Význam slova "dost" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dosť

I. prísl.

1. v dostačujúcej miere, hodne: už si hovoril d., vysoký je d.

2. d.! výraz požadujúci dokončiť činnosť, prestaň(te)!: tak už d.!

● nevie, kedy má d. je nenásytný

II. čísl. neurč. vyj. relatívne veľký (dostačujúci) neurč. počet, množstvo: d. ľudí, d. vody;
času máme d.

● už má toho d. je tým zunovaný, znechutený;
na to je ho vždy d. na to je vždy ochotný;
d. na tom skrátka, jednoducho

dostačiť dok. zastaráv. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok ned-l pre všetkých;
sama na gazdovstvo ned-í;

nedok. dostačovať

dostačujúci príd. kt. vyhovuje, uspokojuje, postačujúci, dostatočný: d. dôkaz, argument;

dostačujúco prísl.: d. preukázať

dostať -stane -stanú dok.

1. prijať (niečo dávané, poskytované, posielané ap.): d. balík, list, d. platňu do daru;
d. úlohu;
d. niečo za úlohu byť poverený niečím

2. získať ako výsledok (prirodzeného) vývinu, procesu: d. smäd, chuť na niečo;
lak d-e pekný lesk

3. byť postihnutý: d. chrípku, d. na zadok;
d. gól, d. defekt;
d. výpoveď;
d-š (bitku)!

4. dosiahnuť ako výsledok úsilia, predchádzajúceho konania, dopracovať sa k niečomu, získať: d. plat, odmenu, vyznamenanie, d. dobrú známku;
v obchodnom dome d. všetko možno kúpiť;
d. byt mať ho pridelený

5. chytiť, dochytiť, dolapiť: ak ťa d-m, bude s tebou zle

6. expr. oklamať, ošialiť, dopáliť: ale ma d-li!

7. s úsilím priviesť, prinútiť, donútiť (premiestniť sa ap.): nemôže ho d. na prechádzku

8. spôsobiť vovedenie do istej situácie, na isté miesto al. vyvedenie z nej, z neho: d. niekoho do nešťastia, z nešťastia;
d. syna na štúdiá, d. niekoho z funkcie;
d. veci do auta, z auta

9. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. rozum zmúdrieť, zvážnieť;
d. strach zľaknúť sa;
d. chorobu ochorieť;
d. mladé okotiť sa, obahniť sa ap.

● d. svoje čo si kto zaslúži;
expr. d. nohy (o veci) byť ukradnutý, zmiznúť;
d-l to aj s úrokmi je príliš potrestaný;
d. kôš, košom byť odmietnutý;
d. lekciu, príučku byť poučený, vyhrešený;
expr. d. po nose byť zahriaknutý;

dostáť -stojí -stoja dok. kniž. dodržať, splniť: d. slovu, v slove;
d. povinnostiam

dostatočne prísl.: d. presvedčivý;

dostatočnosť -i ž.

II. dostatočný m., dostatočná ž. 4. stupeň prospechu v škol. klasifikácii, štvorka

dostatočný

I. príd. dostačujúci, postačujúci, vyhovujúci: d. počet, d. dôvod;

dostatok -tku m.

1. dostačujúce množstvo, dostačujúca miera: d. jedla, d. rozhodnosti

2. hojnosť, blahobyt: žiť v d-u

dostavať -ia -ajú dok. dokončiť stavbu, dobudovať: d. obchodný dom;

nedok. k 1 – 5, 7 – 9 dostávať -a

// dostať sa

1. pohybom, úsilím sa premiestniť: ako sa d-me do centra, z centra? d. sa na kopec, z kopca;
domov sa d-me vlakom;
d. sa za riaditeľa, do vysokej funkcie

2. ocitnúť sa v istom položení: d. sa do väzenia;
d. sa do rozpakov, do sporu s niekým, d. sa do krízy, z krízy

3. mať možnosť začať (istú činnosť): mužstvo sa ned-lo k streľbe, do plynulej akcie

4. získať, nadobudnúť: d. sa k peniazom, d. sa k moci

5. expr. oklamať sa: veď sa on d-e!

6. pripadnúť, ujsť sa, zvýšiť sa: d-l sa mi posledný kúsok;
ned-lo sa mu mäsa;
neos. naňho sa už ned-lo

7. ako formálne sloveso vyj. dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: d. sa do styku začať sa stýkať;
d. sa do pohybu pohnúť sa;
d. sa do úpadku upadnúť

● d. sa k slovu môcť prehovoriť;
d. sa na koreň niečomu pochopiť podstatu;
ten sa (ne)d-e ďaleko (ne)bude úspešný;
d. sa na pretras stať sa predmetom diskusie;
d. sa z dažďa pod odkvap, z blata do kaluže nepolepšiť si;
d. sa na svetlo ukázať sa;
d. sa do rečí stať sa predmetom klebiet;

nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa

dostavba -y -vieb ž.

1. dostavovanie, dostavenie: d. sa predlžuje

2. prístavba (význ. 2): povoliť niekomu d-u

dostaviť sa dok.

1. prísť z (úr.) povinnosti: d-vte sa na miestny úrad

2. kniž. nastať, prísť: čoskoro sa d-li mrazy, následky choroby;

dostavník -a m. v min. prepravný prostriedok ťahaný koňmi

nedok. dostavovať

nedok. dostavovať sa

doštenák -a m. voz s doskami na mieste rebrín

doštička -y -čiek ž. zdrob.

doštiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-štiep! dok.

1. skončiť štiepanie, prestať štiepať: d. všetky kláty

2. štiepaním porušiť (jednotu): d. latu na triesky

// doštiepať sa štiepaním sa porušiť, rozdeliť: dosky sa d-li

dostihnúť -e -ú -hol dok.

1. pohybom dosiahnuť (cieľ), dobehnúť, dohoniť, dohnať: d. utekajúcich kamarátov, d. autobus

2. vyrovnať sa niekomu (význ. 6), dobehnúť, dohoniť, dohnať: d. spolužiaka vo vedomostiach, vo výkone

3. pristihnúť (pri čine), prichytiť, dolapiť: d-l ich spolu;

nedok. k 1, 2 dostihovať

dostihovisko -a -vísk s. štadión, kde sa konajú dostihy; dostihová dráha

dostihový príd.: d-á trať, prekážka, d. rozhodca

dostihy -ov m. pomn. preteky v jazde na koňoch: vyhrať hlavné d.;

doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li

dôstojne prísl.: d. pôsobiť;

dôstojníčka -y -čok ž.;

dôstojnícky príd.: d-a hodnosť, uniforma

dôstojník -a mn. -ci m. nositeľ vyššej voj. hodnosti (u nás od podporučíka po plukovníka): nižší, vyšší d.;
povýšiť do hodnosti d-a;

dôstojnosť -i ž.

● to je pod ľudskú d. ponižujúce

dôstojný príd.

1. požívajúci vážnosť, úctu, vážený, ctený: d. učenec

2. vážny, vznešený: d-é správanie, pohyby

3. významom primeraný, zodpovedajúci, vhodný: d. nasledovník niekoho;
učiteľ d. svojho mena;

dostratena, pís. i do stratena prísl. neurčito: dívať sa do s.;
zošiť švík d. nenápadne zakončiť

dostredivo prísl.;

dostredivosť -i ž.

dostredivý príd. smerujúci, pôsobiaci do stredu, centripetálny, op. odstredivý: d-á sila, d. pohyb;

dostrel -u m. vzdialenosť, po ktorú možno dostreliť: vzdialiť sa z d-u

dostreliť -ľ! dok. strelou, strelením dosiahnuť: pištoľ nedostrelí ďaleko

dostriekať -a dok. (silno) postriekať (význ. 2), pofŕkať: d. si nohavice blatom

// dostriekať sa: d. sa krvou

dostrieľať -a dok.

1. strelami na viacerých miestach zasiahnuť; tým poraniť al. poškodiť: d-ný terč;
d-li sa v súboji

2. skončiť streľbu, prestať strieľať: d.! (voj. povel)

dostrihať dok.

1. skončiť strihanie, prestať strihať

2. strihaním rozdeliť; tým poškodiť: d. list (knihy);
d-ná látka

doštudovať dok. dokončiť štúdiá, štúdium: d. na technike;
d. učivo

dostúpiť -i dok.

1. stúpaním dosiahnuť, dospieť, vystúpiť: slnko d-lo k najvyššiemu bodu

2. i dostupiť došliapnuť: bojí sa d. na poranenú pätu

□ kniž. d. vrchol(u) vyvrcholiť;

dostupný príd. prístupný (význ. 1, 3 – 6): štít je d. z juhu, ťažko d-á skala;
je d. citom;
d. výklad;
d-á odborná literatúra;
cenovo d. obraz

nedok. dostupovať, k 2 i dostúpať -a

doštverať sa dok. expr. namáhavo prísť, dovliecť sa: d. sa s ťažkým nákladom