Význam slova "dv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 195 výsledkov (2 strán)
-
dva, m. živ. dvaja, ž. a s. dve dvoch I dvoma/dvomi čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2: dom číslo dva;
d. stromy, dvaja stolári, ľudia, dve ženy, deti, autá;
jeden, dva, tri ... (pri počítaní);
z dvadsiatich d-ch (žiakov);
sto d. (častejšie stodva);
dva a dva je štyri;
päť bez d-ch je tri;
kúpiť po dve koruny;
dopadnúť na dve nohy;
vybrať si z d-ch možností;
film v d-ch častiach, s d-ma/-i časťami;
idú dvaja a dvaja, po dvaja v dvojiciach;
v niekt. spoj. vyj. približnosť al. neurčitosť: d.-tri kusy niekoľko;
počkať rok, d.;
o deň, o d. o pár dní;
povedať len dve vety malú poznámku● byť medzi d-ma (mlynskými) kameňmi pod tlakom z 2 strán;
→ sedieť na d-ch stoličkách;
mať dve → želiezka v ohni;
expr. tárať, trepať dve na tri nezodpovedne rozprávať;
(urobiť niečo) raz-d. ihneď, rýchlo;
dva → kohúty na jednom smetisku (sa neznesú);
d-m pánom (sa nedá) slúžiť -
dvadsať, m. živ. i dvadsiati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 20: d. rokov, kusov, d. pracovníkov, d-ti pracovníci
● jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za d. sú rovnakí, rovnako zlí, nešikovní ap.
-
dvadsaťdenný príd. trvajúci 20 dní, dvadsaťdňový (význ. 1): d. pobyt
-
dvadsaťdňový príd.
1. trvajúci 20 dní, dvadsaťdenný: d. zájazd
2. 20 dní starý: d-é jahňa
-
dvadsaťhaliernik -a m. minca s hodnotou 20 halierov
-
dvadsatina -y -tín ž. čísl. zlom. 20. časť celku, 1/20
-
dvadsaťkilometrový príd. označený, vymedzený hodnotou 20 km: d. rozdiel;
d-á rýchlosť rýchlosť 20 km/hod. -
dvadsaťkorunáčka -y -čok ž. dvadsaťkorunová bankovka
-
dvadsaťkorunový príd. majúci hodnotu 20 korún: d-á bankovka
-
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.
1. k 20
-
dvadsaťnásobne čísl. nás. príslov.
-
dvadsaťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 20 ráz: d. rozdiel, d-é oneskorenie;
-
dvadsaťnásobok -bku m. dvadsaťnásobne väčší výsledok: dosiahnuť d. pôvodného stavu (oviec)
-
dvadsatorako čísl. druh. príslov.
-
dvadsatoraký čísl. druh. dvadsiatich druhov: d-é jablká;
-
dvadsatoro neskl. čísl. skup. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 20; pri iných podst. m. vyj. počet 20 ako súhrn: d. očí;
d. detí -
dvadsaťpäť, m. živ. i dvadsiati piati dvadsiatich piatich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 25: d. kníh, d. členov, dvadsiati piati členovia
● expr. dostaneš, zaslúžiš si d. (na zadok) vyhrážanie bitkou
-
dvadsaťročný príd.
1. trvajúci 20 rokov: d-é obdobie v dejinách
2. 20 rokov starý: d. človek
-
dvadsaťstupňový príd. vyznačený hodnotou 20 stupňov: d. rozdiel;
d. mráz -
dvadsiatka -y -tok ž.
1. číslo 20
2. niečo označené číslom 20 (napr. izba, električka); takto vyjadrujúce istú hodnotu (body, stupne ap.)
3. 20 kusov, členov ap. tvoriacich celok: d. cigariet;
dosiahnuť d-u vek 20 rokov -
dvadsiaty čísl. rad. k 20: d. rad (sedadiel);
d. raz (opakovať);
d. (20.) december;
d-e roky roky 20 – 29 príslušného stor.;
d-a časť niečoho dvadsatina -
dvakrát, dva razy neskl. čísl. nás. k 2: d. denne, za deň;
d. vymeškal vyučovanie;
d. toľko dvojnásobok niečoho● to je ako d. dva je štyri jasné, nesporné;
d. meraj a raz strihaj vždy treba všetko premyslieť -
dvanásť, m. živ. i dvanásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 12: d. metrov, d. vojakov, d-i vojaci;
o päť minút d. i fraz. v poslednej chvíli;
D-i Ježišovi učeníci, apoštoli -
dvanásťčlenný príd. kt. má 12 členov: d-á skupina
-
dvanástina -y -tin ž. čísl. zlom. dvanásta časť celku, 1/12
-
dvanástka -y -tok ž.
