Význam slova "dobã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

doba -y dôb ž.

1. dlhší čas, časový úsek, obdobie, čas (význ. 2): naša d. súčasnosť;
dieťa svojej d-y svojho veku;
pracovná d., vhodnejšie prac. čas;
skúšobná d., vhodnejšie skúšobná lehota;
→ bronzová d.;

2. odb. jednotka rytmu, taktu: hud. ľahká, ťažká d.;

dobabrať -e -ú dok. hovor. expr.

1. zašpiniť, zababrať, pobabrať: d. (si) šaty

2. pokaziť (význ. 1), zbabrať, pobabrať: d. robotu

// dobabrať sa:

1. d. sa od farby

2. všetko sa to d-lo

dobačovať dok.

1. prestať bačovať

2. hovor. expr. zle skončiť, dogazdovať: už som d-l;
výtržníci d-li

ďobať -e -ú nedok.

1. udierať zobákom, zobať: ďateľ ď-e do stromu;
prestať ď.

2. expr. (o človeku) klopať, udierať (prstom ap.): ď. prstom do stola, palicou do zeme;
ď. sa do čela;

nedok. dobíjať -a

// dobiť sa

1. expr. doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa d-l v kameňolome

2. nabíjaním sa doplniť elektr. energiou: batéria sa d-la;

nedok. k 2 dobíjať sa

nedok. dobýjať sa, dobývať sa²

nedok. dobýjať, dobývať² -a

// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

dobývací príd. používaný pri dobývaní: d-ia metóda

dobývať¹ -a nedok.

1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie

2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť;
d. srdce ženy

// dobývať sa¹ kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;
svetlo sa d-a do izby

súdobý príd. kniž. jestvujúci, vyskytujúci sa v tom istom čase v min., súveký: barok a s-á hudba