Význam slova "e" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;

● expr. zlostný, jedovatý ako s.;
byť do roboty ako s. usilovný;

sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.

stržeň -žňa m.

1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.

2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu;
bot. jadro rastlinnej osi;

sušeň, šušeň -šňa m. zasušený výlučok z nosa

takže

I. spoj. podraď. uvádza dôsledkovú vetu, a tak: motor hučal, t. nič nebolo rozumieť

II. čast. hovor. vyj. zhrnujúci význ., tak, teda: t. sme dohovorení

tamže zám. vymedz. kniž. vyj. totožnosť miesta: pozri t. odkaz (v knihe ap.)

ťažeň -žňa m. vin. plodné drevo viniča istej dĺžky

tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade

učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;

vášeň -šne ž.

1. prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly: chorobná, slepá v., dať sa strhnúť v-ou

2. prudká, náruživá citová náklonnosť, láska: v. k žene

3. silná záľuba, túžba po nejakej činnosti, náruživosť: poľovnícka v., zberateľská v., vložiť sa do diela s v-ou

verabože čast. expr. veru: to v. nie!

vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého

všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy

všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz

vyše

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora;
voda siaha v. kolien

2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny

● mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa

II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.

III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode

vzhľadom na to, že spoj. podraď. kniž. vyj. zreteľ, keďže: v. na to, že konferencia nebude, treba ubytovanie odvolať;

zavše prísl. niekedy (význ. 1, 2), chvíľami, občas, z času na čas: z. navštívi rodičov, z. sa obzrie

že

I. spoj.

A. podraď. uvádza vetu

1. podmetovú: zdá sa, že niekto prišiel;
ukazuje sa, že bude pekné počasie;
hnevá ho, že nevyhral;
je pravda, že prišiel neskoro

2. prísudkovú (najmä po sponových slovesách, po slovesách existencie ap.): bol taký, že sa všetkému tešil;
tváril sa, že spí

3. vetnozákladovú: bolo už až tak, že nebolo východiska

4. doplnkovú: videl otca, že kľačí na zemi

5. prívlastkovú: mal istotu, že vec je v poriadku;
boli také časy, že sa ľuďom nechcelo žiť

6. predmetovú: počula, že sa otvorili dvere;
tušil, že potom bude na to čas

7. spôsobovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko ap.): ruky sa jej triasli, že sotva nahmatala kľúč;
tak ju vykrútil, že potratila topánky;
vo výrazoch a) ako že/akože vyj. dôrazné uistenie: dám ho súdu, ako že sa volám ... b) bez toho, že by/žeby vyj. uskutočnenie deja hlav. vety bez uskutočnenia deja vedľ. vety, bez toho, aby: zapísali ho bez toho, že by sa ho boli spýtali c) s tým, že vyj. okolnosť, za kt. platí dej hlav. vety: odišli s tým, že sa ešte vrátia;
uzavreli dohodu s tým, že ju ešte spresnia

8. prostriedkovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tým): odôvodnite to tým, že ho potrebuje

9. príčinnú: mal radosť, že na to prišiel sám;
rašelina sa používa preto, že má veľkú nasávaciu schopnosť

10. dôsledkovú, a preto, takže: do predsiene sa zišiel celý kŕdeľ, že je takmer plná

11. účelovú: zvrtla sa k džbánu, že si naleje vody

12. vo výrazoch napriek tomu, že;
vzdor tomu, že prípustkovú: odišli porazení napriek tomu, že mali väčšinu zápasu prevahu

B. priraď.

1. vo výraze nie(to) že by, pís. i nie(to)žeby, ktorý vyjadruje odstupňúvací vzťah: nebolo čím kapustu zatrepať, nietožeby omastiť

2. vo výraze nie že by – ale/lež, ktorý vyj. dôrazne odporovací vzťah: nie že by sa bola polepšila, ale stáva sa horšou

II. čast.

1. uvádza zvol. vetu: že sa nehanbíš!

2. uvádza želaciu vetu: že múdro vykonáš!

3. hovor. vyj. hodnotiaci postoj k vete: ja že nemám peniaze?

4. expr. zdôrazňuje platnosť výrazu: a tebe že je čo?

5. vyj., že obsah vety sa podáva ako cudzí výrok, ako domnienka ap.; vraj: že ho už chytili?

6. vo výrazoch len že, len-len že, len toľko že, div že, ktoré obmedzujú platnosť modifikovaného výrazu: len toľko že neumrel, len-len že dobehol na vlak, div že nespadol

7. vo výraze že či, ktorý vyj. dôrazné prisvedčenie, pravdaže: máš dosť? – že či!

zvlače -í ž. pomn. saniam podobný prostriedok na zvážanie dreva ap., vlačuhy