Význam slova "dv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 195 výsledkov (2 strán)

  • dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2: dom číslo dva;
    d. stromy, dvaja stolári, ľudia, dve ženy, deti, autá;
    jeden, dva, tri ... (pri počítaní);
    z dvadsiatich d-ch (žiakov);
    sto d. (častejšie stodva);
    dva a dva je štyri;
    päť bez d-ch je tri;
    kúpiť po dve koruny;
    dopadnúť na dve nohy;
    vybrať si z d-ch možností;
    film v d-ch častiach, s d-ma/-i časťami;
    idú dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach;
    v niekt. spoj. vyj. približnosť al. neurčitosť: d.-tri kusy niekoľko;
    počkať rok, d.;
    o deň, o d. o pár dní;
    povedať len dve vety malú poznámku

    byť medzi d-ma (mlynskými) kameňmi pod tlakom z 2 strán;
    sedieť na d-ch stoličkách;
    mať dve → želiezka v ohni;
    expr. tárať, trepať dve na tri nezodpovedne rozprávať;
    (urobiť niečo) raz-d. ihneď, rýchlo;
    dva → kohúty na jednom smetisku (sa neznesú);
    d-m pánom (sa nedá) slúžiť

  • dvadsať, m. živ. i dvadsiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 20: d. rokov, kusov, d. pracovníkov, d-ti pracovníci

    jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za d. sú rovnakí, rovnako zlí, nešikovní ap.

  • dvadsaťdenný príd. trvajúci 20 dní, dvadsaťdňový (význ. 1): d. pobyt

  • dvadsaťdňový príd.

    1. trvajúci 20 dní, dvadsaťdenný: d. zájazd

    2. 20 dní starý: d-é jahňa

  • dvadsaťhaliernik -a m. minca s hodnotou 20 halierov

  • dvadsatina -y -tín ž. čísl. zlom. 20. časť celku, 1/20

  • dvadsaťkilometrový príd. označený, vymedzený hodnotou 20 km: d. rozdiel;
    d-á rýchlosť rýchlosť 20 km/hod.

  • dvadsaťkorunáčka -y -čok ž. dvadsaťkorunová bankovka

  • dvadsaťkorunový príd. majúci hodnotu 20 korún: d-á bankovka

  • dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

    1. k 20

    2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

  • dvadsaťnásobne čísl. nás. príslov.

  • dvadsaťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 20 ráz: d. rozdiel, d-é oneskorenie;

  • dvadsaťnásobok -bku m. dvadsaťnásobne väčší výsledok: dosiahnuť d. pôvodného stavu (oviec)

  • dvadsatorako čísl. druh. príslov.

  • dvadsatoraký čísl. druh. dvadsiatich druhov: d-é jablká;

  • dvadsatoro neskl. čísl. skup. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 20; pri iných podst. m. vyj. počet 20 ako súhrn: d. očí;
    d. detí

  • dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia

    expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou

  • dvadsaťročný príd.

    1. trvajúci 20 rokov: d-é obdobie v dejinách

    2. 20 rokov starý: d. človek

  • dvadsaťstupňový príd. vyznačený hodnotou 20 stupňov: d. rozdiel;
    d. mráz

  • dvadsiatka -y -tok ž.

    1. číslo 20

    2. niečo označené číslom 20 (napr. izba, električka); takto vyjadrujúce istú hodnotu (body, stupne ap.)

    3. 20 kusov, členov ap. tvoriacich celok: d. cigariet;
    dosiahnuť d-u vek 20 rokov

  • dvadsiaty čísl. rad. k 20: d. rad (sedadiel);
    d. raz (opakovať);
    d. (20.) december;
    d-e roky roky 20 – 29 príslušného stor.;
    d-a časť niečoho dvadsatina

  • dvakrát, dva razy neskl. čísl. nás. k 2: d. denne, za deň;
    d. vymeškal vyučovanie;
    d. toľko dvojnásobok niečoho

    to je ako d. dva je štyri jasné, nesporné;
    d. meraj a raz strihaj vždy treba všetko premyslieť

  • dvanásť, m. živ. i dvanásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 12: d. metrov, d. vojakov, d-i vojaci;
    o päť minút d. i fraz. v poslednej chvíli;
    D-i Ježišovi učeníci, apoštoli

  • dvanásťčlenný príd. kt. má 12 členov: d-á skupina

  • dvanástina -y -tin ž. čísl. zlom. dvanásta časť celku, 1/12

  • dvanástka -y -tok ž.

