Význam slova "gá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

gáza -y ž. riedka obväzová tkanina: sterilná g.;

gáža -e ž. hovor. stály plat (pri vojsku, v divadle)

gazda -u mn. -ovia m.

1. roľník, sedliak vlastniaci polia: majetný, dobrý g.;
prvý g. najváženejší v dedine

2. (prv) správca nejakého hospodárstva, majetku, hospodár: panský g.

3. hovor. hlava domácnosti: je v dome g-om

4. hovor. majiteľ, pán niečoho: tá vec nemá g-u, dom bez g-u;
hodinky zmenili g-u

● chodiť ako pes bez g-u opustený;

gazdíček -čka mn. -ovia m. zdrob. expr.

gazdík -a mn. -ci m. zdrob. expr.;
obyč. iron. chudobnejší gazda;

gazdiná -ej mn. -é -dín ž.

1. gazdova žena

2. hovor. žena, kt. vedie domácnosť: šikovná g.;
byť dobrou, zlou g-ou dobre, zle hospodáriť (v domácnosti);
najať si g-ú;

gazdinka -y -niek ž. zdrob. expr.

gazdinský príd.: g-é povinnosti;

gazdovať nedok.

1. byť gazdom na gazdovstve; obrábať zem: g. na svojom;
g-jú na družstevnom

2. byť hospodárom, viesť nejaký majetok;

3. hovor. rozumne s niečím narábať: g. so silami;
s materiálom treba g.

● g. od tisíca ku stu, g. zo šafľa do šechtára zle hospodáriť; mať stále menej;
kto počtuje, ten g-je

gazdovlivo prísl.;

gazdovlivosť -i ž.

gazdovlivý príd. sporivý: g. človek;

gazdovský príd.: g. syn;

gazdovský príd. k 1: g. dvor

gazdovstvo -a -tiev s.

1. majetok gazdu (role, budovy ap.): veľké g., zdediť g., obnoviť g.

2. gazdovanie: zanechal g.;
to je zlé g. šafárenie;

gazela -y -ziel ž. rýchle stepné zviera podobné srne, zool. Gazella

● rýchly ako g. veľmi;

gazelí príd.: g-ie mláďa;
g-ia chôdza ľahká, graciózna

gazík -a m. hovor. terénne auto zn. GAZ

gázový príd.: g. obväz

alergiológ -a mn. -ovia m. odborník v alergiológii;

anestéziológ -a mn. -ovia m. kto robí anestéziu; odborník v anestéziológii;

antropológ -a mn. -ovia m. odborník v antropológii;

archeológ -a mn. -ovia m. odborník v archeológii;

astrológ -a mn. -ovia m. kto sa zaoberá astrológiou;

bakteriológ -a mn. -ovia m. odborník v bakteriológii;

biológ -a mn. -ovia m. odborník v biológii;

defektológ -a mn. -ovia m. odborník v defektológii;

demagóg -a mn. -ovia m. kto používa demagógiu;

dialektológ -a mn. -ovia m. odborník v dialektológii;

dialóg -u m. rozhovor, op. monológ: nadviazať d.;
dramatický d.;
d. medzi koalíciou a opozíciou;

egyptológ -a mn. -ovia m. odborník v egyptológii

ekológ -a mn. -ovia m. odborník v ekológii;

endokrinológ -a mn. -ovia m. odborník v endokrinológii;

entomológ -a mn. -ovia m. odborník v entomológii;

epilóg -u m. záver, zakončenie, doslov, op. prológ: e. k básnickej zbierke, e. drámy

etnológ -a mn. -ovia m. odborník v etnológii;

etymológ -a mn. -ovia m. odborník v etymológii;

farmakológ -a mn. -ovia m. odborník vo farmakológii;

filológ -a mn. -ovia m. odborník vo filológii; poslucháč filológie;

fonológ -a mn. -ovia m. odborník vo fonológii;

frazeológ -a mn. -ovia m. odborník vo frazeológii (význ. 2);

futurológ -a mn. -ovia m. odborník vo futurológii;

fyziológ -a mn. -ovia m. odborník vo fyziológii;

g [i gé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 7. miesta v poradí: blok G

2. hud. tón a nota: stupnica G dur, g mol

3. v zn. g gram

géčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom g, G: nosiť g-y (topánky)

géčko -a -čok s. hovor. písmeno g, G; čo je ním označené

gél -u m. odb. látka, v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že navzájom tvoria spojitú (sieťovú) štruktúru;

gélový príd.: g-á zubná pasta

gén -u m. biol. zákl. faktor dedičnosti v chromozóme bunky;

genealóg -a mn. -ovia m. odborník v genealógii;

génius -ia mn. -iovia m. geniálny človek, velikán, veľduch: hudobný g., g-iovia vedy;

génový príd.: g-é inžinierstvo odbor činnosti, v kt. sa poznatky genetiky využívajú na praktickú manipuláciu s génmi;
g-á mutácia prirodzená al. umelá zmena génu

geológ -a mn. -ovia m. odborník v geológii;

gerontológ -a mn. -ovia m. odborník v gerontológii;

gól -u m. umiestnenie lopty al. puku do brány ap. pri niekt. šport. hrách: dať, dostať g.;
g. do → šatne

● to je g. to je niečo nečakané, prekvapujúce;
g. do vlastnej bránky vlastná ujma;

gólový príd.: g-á príležitosť

grafológ -a mn. -ovia m. odborník v grafológii;

gúľať -a nedok.

