Význam slova "dŕ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

Dr. skr. doktor

Dr. h. c. skr. doctor honoris causa (čestný akademický titul uvádzaný pred všetkými ostatnými titulmi al. hodnosťami)

dráb -a m. za feud. vykonávateľ strážnej a poriadkovo-bezpečnostnej služby

dráč -a m. expr.

1. kto zdiera, okráda, zdierač, úžerník: to je d., oberie ťa o všetko

2. hovor. kto sa veľmi usiluje (v práci, v štúdiu): je do roboty d.;

dračí príd.;

dračica -e -číc ž.;

dračisko -a s., v jedn. i m. zvel.

dračka -y -čiek ž. hovor. expr. predháňanie sa, zhon, ťahačka: pred pokladnicou vznikla d.

● ísť, byť na d-u rýchlo sa míňať

dráčka -y -čok ž.

draftovať nedok. i dok. šport. publ. vyberať, vybrať (hráča) do družstva: d-nie slovenských hokejistov do NHL

dragún -a m. v min. príslušník jazdeckej pechoty, neskôr jazdectva;

dragúnsky príd.

drahá ž.

dráha -y dráh ž.

1. miesto upravené na rýchlostné preteky: cyklistická d., bežecká, dostihová d.;
vybudovať d-u

2. zastar. železnica; húsenková d., správ. vlnovka (význ. 2)

3. čiara, smer pohybu, smerovanie: d. strely, rakety, obežná d. Zeme

4. priebeh života, povolanie: životná, vedecká d.;

dráhar -a m. pretekár v dráhovej cyklistike;

dráharka -y -riek ž.;

dráharský príd.

draho prísl. i vetná prísl. k 1: kúpiť d.;
tam je d. drahota

● to ti príde d. na to doplatíš;
d. (za) niečo zaplatiť doplatiť na niečo

II. drahý m. v dôvernom oslovení: môj d.;

drahocennosť -i ž.

1. k drahocenný

2. drahocenná vec: vlastniť d.

drahocenný príd. veľmi cenný, drahý (význ. 2), vzácny: d. prsteň;
míňať d. čas;

drahokam -u m. minerál cenný svojou krásou, čistotou, stálosťou a zried. výskytom (napr. diamant, rubín);

drahokamový príd.

drahota -y -hôt ž.

1. pomery s vys. životnými nákladmi: v krajine rástla d.

2. vys. cena (tovaru): d. stavebnín

● robiť d-y okolkovať

dráhový príd. k 1, 3

drahučký, drahušký, drahunký, drahulinký príd. expr. drahý (význ. 3)

drahý

I. príd.

1. kt. stojí veľa peňazí, op. lacný: d. nábytok

2. kt. má veľkú hodnotu, cenu, hodnotný, cenný, vzácny: d-é kovy;
čas je d.

3. milý (význ. 1), milovaný: naša d-á domovina

● kúpiť, byť za d-é peniaze za veľa peňazí;
d-é časy drahota;
expr. Bože d.! povzdych;

drak -a mn. N a A -y m. šarkan (význ. 1): deväťhlavý d.;

● robiť, byť do roboty ako d. byť veľmi usilovný;

dráma -y drám ž.

1. lit. druh, kt. zobrazuje udalosti rečou a konaním postáv; (div.) hra s vážnym obsahom: historická d.;
filmová d. zo súčasnosti

2. vážna, tragická, rušná ap. udalosť, trpký osud: osobná d.;
prežiť d-u;

dramatickosť -i ž.: d. postavy;
d. príbehu napínavosť

dramatický príd.

1. k dráma: d-á tvorba;
d-á udalosť, d-é rozprávanie;
d. priebeh (zápasu) rušný, napínavý

2. divadelný, herecký: d. krúžok, d-é umenie;

dramaticky prísl.

1. k 1, 2

2. publ. prudko; veľmi: ceny sa d. zvýšili;

dramatik -a mn. -ci m. spisovateľ tvoriaci drámy, div. hry

dramatizácia -ie ž.

1. úprava do dramatickej formy: d. rozprávky, novely

2. takto utvorené dielo: vypočuť si d-u poviedky

3. dramatizovanie (význ. 2): zbytočná d. udalosti

dramatizovať nedok.

1. robiť dramatizáciu (význ. 1): d. prozaické dielo

2. robiť dramatickým, zveličovať: d. príbeh, d. situáciu

dramaturg -a mn. -ovia m. odborník v dramaturgii;

dramaturgia -ie ž.

1. činnosť (v umel. telesách) zacielená na výber a prípravu repertoáru, programu ap.; ľudia zaoberajúci sa touto činnosťou: d. opery;
televízna d.