    1. číslo 12

    2. niečo označené číslom 12 (napr. izba, dom, autobus); takto vyjadrujúce istú hodnotu (pivo, body ap.)

    3. 12 kusov, členov ap. tvoriacich celok: d. čísel (časopisu)

  • dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

  • dvanásťmetrový príd. dlhý 12 metrov: d-á hadica, d. rozdiel

  • dvanásťnásobne čísl. nás. príslov.

  • dvanásťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 12 ráz: d-é prevýšenie;

  • dvanástnik -a m. prvá časť tenkého čreva;

  • dvanástnikový príd.: d. vred

  • dvanástorako čísl. druh. príslov.

  • dvanástoraký čísl. druh. kt. má 12 druhov: d-é vína;

  • dvanásťstupňový príd. vyznačený hodnotou 12 stupňov: d-á odchýlka;
    d. ležiak obsahujúci 12 % sušiny

  • dvanásty čísl. rad. k 12: d. mesiac, rok;
    obedovať o d-ej (hodine);
    (prísť) päť minút pred d-ou i fraz. v poslednej chvíli

    d-a hodina zvrchovaný čas

  • dvere dvier/dverí I -ami/-mi ž. pomn. sformovaný (drevený, kovový) predmet na uzavretie prístupu do istého priestoru; otvor s týmto predmetom: železné d., bytové d., d. do izby, d. na skrini, na aute;
    zatvoriť, zamknúť d., buchnúť d-ami, prejsť d-ami;
    zámka na d-ách

    niečo je, stojí predo d-mi, niečo klope, tlčie na d. blíži sa;
    rokovať za zatvorenými, zamknutými d-ami tajne, neverejne;
    držať niečo ako hluchý d.;
    mať otvorené d. niekde voľný prístup;
    ukázať niekomu d. vyhodiť ho;
    hrub. tam sú d.! choď(te) von!

  • dverový, dverný príd.: d. otvor;

  • dvesto neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200: d. vojakov, d. rokov;
    d. tisíc (i dvestotisíc);
    chlapci dostali po d. korún

  • dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo

  • dvestoročný príd.

    1. trvajúci 200 rokov: d. úsek dejín

    2. 200 rokov starý: d. strom, d. barokový kaštieľ

  • dvestotisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200 000: vyhrať d. (korún);

  • dvestotisícový príd.: d. majetok s hodnotou 200 000 korún;
    d-é mesto s počtom obyvateľov 200 000

  • dvetisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2000: d. brigádnikov

  • dvierka -rok, expr. i dvercia -riec s. pomn. zdrob.: d. na sporáku;
    d. do záhrady vrátka

    nech(áv)ať si zadné d-ka otvorené taktizovať

  • dvíhadlo -a -diel s. prístroj, stroj na dvíhanie: hydraulické d.

  • dvíhať -a nedok.

    1. niečo chytené dopravovať vyššie, zdvíhať: d. poleno na plece, dieťa na ruky;
    d. bremeno škripcom, žeriavom;
    nikto ned-a telefón;
    d. pohár i fraz. pripíjať

    2. dávať (časť organizmu) do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať: pes d-a labky;
    d. ruky pred seba, nad hlavu (pri cvičení);
    d. oči pozerať dohora;
    d. hlavu i fraz. a) získavať sebavedomie b) stavať sa na odpor;
    d. prst vztyčovať i fraz. karhavo hovoriť

    3. brať (niečo spadnuté) z povrchu niečoho, zdvíhať: d. klobúk zo zeme, papier z dlážky;
    d. raneného spod bicykla

    4. spôsobovať zvýšenie, zvyšovanie (počtu, množstva, úrovne ap.): d. ceny, nájomné zvyšovať;
    dažde d-jú hladinu rieky

    5. zlepšovať, povznášať, zdokonaľovať: d. vzdelanostnú, hmotnú úroveň, d. výrobu

    d. ruku proti niekomu (chcieť) udrieť;
    d. ruky k niekomu úpenlivo prosiť;
    kniž. d. (svoj) hlas proti niečomu protestovať;
    expr. až ho tak d-a je pobúrený;

  • dok. dvihnúť -e -ú -hol

    // dvíhať sa

    1. dostávať sa do výšky, dohora, zdvíhať sa, stúpať, op. klesať: lietadlo sa d-a;
    voda v rieke sa d-a;
    z doliny sa d-a hmla

    2. (o časti organizmu) dostávať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať sa: ruka chorého sa začala d., oči sa d-jú k povale;
    pošliapaná tráva sa začína d.