1. postrkovaním premiestňovať (niečo guľaté, okrúhle), kotúľať: g. sud

2. kotúľaním utvárať (niečo guľaté): g. snehové gule

● expr. g. očami (po niekom) nápadne pozerať s cieľom upútať, získať niekoho

// gúľať sa valivo sa pohybovať, kotúľať sa: skaly sa g-jú, slzy sa mu g-jú po lícach;

gýč -a m. pejor. umelecky bezcenný výtvor s lacným efektom: maľovať g-e, filmový g.;

gýčovito, gýčovite prísl.;

gýčovitosť -i ž.

gýčovitý príd. pejor. majúci vlastnosti gýča, gýčový: g-é obrázky;

gýčový príd.: g. obraz

gynekológ -a mn. -ovia m. odborník v gynekológii;

helmintológ -a mn. -ovia m. odborník v helmintológii;

hematológ -a mn. -ovia m. odborník v hematológii;

hydrológ -a mn. -ovia m. odborník v hydrológii;

ichtyológ -a mn. -ovia m. odborník v ichtyológii

ideológ -a mn. -ovia m. tvorca al. hlásateľ istej ideológie: i. revolúcie, i. marxizmu, národný i.;

imunológ -a mn. -ovia m. odborník v imunológii;

kardiológ -a mn. -ovia m. odborník v kardiológii;

katalóg -u m. súpis vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria: autorský, čitateľský k., obchodný k.;

krágľovať nedok. subšt. odstraňovať, ničiť, zabíjať

kynológ -a m. odborník v kynológii;

lexikológ -a mn. -ovia m. odborník v lexikológii;

mág -a mn. -ovia m.

1. mudrc u starovekých národov

2. kniž. čarodejník;

meteorológ -a mn. -ovia m. odborník v meteorológii;

mikrobiológ -a mn. -ovia m. odborník v mikrobiológii;

mineralóg -a mn. -ovia m. odborník v mineralógii;

monológ -u m. prejav 1 hovoriaceho; hovorenie k sebe samému, samovrava, op. dialóg: dlhý, divadelný m.

□ viesť m.;

muzeológ -a mn. -ovia m. odborník v muzeológii;

muzikológ -a mn. -ovia m. odborník v muzikológii;

mykológ -a mn. -ovia m. odborník v mykológii;

nedok. nadžgávať -a

// nadžgať sa

1. povtláčať sa, napchať sa, natlačiť sa niekam: ľudia sa n-li do autobusu

2. veľmi sa najesť: n. sa chleba, chlebom;

nedok. nadžgávať sa

nekrológ -u m. spomienka pripomínajúca, hodnotiaca život a prácu zomretého: novinový, televízny n.

neurológ -a mn. -ovia m. odborník v neurológii;

odkrágľovať dok. subšt. odstrániť, zničiť, zabiť

onkológ -a mn. -ovia m. odborník v onkológii;

paleontológ -a mn. -ovia m. odborník v paleontológii;

parazitológ -a mn. -ovia m. odborník v parazitológii;

patológ -a mn. -ovia m. odborník v patológii;

pedagóg -a mn. -ovia m. odborník v pedagogike; vychovávateľ, učiteľ;

pedológ¹ -a mn. -ovia m. odborník v pedológii¹;

pedológ² -a mn. -ovia m. odborník v pedológii²;

politológ -a mn. -ovia m. odborník v politológii;

pomológ -a m. odborník v pomológii;

prológ -u m. predhovor, úvod, op. epilóg: p. k básnickej zbierke;
p. divadelnej hry

psychológ -a mn. -ovia m.

1. odborník v psychológii

2. kto vie posúdiť duš. vlastnosti, povahu ľudí: lekár musí byť aj p.;

rádiológ -a mn. -ovia m. odborník v rádiológii;

röntgenológ -a mn. -ovia m. odborník v röntgenológii;

sarkofág -u m. umelecky zhotovená rakva z kameňa al. kovu

scientológ -a mn. -ovia m.

1. odborník v scientológii (význ. 1)

2. stúpenec scientológie (význ. 2);

seizmológ -a mn. -ovia m. odborník v seizmológii;

sexuológ -a mn. -ovia m. odborník v sexuológii;

sinológ -a mn. -ovia m. odborník v sinológii; učiteľ al. poslucháč sinológie;

sociológ -a mn. -ovia m. odborník v sociológii; učiteľ al. poslucháč sociológie;

somatológ -a mn. -ovia m. odborník v somatológii;

speleológ -a mn. -ovia m. odborník v speleológii;

stomatológ -a mn. -ovia m. odborník v stomatológii;

stratég -a mn. -ovia m. odborník v stratégii; kto správne odhaduje možnosti dosiahnuť cieľ: vojenský s.;
politický s.;

teatrológ -a mn. -ovia m. odborník v teatrológii;

technológ -a mn. -ovia m. odborník v technológii;

teológ -a mn. -ovia m. odborník v teológii; poslucháč teologickej fakulty, bohoslovec;

textológ -a mn. -ovia m. odborník v textológii;

transfúziológ -a mn. -ovia m. odborník v transfúziológii;

traumatológ -a mn. -ovia m. odborník v traumatológii;

ufológ -a mn. -ovia m. kto sa zaoberá ufológiou;

urológ -a mn. -ovia m. odborník v urológii;

virológ -a mn. -ovia m. odborník vo virológii;