2. vedný odbor zaoberajúci sa drámou a divadlom

3. skladba programu, repertoáru (divadla ap.): d. festivalu;

dramaturgička -y -čiek ž.;

dramaturgický príd.: d-á činnosť

drancovačka -y -čiek ž. hovor. drancovanie (význ. 1, 2), lúpenie, plienenie

drancovať nedok.

1. lúpiť, plieniť, pustošiť: votrelci d-li krajinu;
d. dediny

2. expr. neúnosne vyčerpávať, tým poškodzovať: d. hory, pôdu

drankať nedok. expr. nástojčivo pýtať: d. od otca peniaze

drapéria -ie ž. zriasený (dekoratívny) záves;

drapériový príd.

drapkať nedok. expr.

1. mierne driapať, škrabkať: mača d-á do stromčeka

2. znepokojovať, domŕzať, zapárať, zadrapovať sa: nemusíš stále (do ženy) d.!

drapľavo prísl.;

drapľavosť -i ž.

drapľavý príd.

1. kt. má drsný povrch, op. hladký: d-á doska, látka

2. chrapľavý: d. hlas;

drapnúť -e -ú -pol dok. expr. (s)chmatnúť, (s)chytiť, zdrapiť: d-l ho za kabát

drásať, správ. driapať, trhať, šklbať

draselný príd.

1. chem. majúci v molekule 1 al. viac jednomocných iónov draslíka

2. odb. obsahujúci zlúčeninu draslíka: d-é sklo

draslík -a m. veľmi reaktívny alkalickokovový chem. prvok, zn. K, kálium

drastickosť -i ž.

drastický príd. pôsobiaci veľmi tvrdo, bezohľadne, surový, krutý, drsný: d. zákrok, prostriedok;

drasticky prísl.;

drať derie derú nedok.

1. používaním znehodnocovať, opotrebúvať: d. šaty, kosu

2. zbavovať kože, odierať: d. králika, jahňa;

3. odstraňovať z povrchu: d. kožu zo zvieraťa;
expr. d. šaty z človeka

4. expr. biť, tĺcť: d. nezbedníkov

● d. si jazyk, ústa, nohy nadarmo bezvýsledne hovoriť, chodiť;
d. školské lavice, d. nohavice v školských laviciach chodiť do školy;
expr.: d. kožu z niekoho, d. niekoho z kože bezohľadne okrádať;
kričí, akoby ho z kože d-l(i) veľmi

// drať sa

1. používaním sa znehodnocovať, opotrebúvať sa: obal sa d-ie

2. prenikať (cez prekážky), predierať sa, pretláčať sa: d. sa pomedzi dav;
slová sa mu d-li na jazyk

dratva -y -tiev ž. pevná (konopná) niť použ. na šitie kože, súkna

dravčí príd.: d. zobák;

dravec -vca mn. N a A -e m. dravé zviera: jastrab, rys, šťuka sú d-e;
d-e dravé vtáky, zool. Falconiformes;

dravo prísl.;

dravosť -i ž.

dravý príd.

1. (o zvieratách) kt. získava potravu napádaním iných zvierat: d. vták dravec;
d-á ryba

2. (o živloch) prudký, ničivý, zhubný: d. prúd, d. víchor

3. (o človeku) (bezohľadne) derúci sa dopredu, tvrdo sledujúci svoj cieľ: d-é podnikateľské kruhy;
d. hráč priebojný;

dražba -y -žieb ž. ver. predaj, pri kt. sa majiteľom stáva ten, kto dá viac, licitácia: predať obraz na d-e;
holandská d. pri kt. sa kupuje za nižšiu ako vyvolávaciu cenu;
anglická d. pri kt. sa cena postupne zvyšuje;

dráždec -dca m. anat. časť vonkajších žen. pohlavných orgánov

dráždidlo -a -diel s. dráždivá látka: sliznica reaguje na d.

dráždiť -i drážď/-i! nedok.

1. nútiť reagovať, nutkať na niečo: jedlo d-i zmysly;
dym d-i oči;
neos. d-i ma na kašeľ

2. znepokojovať, popudzovať, rozčuľovať: d. rodičov správaním, d. zviera v klietke;
hlasné prejavy ho d-ia

dráždivo prísl.: d. pôsobiť;

dráždivosť -i ž.

dráždivý príd.

1. kt. dráždi (význ. 1, 2): d-é výpary;
d. smiech, d-é správanie

2. kt. sa ľahko podráždi, popudlivý: d-á pokožka;
d. človek;

dražé neskl. s. okrúhly, ploský cukrík al. liek s hladkým obalom: ampulka obsahuje 30 d.

dražieť -ie -ejú nedok. stávať sa drahším, drahým, op. lacnieť: zelenina d-ie

dražiť nedok. predávať al. kupovať na dražbe, licitovať: d-ená vec

dražiteľ -a mn. -ia m. práv. kto kupuje na dražbe (osobne al. prostredníctvom zmocnenca);

dražiteľka -y -liek ž.;

dražiteľský príd.

drážka -y -žok ž. zárez, žliabok na spojenie, vloženie, vedenie niečoho: vsunúť výčnelok do d-y;
vypíliť d-u;

drážkovať nedok. robiť, hĺbiť drážky

drážkový príd.

dražobný príd.: d-á miestnosť;
d. kupec výdražca

drcnúť -e -ú -col dok. expr. drgnúť, sotiť, strčiť: d-l ma do ruky

// drcnúť si hovor. expr. vypiť si: hodne si d-l

drdol -a m. žen. vlasy upravené do uzla na tyle: česať si d.

dreň -e ž.