    3. vstávať (s úmyslom odísť), zdvíhať sa: d. sa zo stoličky, d. sa na odchod;
    kŕdeľ holubov sa d-a vzlieta

    4. výškou vyčnievať nad okolím, týčiť sa, vypínať sa, čnieť: na horizonte sa d-a bralo, hrad

    5. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: d-a sa víchor, hrmot;
    povstanie sa d-a

    6. kniž. stavať sa na odpor, búriť sa, protiviť sa: roľníctvo sa d-lo proti pánom;
    d. sa na odpor

    7. dosahovať vyššiu úroveň, zlepšovať sa, rásť: životná úroveň sa d-a;
    príjmy sa d-jú

    žalúdok sa mu d-a je mu zle;

  • dok. dvihnúť sa

  • dvojako čísl. druh. príslov.;

  • dvojakosť -i ž.

  • dvojaký čísl. druh.

    1. dvoch druhov: d-é mäso, d-é riešenie

    2. blíži sa význ. príd., dvojtvárny, neúprimný, falošný: d-é správanie, d-á odpoveď;

  • dvojalbum -u m. album s 2 gramofónovými platňami

  • dvojbodka -y -diek ž. interpunkčné znamienko, kt. oddeľuje priamu reč, výpočet, naznač. vzťah veličín ap. (:)

  • dvojbodový príd. vymedzený hodnotou 2 bodov: d. zisk, rozdiel

  • dvojboj -a m. šport. súťaž zložená z dvoch disciplín: ľahkoatletický d.

  • dvojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. jedno z 2 spolu narodených detí jednej matky: je z d-iec;
    narodili sa im d-á;

  • dvojcentimetrový príd. dlhý 2 cm: d-á medzera

  • dvojčiatko -a -tok s. zdrob.

  • dvojciferne prísl.

  • dvojciferný príd. zložený z 2 cifier: d-é číslo;
    d. výsledok;

  • dvojčíslo -a -sel/-siel s. dve čísla časopisu zostavené do 1 čísla: d. Slovenskej reči

  • dvojčlennosť -i ž.

  • dvojčlenný príd. kt. sa skladá z 2 členov;
    lingv. d-á veta ktorej gram. jadro tvorí podmet a prísudok;

  • dvojdecák -a m. hovor. dvojdecový pohár: naliať plný d.

  • dvojdecový príd. kt. má obsah 2 dl: d. pohár

  • dvojdenný príd. trvajúci 2 dni, dvojdňový (význ. 1): d. výlet

  • dvojdetnosť -i ž.

  • dvojdetný príd. kt. má 2 deti: d-á rodina;

  • dvojdielnosť -i ž.

  • dvojdielny príd. kt. sa skladá z 2 dielov: d. román, d-e okno;

  • dvojdňový príd.

    1. trvajúci 2 dni, dvojdenný: d-á cesta;
    d. zárobok za 2 dni

    2. 2 dni starý: d-é mláďa

  • dvojdobý príd. trvajúci 2 časové jednotky, 2 doby: hud. d. takt

  • dvojdomý príd. bot.: d-é rastliny majúce na 1 rastline iba samčie al. iba samičie kvety

  • dvoje neskl. čísl. skup.

    1. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 2; pri iných podst. m. vyj. počet 2 ako súhrn: d. sánok, hovor. d. sánky, d. očí;
    d. sardiniek 2 škatuľky;
    d. detí

    2. na d., vo d. vyj. počet 2 ako počet častí celku: rozdeliť, rozrezať na d.;
    preložiť (papier) vo d.

  • dvojfarebný príd. majúci 2 farby: d-á stuha, d. obal

  • dvojfázovo prísl.: trénovať d.;

  • dvojfázovosť -i ž.

  • dvojfázový príd. kt. má 2 fázy: d. tréning, d. prúd;

  • dvojgarsoniéra [-rzoň-/-rsoň-] -y -iér ž. zastaráv. dvojgarsónka

  • dvojgarsónka [-rz-/-rs-] -y -nok ž. dvojitá garsónka

  • dvojgeneračný príd. určený dvom generáciám: d. byt, dom

  • dvojhláska -y -sok ž. lingv. spojenie 2 samohláskových prvkov v jednej slabike fungujúce ako jedna dlhá samohláska (napr. ia, ô);

  • dvojhláskový príd.

