Význam slova "do" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 986 výsledkov (9 strán)
-
do predl. s G vyj.
1. smerovanie dovnútra, op. z(o): vojsť do domu;
naliať do hrnca;
ísť do záhrady;
pridať do polievky2. smerovanie na niečo, op. z(o): škriabať sa do svahu, do vrchu
3. miestnu, časovú al. číselnú hranicu, (až) po, op. od: umyť sa do pása;
spať do rána;
splniť úlohu do konca roka;
narátať do sto4. spôsob, mieru, prostriedok al. nástroj (príp. vo forme účinku, výsledku): upiecť do červena;
premoknúť do nitky;
vypiť do dna;
zabaliť do papiera;
skrútiť sa do klbka5. účel, cieľ: dať do opravy;
posielať do školy;
chuť do jedenia;
do videnia! (pozdrav)6. v spoj. čo do zreteľ, pokiaľ ide o, čo sa týka: čo do výšky vyhovuje
7. väzbu (pri slovesách): miešať sa do cudzích vecí;
zaľúbiť sa do dievčaťa;
pustiť sa do roboty;
je, ide mu do plaču● → pridať do kroku;
čo ťa do toho nestaraj sa! -
do belasa → dobelasa;
-
do biela → dobiela;
-
do bleda → dobleda;
-
do bronzova → dobronzova;
-
do červena → dočervena;
-
do chuti → dochuti
□ (ne)mať ch. do niečoho (ne)chcieť niečo
● → prísť niečomu na ch.;
prešla ho ch., odpadla mu ch. od niečoho stratil záujem;
mať sto ch-í niečo urobiť veľmi chcieť;
robiť si ch. na niečo chystať sa;
byť po ch-i uspokojovať; -
do čierna → dočierna;
-
do čista → dočista;
-
do fialova → dofialova;
-
do guľata → doguľata;
-
do hneda → dohneda;
-
do krémova → dokrémova;
-
do krvava → dokrvava;
-
do mäkka → domäkka;
-
do modra → domodra, na modro → namodro;
-
do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;
-
do oceľova → dooceľova;
-
do popolava → dopopolava;
-
do ružova → doružova, na ružovo → naružovo;
-
do siva → dosiva;
-
do stratena → dostratena
-
do tmava → dotmava;
-
do tuha → dotuha;
-
do zelena → dozelena;
-
do žerava príslov. výraz: rozpálený do ž.;
-
do zlata → dozlata;
-
do žlta → dožlta;
-
doba -y dôb ž.
1. dlhší čas, časový úsek, obdobie, čas (význ. 2): naša d. súčasnosť;
dieťa svojej d-y svojho veku;
pracovná d., vhodnejšie prac. čas;
skúšobná d., vhodnejšie skúšobná lehota;
→ bronzová d.;2. odb. jednotka rytmu, taktu: hud. ľahká, ťažká d.;
-
dobabrať -e -ú dok. hovor. expr.
1. zašpiniť, zababrať, pobabrať: d. (si) šaty
2. pokaziť (význ. 1), zbabrať, pobabrať: d. robotu
// dobabrať sa:
1. d. sa od farby
2. všetko sa to d-lo
-
dobačovať dok.
1. prestať bačovať
2. hovor. expr. zle skončiť, dogazdovať: už som d-l;
výtržníci d-li -
ďobať -e -ú nedok.
1. udierať zobákom, zobať: ďateľ ď-e do stromu;
prestať ď.2. expr. (o človeku) klopať, udierať (prstom ap.): ď. prstom do stola, palicou do zeme;
ď. sa do čela; -
dobehnúť -e -ú -hol dok.
1. behom al. dopr. prostriedkom prísť, pribehnúť: d-l do cieľa posledný;
d. autom2. dostihnúť (význ. 1), dohoniť: d-l ju na námestí;
d. niekoho v práci; -
dobelasa, pís. i do belasa prísl. nabelaso: stena má odtieň d.
-
doberať2, doberať si nedok. dobiedzať, podpichovať, naťahovať, uťahovať si: chlapci d-li dievčence;
d-aj si niekoho iného! kamaráti sa d-júnedok. doberať1
-
dobiedzať -a nedok. nedať pokoj, domŕzať, dotierať, pokúšať: prestaň už do nej d.! d-júci komár;
-
dobiedzavo prísl.;
-
dobiedzavosť -i ž.
-
dobiedzavý príd. kt. dobiedza, dotieravý, neodbytný; svedčiaci o takej vlastnosti: d. hmyz;
d-á otázka; -
nedok. dobiehať, dobehávať, dobehúvať -a, dobehovať
-
dobiela, pís. i do biela prísl. nabielo: d. zafarbený
-
dobierka -y -rok ž.
1. vyplatenie tovaru pri jeho prevzatí od pošty: objednať na d-u
-
dobierkový príd.: d-á zásielka
-
nedok. dobíjať -a
// dobiť sa
1. expr. doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa d-l v kameňolome
2. nabíjaním sa doplniť elektr. energiou: batéria sa d-la;
-
nedok. k 2 dobíjať sa
-
dobiť -je -jú dok.
1. prestať biť: hodiny d-li šiestu
2. expr. veľmi zbiť: d. väzňa na nepoznanie;
3. bitím usmrtiť: d-li vlka lopatami;
obeť zavliekli na odľahlé miesto a tam ju d-li4. nabíjaním doplniť elektr. energiu: d. batériu
-
ďobkať nedok. expr. ďobať (význ. 1, 2): kurence ď-jú;
ď. palicou do steny// ďobkať sa ďobať sa
-
dobleda, pís. i do bleda prísl. nabledo: slnkom d. vyťahané vlasy
-
dok. ďobnúť -e -ú -bol
// ďobať sa udierať zobákom a tým sa dostávať von, vyďobávať sa, vykľúvať sa: kuriatka sa ď-ú z vajec
-
doboha hrub.
I. prísl. preč: choď d.!
II. cit. zahrešenie
-
dobojovať dok. dokončiť boj;
-
dobovo, dobove prísl.: d. podmienený;
-
dobovosť -i ž.
-
dobráčisko -a s. i m. zvel.
-
dobráčka -y -čok ž.;
-
dobráckosť -i ž.;
-
dobrácky príd. i prísl.: d-a tvár;
d. pozerať; -
dobráctvo -a s.;
-
dobrák -a mn. -ci m. dobrosrdečný, dobrý človek: jej muž je d.
● d. od kosti veľký dobrák;
-
dobre
I. lepšie prísl.
1. k dobrý, op. zle: chce ľuďom d., myslí to d.;
d. pracovať;
d. počuť;
d. vyrátať;
d. pristupovať k deťom;
byť d. naladený;
d. sa spriateliť s niekým;
d. sa zamestnať;
d. by bolo vedieť, ako sa to skončilo;
d. si vypiť;
d. dlho čakať2. vetná prísl. vyj. rozlič. stavy (organizmu, prostredia): už mu je d., lepšie ustúpila nevoľnosť, kritický stav ap.
3. iba 1. st. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ľahko: tebe je d. dávať rady
4. iba 1. st. so záporom vyj. neúplné uskutočnenie deja, poriadne; sotva áno: ešte ani oči d. neotvoril, už kričal
● byť d. zapísaný u niekoho mať dôveru;
d. mu to padlo bol tomu rád;
d. mu to robí priaznivo účinkuje;
d. mu tak! výraz škodoradosti;
d. máš! výraz súhlasu;
iron. d. vyzeráme! všade d., doma najlepšieII. čast.
1. vyj. súhlas, áno, hej: pôjdeme? – d.;
d., povedal2. i dobre že so záporom vyj. krajnú, ale neuskutočniteľnú mieru deja, div (že) nie, takmer áno: chodil, d. si nohy nezodral;
bol by vyliezol d. že nie na strechudobré lepšie s.
1. dobro, prospech, osoh, op. zlé: rozlišovať d. a zlé;
všetko d., všetko najlepšie! želania2. v príslov. výrazoch po d-om, v d-om, s d-ým s porozumením, ohľaduplne, pekne: s ľuďmi treba po d-om;
spomínať v d-om● nič d. mu z očí nehľadí, nekuká vyzerá zlý;
keď to nepôjde po d-om, podobrotky, pôjde to po zlom, pozlotky;
d. sa samo chváli -
dobrista -u m. hráč na dobre
-
dobro1 -a s.
1. čo spĺňa mravné normy, prospech, blaho, op. zlo: všeobecné d.;
zápas d-a a zla;
konať d.2. účt. pripísať k d-u na stranu ,,dal``, pren. v niečí prospech, op. na ťarchu;
mať k d-u i fraz. platiť ako výhoda, prednosť -
dobrobyt -u m. kniž. blahobyt, bohatstvo, hojnosť: prispievať k d-u národa
-
dobročinne prísl.;
-
dobročinnosť -i ž.
-
dobročinný príd. sledujúci dobro, humánny: d-á inštitúcia, d. cieľ;
-
dobrodenie -ia s. konanie dobra; jeho prejav; dobro, láskavosť: to bolo preňho pravé d.;
preukazovať d. -
dobrodinka -y -niek ž.
-
dobrodruh -a mn. -ovia m. kto sa rád al. ľahkomyseľne dostáva do nebezpečných, vzrušujúcich ap. situácií: politický d.;
-
dobrodružne prísl.;
-
dobrodružnosť -i ž.
-
dobrodružný príd.: d. život;
d. film; -
dobrodružstvo -a -tiev s. vzrušujúca udalosť; odvážny, ľahkomyseľný ap. skutok spojený s nebezpečenstvom: citové d.;
krvavé d.;
pustiť sa do d-a -
dobrodušne prísl.;
-
dobrodušnosť -i ž.
-
dobrodušný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d-á žena, tvár;
-
dobromyseľne prísl.: d. pripomenúť;
-
dobromyseľnosť -i ž.