1. číslo 12
2. niečo označené číslom 12 (napr. izba, dom, autobus); takto vyjadrujúce istú hodnotu (pivo, body ap.)
3. 12 kusov, členov ap. tvoriacich celok: d. čísel (časopisu)
-
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)
-
dvanásťnásobne čísl. nás. príslov.
-
dvanásťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 12 ráz: d-é prevýšenie;
-
dvanástnik -a m. prvá časť tenkého čreva;
-
dvanástnikový príd.: d. vred
-
dvanástorako čísl. druh. príslov.
-
dvanástoraký čísl. druh. kt. má 12 druhov: d-é vína;
-
dvanásťstupňový príd. vyznačený hodnotou 12 stupňov: d-á odchýlka;
d. ležiak obsahujúci 12 % sušiny -
dvanásty čísl. rad. k 12: d. mesiac, rok;
obedovať o d-ej (hodine);
(prísť) päť minút pred d-ou i fraz. v poslednej chvíli● d-a hodina zvrchovaný čas
-
dvere dvier/dverí I -ami/-mi ž. pomn. sformovaný (drevený, kovový) predmet na uzavretie prístupu do istého priestoru; otvor s týmto predmetom: železné d., bytové d., d. do izby, d. na skrini, na aute;
zatvoriť, zamknúť d., buchnúť d-ami, prejsť d-ami;
zámka na d-ách● niečo je, stojí predo d-mi, niečo klope, tlčie na d. blíži sa;
rokovať za zatvorenými, zamknutými d-ami tajne, neverejne;
→ držať niečo ako hluchý d.;
mať otvorené d. niekde voľný prístup;
ukázať niekomu d. vyhodiť ho;
hrub. tam sú d.! choď(te) von! -
dverový, dverný príd.: d. otvor;
-
dvesto neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200: d. vojakov, d. rokov;
d. tisíc (i dvestotisíc);
chlapci dostali po d. korún -
dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo
-
dvestoročný príd.
1. trvajúci 200 rokov: d. úsek dejín
-
dvestotisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 200 000: vyhrať d. (korún);
-
dvestotisícový príd.: d. majetok s hodnotou 200 000 korún;
d-é mesto s počtom obyvateľov 200 000 -
dvetisíc neskl. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 2000: d. brigádnikov
-
dvierka -rok, expr. i dvercia -riec s. pomn. zdrob.: d. na sporáku;
d. do záhrady vrátka● nech(áv)ať si zadné d-ka otvorené taktizovať
-
dvíhadlo -a -diel s. prístroj, stroj na dvíhanie: hydraulické d.
-
dvíhať -a nedok.