  • dvojhlasne prísl.: spievať d.

  • dvojhlasný príd. znejúci v 2 hlasoch (význ. 3): d. spev;

  • dvojhlavňový príd. majúci 2 hlavne: d-á puška

  • dvojhlavý príd. majúci 2 hlavy: d. netvor;
    d. sval biceps

  • dvojhodinovka -y -viek ž. čo trvá 2 hod. (napr. vyučovanie, preteky v behu)

  • dvojhodinový príd.

    1. trvajúci 2 hod.: d-á operácia

    2. 2 hod. starý: d-é mláďa

  • dvojhra -y -hier ž. šport. hra 2 súperov (v tenise ap.): d. mužov;
    hud. hra 2 nástrojov zároveň

  • dvojhrbý príd. kt. má 2 hrby: d-á ťava

  • dvojica -e -jíc ž. 2 osoby al. veci ako jednotka, pár: d. spevákov, tanečníkov;
    manželská d., nerozlučná d.;
    chodiť v d-i;
    pochodovať v d-iach po dvaja;
    lingv.: vidová d. pár slovies rozlíšených vidom;
    vetná d. syntagma

  • dvojičky -čiek ž. mn. hovor. dvojčatá, blížence: mať d.

  • dvojiť sa -í -a nedok. rozdvojovať sa: chodník sa d-í

  • dvojito čísl. nás. príslov.: d. vidieť niečo dvojmo;

  • dvojitosť -i ž.

  • dvojitý čísl. nás. dvojnásobný, zdvojený: d-é dvere, d-á stena, d-á ochrana;

  • dvojizbový príd. kt. má 2 izby: d. byt

  • dvojjazyčne prísl.;

  • dvojjazyčnosť -i ž. bilingvizmus

  • dvojjazyčný príd. týkajúci sa 2 jazykov: d-é mesto v kt. sa hovorí dvoma jazykmi;
    d. nápis;
    d. slovník prekladový;

  • dvojka -y -jok ž.

    1. číslo, číslica 2: pripísať d-u

    2. niečo označené číslicou 2 (izba, električka ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu (body, známky ap.): mať lístok do d-y 2. vozňovej triedy;
    dostať z diktátu d-u známku 2. stupňa;
    preradiť na d-u 2. rýchlostný stupeň;
    zaradiť (tovar) do d-y do 2. (akostnej) kategórie

    3. 2 jednotliviny, 2 jednotlivci tvoriaci celok: d. (koní) pár;
    býval v d-e sám v izbe pre 2;
    d. s kormidelníkom veslárska disciplína; osádka člna;

  • dvojkanoe neskl. s. šport. kanoe s 2 veslármi

  • dvojkár -a m. hovor. žiak, študent, kt. má prospech na dvojku

  • dvojkilometrový príd. dlhý 2 kilometre: d. úsek cesty

  • dvojkilový príd. vážiaci 2 kg: d. kapor

  • dvojklaný príd. rozoklaný na dvoje: d. jazyk;
    anat. d. nerv

  • dvojkoľajka -y -jok ž. dvojkoľajná železnica: stará d.

  • dvojkoľajne prísl.;

  • dvojkoľajnosť -i ž.

  • dvojkoľajný príd.

    1. kt. má 2 koľaje: d-á trať

    2. rozchádzajúci sa, nejednotný: d-é rozhodnutie, d. prístup;

  • dvojkolesový príd. kt. má 2 kolesá: d. vozík

  • dvojkolový príd. kt. sa delí na 2 kolá: d-á súťaž

  • dvojkový príd.: d-á sústava v ktorej základom je číslo 2

  • dvojkrídlový príd. zložený z 2 krídel, častí: d-é dvere

  • dvojkrídly príd.: zool. d. hmyz s jedným párom blanitých krídel

  • dvojlitrový príd. kt. má obsah 2 litre: d. pohár

  • dvojmesačník -a m. periodikum vychádzajúce každé 2 mesiace: vydávať d.

  • dvojmesačný príd.

    1. trvajúci 2 mesiace: d-á stáž;
    d. zárobok za 2 mesiace

    2. 2 mesiace starý: d-é dieťa

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV