Význam slova "dé" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 744 výsledkov (7 strán)
-
de facto [-kt-] kniž.
I. prísl. v skutočnosti, reálne: uznávať istý štát de f., op. de iure
-
de iure [jú-] prísl. kniž. podľa práva: uznať istý štát de i., op. de facto
-
debakel -kla L -i mn. -e m. veľká porážka, veľký neúspech: vojnový d.;
vyhnúť sa d-u -
debata -y -bát ž. slovná výmena názorov, diskusia, rozhovor: rušná, živá d.;
zapojiť sa do d-y● bez d-y nepochybne;
-
debatný príd.: d. krúžok
-
debatovať nedok. viesť debatu, diskutovať: d. s kolegami o najnovších udalostiach;
-
opak. debatúvať -a
-
debet -u m. účt. dlh;
-
debetný príd.: d. úrok úrok z dlhu
-
debil -a m. človek postihnutý debilitou;
-
debilita -y ž. odb. najľahší st. slabomyseľnosti, duš. menejcennosť
-
debilne prísl.;
-
debilnosť -i ž.
-
debilný príd. postihnutý debilitou;
-
debna -y -bien ž.
1. obyč. drevený obal v tvare hranola; jeho obsah: d. na zemiaky;
nahádzať uhlia do d-y;
d. ovocia2. švédska d. telocvičné náradie v tvare debny;
-
debnár -a m. odborník na výr. drevených sudov, kadí ap.: vyučiť sa za d-a;
-
debnársky príd.: d-a dielňa;
-
debnárstvo -a s. debnárske remeslo
-
debnenie -ia s. obal al. stena z dosák: rozkladacie d.;
zbiť d. -
debnička -y -čiek ž. zdrob.
-
debniť nedok. opatrovať, obkladať debnením: d. betónovú ohradu, d. otvor v múre
-
debrecínsky príd. k Debrecín: d-a pečienka paprikovaná rolovaná šunka
-
debut -u m. prvé ver., najmä umel. vystúpenie; prvé (umel.) dielo: knižný, režisérsky d.
-
debutant -a m. kto debutuje;
-
debutantka -y -tiek ž.;
-
debutantský príd.
-
debutovať nedok. i dok. prvý raz verejne, najmä umelecky vystupovať, vystúpiť: d. zbierkou básní, d-l úspešne
-
december -bra L -i m. 12. mesiac v roku;
-
decembrový príd.
-
decénium -ia D a L -iu s. kniž. desaťročie
-
decentne prísl.;
-
decentnosť -i ž.
-
decentný príd. správajúci sa, pôsobiaci ap. jemne, slušne, vkusne, nevtieravý: d. muž, d. prejav, d-á ozdoba;
-
decentralizácia -ie ž. rozloženie, rozkladanie medzi viaceré zložky systému, organizácie, likvidácia centralizácie, op. centralizácia: d. štátnej správy, d. hospodárstva;
-
decentralizačný príd.: d-é opatrenia
-
decht [d-] -u/-a m. tmavá zapáchajúca kvapalina získaná z org. látok a použ. na impregnáciu, ako lepidlo ap.: drevný, kamennouhoľný d.;
-
dechtový príd.: d. papier, d. náter
-
decibel -u m. jednotka intenzity akustického tlaku a jednotka útlmu, zn. dB: hlučnosť presahuje 70 d-ov
-
deciliter -tra L -i mn. -e m. podielová jednotka objemu v sústave SI, 1/10 litra, zn. dl;
-
decilitrový príd.
-
decimálny príd. odb. desatinný: d. systém;
d-a váha na kt. sa bremeno vyvažuje 10 ráz ľahším závažím na 10 ráz dlhšom ramene -
decimeter -tra L -i mn. -e m. desatina metra, zn. dm;
-
decimetrový príd.
-
decimovať nedok. i dok. (z)ničiť, (vy)hubiť, (s)pustošiť, (s)kántriť: vojny d-li obyvateľstvo
-
dečka -y -čiek ž. zdrob.: háčkovaná d.
déčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom d, D: chodiť do d-y
-
decko -a -ciek s. hovor. dieťa: pätnásťročné d.;
pestovať d.;
hravý ako d.;
tešiť sa ako (malé) d. veľmi -
déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu
-
decovka -y -viek ž. hovor. decilitrová fľaška (na alkohol): piť z d-y
-
decový príd.: d-á fľaštička
-
ded -a mn. -ovia m. kniž.
1. otcov al. matkin otec, starý otec, dedo
2. obyč. mn. predkovia: tu žili naši d-ovia
-
dedič -a mn. -ia/-i m.
1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a
2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia;
d. pokrokových tradícií; -
dedička -y -čiek ž.;
-
dedične prísl.: d. sa prenášať;
-
dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo
-
dedičný príd.
1. získaný dedením, zdedený: d. majetok;
d. znak, d-é vlohy, choroby;
náb. d. hriech po prvých ľuďoch -
dedičský príd.: d-é právo;
d. vzťah; -
dedičstvo -a s.
1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om
2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.
3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.
-
dedikovať dok. kniž. venovať, pripísať: d. knihu svojmu učiteľovi
-
dedina -y -dín ž.
1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.;
pochádzať z d-y;
prišla celá d.2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier
● expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne;
kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y;
to je (preňho) → španielska d.; -
dedinčan -a mn. -ia m.
1. obyvateľ dediny
2. pejor. človek s dedinskými (význ. 2) spôsobmi;
-
dedinčanka -y -niek ž.
-
dedinka -y -niek ž. zdrob.;
-
dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
-
dedinský príd.
1. k 1: d. človek, d-á chudoba
2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;
dedinsky prísl.;
-
dediť nedok.
1. nadobúdať práva po zomretom podľa zákona al. závetu: d. majetok po rodičoch
2. získavať znaky predchádzajúcich generácií: d. nadanie na hudbu
// dediť sa prechádzať z generácie na generáciu; tradovať sa: šikovnosť sa d-í
-
dedko, deduško -a mn. -ovia m. hypok.
-
dedo -a mn. -ovia m.
1. starý otec, ded: môj d. bol tkáčom
2. starý muž, starec: expr. šedivý d.;
d. Mráz rus. rozprávková bytosť ako symbol zimy3. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža; ujo: d. Ondro;
-
dedovizeň -zne ž. kniž. dedičstvo (význ. 2, 3): otcovská d., zveľaďovať d.;
národná d. -
dedovský príd.: d. majetok;
primitívna d-á technika starosvetská, zastaranádedovský príd.: d. majetok;
d. výzor starecký; -
dedukcia -ie ž. odvodenie dôsledku z jedného al. niekoľkých tvrdení podľa log. pravidiel, op. indukcia;
-
dedukovať nedok. i dok. vyvodzovať, vyvodiť dedukciou: z tézy d. záver
-
deduktívne prísl.
-
deduktívny príd. založený na dedukcii: d-a metóda, d. úsudok, postup;
-
deetatizácia -ie ž. odb. zbavenie štátu výhradného práva riadiť ekon. al. iné oblasti, odštátnenie
-
defekt -u m. chyba, porucha, nedostatok: telesný, citový d.;
dostať, opraviť d. (na pneumatikách); -
defektológ -a mn. -ovia m. odborník v defektológii;
-
defektológia -ie ž. oblasť pedagogiky zaoberajúca sa výskumom a výchovou defektnej mládeže;
-
defektologický príd.
-
defenzíva -y ž. obrana, op. ofenzíva: nepriateľ, súper sa stiahol do d-y;
-
defenzívne prísl.;
-
defenzívnosť -i ž.
-
defenzívny príd.: d-a hra;
-
defetista -u m. kto podlieha defetizmu;
-
defetistický príd.: d-é myšlienky;
defetisticky prísl.: d. rozprávať
-
defetizmus -mu m. chýbanie sebadôvery, malovernosť;
-
deficit -u m.
1. prevýšenie výdavkov nad príjmami, schodok: d. obchodnej bilancie štátu
2. nedostatok, chýbanie niečoho: d. surovín;
-
deficitný príd.: d-é hospodárenie;
d-é výrobky -
defilovať nedok. pochodovať pri slávnostnej prehliadke: vojaci, športovci d-jú pred tribúnou;
-
definícia -ie ž. vymedzenie obsahu pojmu: vedecká d.;
podať d-iu -
definitíva -y ž. admin. trvalé upravenie zamestnaneckého pomeru v št. službe
-
definitívne prísl.: d. sa vyjadriť;
d. spätý s niečím; -
definitívnosť -i ž.
-
definitívny príd.
1. konečný, op. predbežný: d-a odpoveď
2. trvalý, op. provizórny: d-a úprava, d-e zmeny;
-
definovať nedok. i dok. vymedzovať, vymedziť definíciou: d. vedecký zákon
-
deflácia -ie ž. ekon. zvyšovanie hodnoty peňazí znižovaním množstva obeživa, op. inflácia;
-
deflačný príd.
-
deformácia -ie ž. zmena, porušenie tvaru, podoby, znetvorenie: d. tela;
d. charakteru; -
deformačný príd.: d-é zmeny
-
deformovať nedok. i dok. spôsobovať, spôsobiť deformáciu: zranenie mu d-lo tvár;
d. skutočnosť skresľovať// deformovať sa podliehať, podľahnúť deformácii: kosti sa krivicou d-jú, d-ná chrbtica
-
defraudácia -ie ž. spreneverenie: d. peňazí
-
defraudant -a m. kto sa dopustil defraudácie
-
degeneračný príd.: d-é znaky, zmeny
-
degenerovať, degenerovať sa nedok. i dok. podliehať, podľahnúť degenerácii: postihnuté bunky d-jú a odumrú;
d-ná morálka úpadková -
degradácia -ie ž. zníženie hodnoty, postavenia ap., znehodnotenie: d. čatára na desiatnika;
d. pôdy, d. kultúry -
degradovať dok. i nedok. (u)robiť degradáciu: d. človeka na zviera;
d. veliteľa zbaviť funkcie// degradovať sa stratiť, strácať hodnotu, význam ap.: tvrdnutím sa pôda d-je
-
degustácia -ie ž. ochutnávanie: d. vína
-
dehonestovať dok. i nedok. znevážiť, znevažovať: d. niečiu prácu
-
dehumanizácia -ie ž. zbavenie humánneho rázu, ľudského rozmeru, odľudštenie: d. života
-
dehydratácia -ie ž. odb. dehydrovanie;
-
dehydratačný príd.
-
dehydrovať dok. i nedok. odb. odstrániť, odstraňovať vodu z látok: d-ná krupica
-
deista -u m. prívrženec deizmu;