1. niečo chytené dopravovať vyššie, zdvíhať: d. poleno na plece, dieťa na ruky;
d. bremeno škripcom, žeriavom;
nikto ned-a telefón;
d. pohár i fraz. pripíjať2. dávať (časť organizmu) do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať: pes d-a labky;
d. ruky pred seba, nad hlavu (pri cvičení);
d. oči pozerať dohora;
d. hlavu i fraz. a) získavať sebavedomie b) stavať sa na odpor;
d. prst vztyčovať i fraz. karhavo hovoriť3. brať (niečo spadnuté) z povrchu niečoho, zdvíhať: d. klobúk zo zeme, papier z dlážky;
d. raneného spod bicykla4. spôsobovať zvýšenie, zvyšovanie (počtu, množstva, úrovne ap.): d. ceny, nájomné zvyšovať;
dažde d-jú hladinu rieky5. zlepšovať, povznášať, zdokonaľovať: d. vzdelanostnú, hmotnú úroveň, d. výrobu
● d. ruku proti niekomu (chcieť) udrieť;
d. ruky k niekomu úpenlivo prosiť;
kniž. d. (svoj) hlas proti niečomu protestovať;
expr. až ho tak d-a je pobúrený; -
dok. dvihnúť -e -ú -hol
// dvíhať sa
1. dostávať sa do výšky, dohora, zdvíhať sa, stúpať, op. klesať: lietadlo sa d-a;
voda v rieke sa d-a;
z doliny sa d-a hmla2. (o časti organizmu) dostávať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať sa: ruka chorého sa začala d., oči sa d-jú k povale;
pošliapaná tráva sa začína d.3. vstávať (s úmyslom odísť), zdvíhať sa: d. sa zo stoličky, d. sa na odchod;
kŕdeľ holubov sa d-a vzlieta4. výškou vyčnievať nad okolím, týčiť sa, vypínať sa, čnieť: na horizonte sa d-a bralo, hrad
5. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: d-a sa víchor, hrmot;
povstanie sa d-a6. kniž. stavať sa na odpor, búriť sa, protiviť sa: roľníctvo sa d-lo proti pánom;
d. sa na odpor7. dosahovať vyššiu úroveň, zlepšovať sa, rásť: životná úroveň sa d-a;
príjmy sa d-jú● žalúdok sa mu d-a je mu zle;
-
dok. dvihnúť sa
-
dvojako čísl. druh. príslov.;
-
dvojakosť -i ž.
-
dvojaký čísl. druh.
1. dvoch druhov: d-é mäso, d-é riešenie
2. blíži sa význ. príd., dvojtvárny, neúprimný, falošný: d-é správanie, d-á odpoveď;
-
dvojalbum -u m. album s 2 gramofónovými platňami
-
dvojbodka -y -diek ž. interpunkčné znamienko, kt. oddeľuje priamu reč, výpočet, naznač. vzťah veličín ap. (:)
-
dvojbodový príd. vymedzený hodnotou 2 bodov: d. zisk, rozdiel
-
dvojboj -a m. šport. súťaž zložená z dvoch disciplín: ľahkoatletický d.
-
dvojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. jedno z 2 spolu narodených detí jednej matky: je z d-iec;
narodili sa im d-á; -
dvojcentimetrový príd. dlhý 2 cm: d-á medzera
-
dvojčiatko -a -tok s. zdrob.
-
dvojciferne prísl.
-
dvojciferný príd. zložený z 2 cifier: d-é číslo;
d. výsledok; -
dvojčíslo -a -sel/-siel s. dve čísla časopisu zostavené do 1 čísla: d. Slovenskej reči
-
dvojčlennosť -i ž.
-
dvojčlenný príd. kt. sa skladá z 2 členov;
lingv. d-á veta ktorej gram. jadro tvorí podmet a prísudok; -
dvojdecák -a m. hovor. dvojdecový pohár: naliať plný d.
-
dvojdecový príd. kt. má obsah 2 dl: d. pohár
-
dvojdenný príd. trvajúci 2 dni, dvojdňový (význ. 1): d. výlet
-
dvojdetnosť -i ž.
-
dvojdetný príd. kt. má 2 deti: d-á rodina;
-
dvojdielnosť -i ž.
-
dvojdielny príd. kt. sa skladá z 2 dielov: d. román, d-e okno;
-
dvojdňový príd.
1. trvajúci 2 dni, dvojdenný: d-á cesta;
d. zárobok za 2 dni2. 2 dni starý: d-é mláďa
-
dvojdobý príd. trvajúci 2 časové jednotky, 2 doby: hud. d. takt
-
dvojdomý príd. bot.: d-é rastliny majúce na 1 rastline iba samčie al. iba samičie kvety
-
dvoje neskl. čísl. skup.
1. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 2; pri iných podst. m. vyj. počet 2 ako súhrn: d. sánok, hovor. d. sánky, d. očí;
d. sardiniek 2 škatuľky;
d. detí2. na d., vo d. vyj. počet 2 ako počet častí celku: rozdeliť, rozrezať na d.;
preložiť (papier) vo d. -
dvojfarebný príd. majúci 2 farby: d-á stuha, d. obal
-
dvojfázovo prísl.: trénovať d.;
-
dvojfázovosť -i ž.
-
dvojfázový príd. kt. má 2 fázy: d. tréning, d. prúd;
-
dvojgarsoniéra [-rzoň-/-rsoň-] -y -iér ž. zastaráv. dvojgarsónka
-
dvojgarsónka [-rz-/-rs-] -y -nok ž. dvojitá garsónka
-
dvojgeneračný príd. určený dvom generáciám: d. byt, dom
-
dvojhláska -y -sok ž. lingv. spojenie 2 samohláskových prvkov v jednej slabike fungujúce ako jedna dlhá samohláska (napr. ia, ô);
-
dvojhláskový príd.
-
dvojhlasne prísl.: spievať d.
-
dvojhlasný príd. znejúci v 2 hlasoch (význ. 3): d. spev;
-
dvojhlavňový príd. majúci 2 hlavne: d-á puška
-
dvojhlavý príd. majúci 2 hlavy: d. netvor;
d. sval biceps -
dvojhodinovka -y -viek ž. čo trvá 2 hod. (napr. vyučovanie, preteky v behu)
-
dvojhodinový príd.
1. trvajúci 2 hod.: d-á operácia
-
dvojhra -y -hier ž. šport. hra 2 súperov (v tenise ap.): d. mužov;
hud. hra 2 nástrojov zároveň -
dvojhrbý príd. kt. má 2 hrby: d-á ťava
-
dvojica -e -jíc ž. 2 osoby al. veci ako jednotka, pár: d. spevákov, tanečníkov;
manželská d., nerozlučná d.;
chodiť v d-i;
pochodovať v d-iach po dvaja;
lingv.: vidová d. pár slovies rozlíšených vidom;
vetná d. syntagma -
dvojičky -čiek ž. mn. hovor. dvojčatá, blížence: mať d.
-
dvojiť sa -í -a nedok. rozdvojovať sa: chodník sa d-í
-
dvojito čísl. nás. príslov.: d. vidieť niečo dvojmo;
-
dvojitosť -i ž.
-
dvojitý čísl. nás. dvojnásobný, zdvojený: d-é dvere, d-á stena, d-á ochrana;
-
dvojizbový príd. kt. má 2 izby: d. byt
-
dvojjazyčne prísl.;
-
dvojjazyčnosť -i ž. bilingvizmus
-
dvojjazyčný príd. týkajúci sa 2 jazykov: d-é mesto v kt. sa hovorí dvoma jazykmi;
d. nápis;
d. slovník prekladový; -
dvojka -y -jok ž.
1. číslo, číslica 2: pripísať d-u
2. niečo označené číslicou 2 (izba, električka ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu (body, známky ap.): mať lístok do d-y 2. vozňovej triedy;
dostať z diktátu d-u známku 2. stupňa;
preradiť na d-u 2. rýchlostný stupeň;
zaradiť (tovar) do d-y do 2. (akostnej) kategórie3. 2 jednotliviny, 2 jednotlivci tvoriaci celok: d. (koní) pár;
býval v d-e sám v izbe pre 2;
d. s kormidelníkom veslárska disciplína; osádka člna; -
dvojkanoe neskl. s. šport. kanoe s 2 veslármi
-
dvojkár -a m. hovor. žiak, študent, kt. má prospech na dvojku
-
dvojkilový príd. vážiaci 2 kg: d. kapor
-
dvojkoľajka -y -jok ž. dvojkoľajná železnica: stará d.
-
dvojkoľajne prísl.;
-
dvojkoľajnosť -i ž.
-
dvojkoľajný príd.
1. kt. má 2 koľaje: d-á trať
2. rozchádzajúci sa, nejednotný: d-é rozhodnutie, d. prístup;
-
dvojkolesový príd. kt. má 2 kolesá: d. vozík
-
dvojkolový príd. kt. sa delí na 2 kolá: d-á súťaž
-
dvojkový príd.: d-á sústava v ktorej základom je číslo 2
-
dvojkrídlový príd. zložený z 2 krídel, častí: d-é dvere
-
dvojkrídly príd.: zool. d. hmyz s jedným párom blanitých krídel
-
dvojlitrový príd. kt. má obsah 2 litre: d. pohár
-
dvojmesačník -a m. periodikum vychádzajúce každé 2 mesiace: vydávať d.
-
dvojmesačný príd.
1. trvajúci 2 mesiace: d-á stáž;
d. zárobok za 2 mesiace2. 2 mesiace starý: d-é dieťa