Význam slova "dvojã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dvojako čísl. druh. príslov.;

dvojakosť -i ž.

dvojaký čísl. druh.

1. dvoch druhov: d-é mäso, d-é riešenie

2. blíži sa význ. príd., dvojtvárny, neúprimný, falošný: d-é správanie, d-á odpoveď;

dvojalbum -u m. album s 2 gramofónovými platňami

dvojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. jedno z 2 spolu narodených detí jednej matky: je z d-iec;
narodili sa im d-á;

dvojčiatko -a -tok s. zdrob.

dvojčíslo -a -sel/-siel s. dve čísla časopisu zostavené do 1 čísla: d. Slovenskej reči

dvojčlennosť -i ž.

dvojčlenný príd. kt. sa skladá z 2 členov;
lingv. d-á veta ktorej gram. jadro tvorí podmet a prísudok;