -a mn. -ovia m. odborník v etnológii;

etymológ -a mn. -ovia m. odborník v etymológii;

farmakológ -a mn. -ovia m. odborník vo farmakológii;

filológ -a mn. -ovia m. odborník vo filológii; poslucháč filológie;

fonológ -a mn. -ovia m. odborník vo fonológii;

frazeológ -a mn. -ovia m. odborník vo frazeológii (význ. 2);

futurológ -a mn. -ovia m. odborník vo futurológii;

fyziológ -a mn. -ovia m. odborník vo fyziológii;

g [i gé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 7. miesta v poradí: blok G

2. hud. tón a nota: stupnica G dur, g mol

3. v zn. g gram

gá, gágá, gá-gá cit. napodobňuje gagot husí

gáfor -fru L -i m. prchavá aromatická látka použ. najmä v lekárstve

● expr. stratiť sa, zmiznúť ako g. rýchle, nebadane;

gáfrový príd.: g-á masť

gágať -a nedok. (o husi) vydávať zvuk gá-gá

gágor -a L -e mn. -y m. pažerák, hltan hydiny;

● expr. preliať (majetok) dolu g-om prepiť

gániť -i nedok. pejor. zazerať, mračiť sa: g-ia na seba

gánivý príd. pejor. gániaci, zamračený: g. pohľad

gánok -nku m. zastar. chodba

gáza -y ž. riedka obväzová tkanina: sterilná g.;

gáža -e ž. hovor. stály plat (pri vojsku, v divadle)

gázový príd.: g. obväz

géčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom g, G: nosiť g-y (topánky)

géčko -a -čok s. hovor. písmeno g, G; čo je ním označené

gél -u m. odb. látka, v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že navzájom tvoria spojitú (sieťovú) štruktúru;

gélový príd.: g-á zubná pasta

gén -u m. biol. zákl. faktor dedičnosti v chromozóme bunky;

genealóg -a mn. -ovia m. odborník v genealógii;

génius -ia mn. -iovia m. geniálny človek, velikán, veľduch: hudobný g., g-iovia vedy;

génový príd.: g-é inžinierstvo odbor činnosti, v kt. sa poznatky genetiky využívajú na praktickú manipuláciu s génmi;
g-á mutácia prirodzená al. umelá zmena génu

geológ -a mn. -ovia m. odborník v geológii;

gerontológ -a mn. -ovia m. odborník v gerontológii;

gól -u m. umiestnenie lopty al. puku do brány ap. pri niekt. šport. hrách: dať, dostať g.;
g. do → šatne

● to je g. to je niečo nečakané, prekvapujúce;
g. do vlastnej bránky vlastná ujma;

gólový príd.: g-á príležitosť

grafológ -a mn. -ovia m. odborník v grafológii;

gýč -a m. pejor. umelecky bezcenný výtvor s lacným efektom: maľovať g-e, filmový g.;

gýčovito, gýčovite prísl.;

gýčovitosť -i ž.

gýčovitý príd. pejor. majúci vlastnosti gýča, gýčový: g-é obrázky;

gýčový príd.: g. obraz

gynekológ -a mn. -ovia m. odborník v gynekológii;

helmintológ -a mn. -ovia m. odborník v helmintológii;

hematológ -a mn. -ovia m. odborník v hematológii;

hydrológ -a mn. -ovia m. odborník v hydrológii;

ichtyológ -a mn. -ovia m. odborník v ichtyológii

ideológ -a mn. -ovia m. tvorca al. hlásateľ istej ideológie: i. revolúcie, i. marxizmu, národný i.;

imunológ -a mn. -ovia m. odborník v imunológii;

kardiológ -a mn. -ovia m. odborník v kardiológii;

katalóg -u m. súpis vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria: autorský, čitateľský k., obchodný k.;

krágľovať nedok. subšt. odstraňovať, ničiť, zabíjať

kynológ -a m. odborník v kynológii;

lexikológ -a mn. -ovia m. odborník v lexikológii;

mág -a mn. -ovia m.

1. mudrc u starovekých národov

2. kniž. čarodejník;

meteorológ -a mn. -ovia m. odborník v meteorológii;

mikrobiológ -a mn. -ovia m. odborník v mikrobiológii;

mineralóg -a mn. -ovia m. odborník v mineralógii;

monológ -u m. prejav 1 hovoriaceho; hovorenie k sebe samému, samovrava, op. dialóg: dlhý, divadelný m.

□ viesť m.;

muzeológ -a mn. -ovia m. odborník v muzeológii;

muzikológ -a mn. -ovia m. odborník v muzikológii;

mykológ -a mn. -ovia m. odborník v mykológii;

nedok. nadžgávať -a

// nadžgať sa

1. povtláčať sa, napchať sa, natlačiť sa niekam: ľudia sa n-li do autobusu

2. veľmi sa najesť: n. sa chleba, chlebom;

nedok. nadžgávať sa

nekrológ -u m. spomienka pripomínajúca, hodnotiaca život a prácu zomretého: novinový, televízny n.

neurológ -a mn. -ovia m. odborník v neurológii;

odkrágľovať dok. subšt. odstrániť, zničiť, zabiť

onkológ -a mn. -ovia m. odborník v onkológii;

paleontológ -a mn. -ovia m. odborník v paleontológii;

parazitológ -a mn. -ovia m. odborník v parazitológii;

patológ -a mn. -ovia m. odborník v patológii;

pedagóg -a mn. -ovia m. odborník v pedagogike; vychovávateľ, učiteľ;

pedológ¹ -a mn. -ovia m. odborník v pedológii¹;

pedológ² -a mn. -ovia m. odborník v pedológii²;

politológ -a mn. -ovia m. odborník v politológii;

pomológ -a m. odborník v pomológii;

prológ -u m. predhovor, úvod, op. epilóg: p. k básnickej zbierke;
p. divadelnej hry

psychológ -a mn. -ovia m.

1. odborník v psychológii

2. kto vie posúdiť duš. vlastnosti, povahu ľudí: lekár musí byť aj p.;

rádiológ -a mn. -ovia m. odborník v rádiológii;