1. zákl. pletivo tvoriace vnútornú časť rastlinnej stonky a dužiny plodov

2. tkanivo vypĺňajúce niekt. orgány (napr. kosti, zuby);

drén -u m. tech. (odvodňovací) podzemný kanálik, rúrka;
lek. rúrka na odvádzanie výlučkov (napr. hnisu z rany)

drenáž -e ž. tech. sústava drénov (na odvodňovanie): výstavba d-e;
lek. odvádzanie výlučkov (z rany, z dutiny ap.): zaviesť d.;

drenážny príd.: d-a rúrka

drenážovať nedok. i dok. tech. (vy)budovať drenáž; rúrkovať: d. poľnohospodársku pôdu

dreňový príd.

drep -u m. postoj na skrčených nohách; cvik v tomto postoji: čupnúť si do d-u;
urobiť d.

drepčiť drepč/-i! nedok. expr. tancovať, krepčiť: mladí veselo d-ia

dres -u m. (horná) časť šport. úboru: reprezentačný d.;
hráči si vymenili d-y

● → meniť d.;
→ zmeniť d.

dresing, pôv. pís. dressing -u m. kuch. studená omáčka (na dochutenie pokrmov a šalátov);

dresingový príd.

drevák -a obyč. mn. m. obuv s drevenou podošvou: nosiť d-y

drevár -a m. pracovník v drevárstve; učiteľ al. študent tohto odboru;

dreváreň -rne ž. miestnosť na uskladňovanie dreva

drevársky príd.: d. priemysel, d-a fakulta

drevárstvo -a s. odbor zameraný na spracovanie dreva;

drevenica -e -níc ž. drevený dedinský dom: opravovať d-u;

drevenička -y -čiek ž. zdrob.

drevenieť -ie -ejú nedok. (o ľudských údoch) meravieť, tuhnúť, tŕpnuť: prsty mi d-jú

dreveno prísl. k 2: d. vyzerať;
d. znieť;

drevenosť -i ž. meravosť; neobratnosť

drevený príd.

1. zhotovený, pripravený z dreva: d-á stavba, soľnička

2. nehybný, meravý, stŕpnutý: mať jazyk d. od injekcie;
expr. d-é pohyby neobratné;

● → figu d-ú;
mať → figu d-ú;

drevina -y -vín obyč. mn. ž. viacročná rastlina so zdrevnatenou osou a výhonkami: ihličnaté, listnaté d-y

drevitý príd. vyrobený z dreva: d-á vata, látka

drevnatieť -ie -ejú nedok. stávať sa drevnatým, zdrevnateným: kaleráb d-ie

drevnatosť -i ž.

drevnatý príd. majúci ráz dreva, zdrevnatený: d-á časť listu, d-á byľ;

drevný, drevový príd.: d-ná surovina, drvina, d-ný odpad, lieh;
d-ové tkanivo;

drevo -a driev s. org. látka utváraná prír. procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov; jednotlivý kus takej látky: mäkké, tvrdé d., bukové d., narúbať d-a;
podložiť d-m;

● byť z tvrdého d-a (kresaný) veľa vydržať;
expr. dať si na sebe, na chrbte d. rúbať, kálať pokorne znášať všetko;
nosiť, voziť d. do hory, do lesa robiť zbytočnú robotu;
rásť ako d. v hore vyrastať bez dozoru;
spať ako d. tvrdo;
aké d., taký klin;

drevokaz -a mn. N a A -y m. chrobák poškodzujúci najmä lyko stromov, zool. Trypodendron

drevokombinát -u m. závod na spracúvanie dreva

drevoobrábací príd. určený na obrábanie dreva: d. stroj

drevoplast -u m. drevo, ktorého póry vypĺňa plastická látka; zlisovaná zmes plastických látok a pilín;

drevoplastový príd.

drevorez -u m. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrezáva do dreva; jeho odtlačok

drevorezba -y -zieb ž. soch. technika, pri kt. sa opracúva drevo; takto utvorené umel. dielo

drevorubač -a m. kto pracuje pri ťažbe a približovaní dreva;

drevorubačský príd.;

drevorubačstvo -a s. zamestnanie drevorubača

drevoryt -u m. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do dreva; jeho odtlačok