-
dobromyseľný príd. dobrosrdečný, dobrácky, op. zlomyseľný: d. starec, d-é upozornenie;
-
dobronzova, pís. i do bronzova prísl. nabronzovo: d. opálený
-
dobroprajne prísl.;
-
dobroprajnosť -i ž.
-
dobroprajný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d. človek, úsmev;
-
dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode -
dobrosrdečne prísl.: d. povedať;
-
dobrosrdečnosť -i ž.
-
dobrosrdečný príd. kt. je dobrého srdca; svedčiaci o tom, dobromyseľný, dobrácky, dobrodušný, dobroprajný: d. ľud, d-á povaha;
-
dobrota -y -rôt ž.
1. iba jedn. ľudské dobro vo vzťahu k iným ľuďom, láskavosť, dobrotivosť, op. zloba: rodičovská láska a d.;
z očí mu vyžaruje d.2. iba jedn. dobrý stav vecí, blahobyt, prospech: užiť si d-y;
od d-y priberá3. pochúťka, lahôdka, maškrta: najesť sa d-rôt, predložiť na stôl samé d-y
● je samá d. je veľmi láskavý;
robiť d-u byť dobrý;
nevie, čo má od samej d-y robiť je nerozvážny; -
dobrotivo prísl.: d. pozerať;
-
dobrotivosť -i ž.
-
dobrotivý príd. kniž. plný dobroty, láskavý, milostivý: d. ochranca, d-é reči;
-
dobrôtka -y -tok ž. zdrob. k 3 expr.
-
dobrovoľne prísl.: d. pracovať, odísť;
-
dobrovoľnícky príd.: d. zbor
-
dobrovoľník -a mn. -ci m. kto dobrovoľne niečo vykonáva: slovenskí d-i (z r. 1848 – 49);
prihlásiť sa k d-om; -
dobrovoľnosť -i ž.: princíp d-i
-
dobrovoľný príd. konajúci al. konaný z vlastnej vôle, bez nútenia; svedčiaci o tom, op. nútený, povinný: d. darca krvi;
d-é členstvo, d-á disciplína; -
dobrozdanie -ia s. kniž. odb. posúdenie: úradné d.;
vypracovať d. o niečom -
dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.
-
dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký príd. expr. dobrý;
-
dobrý
I. lepší príd.
1. spĺňajúci mravné normy, poriadny, statočný, spravodlivý, čestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. zlý: stať sa d-ým človekom;
bojovať za lepší svet;
d. skutok, úmysel2. spĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, súci, opravdivý, op. zlý: d. pracovník, žiak, d. prospech;
dievča z d-ej rodiny3. spĺňajúci požiadavky akosti, kvalitný, hodnotný, op. zlý: podať d. výkon;
d-é víno, d. sluch;
d-á pôda úrodná;
d-á kniha4. bezchybný, presný, správny, náležitý, op. zlý: d. výsledok, výpočet, d-á kópia
5. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý, milý, op. zlý: byť k deťom d.;
d-é slovo, zaobchádzanie;
buď(te) taký d. prosím ťa (vás)6. priaznivý, príjemný, radostný, op. zlý: mať d. pocit, dojem;
d. znak, d-á novina;
(želať niekomu) d. deň, d-ú chuť7. majúci pozitívny zmysel, hodnotu ap., pravý, naozajstný, op. zlý: bol to môj d. známy;
d-é priateľstvo;
v d-om zmysle slova8. užitočný, osožný, prospešný, vhodný, výhodný, op. zlý: d-á myšlienka, d-é miesto, d. zárobok;
na to mu bol d., aby ...;
na čo je to d-é? to nemá zmysel9. iba 1. st. prekračujúci danú mieru, poriadny: stáť d-ú hodinu;
mať za sebou d. kus cesty● mať d. nos správne tušiť niečo;
je to na d-ej ceste úspešne sa vyvíja;
priviesť niekoho na d-ú cestu napraviť ho;
mať d-é meno, d. zvuk byť známy v pozitívnom zmysle;
mať u niekoho d-é oko získať si niečiu náklonnosť;
byť v najlepších rokoch stredného veku;
expr. je to d. vták, vtáčik, d. kvietok má zlú povesť;
byť v d-ých rukách mať správnu opateru;
robiť si z niekoho d. deň posmievať sa niekomu;
niečo patrí k d-ému tónu je bežnéII. dobrý m. 3. st. prospechu v škol. klasifikácii, trojka;
veľmi d. 2. st. tejto klasifikácie -
dobudovať dok.
1. dokončiť stavbu, dostavať: d. cementáreň
2. dokončiť polit., hosp., umel. ap. projekt, úplne vybudovať: d. demokratický štát, d. dopravnú sieť, d. vysokoškolský systém;
-
nedok. dobudúvať -a
-
nedok. dobýjať sa, dobývať sa2
-
nedok. dobýjať, dobývať2 -a
// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;
-
dobyť -je -jú -by! dok.
1. ovládnuť mocou, zmocniť sa: d. kasárne, mesto (útokom)
2. kniž. (s úsilím) získať, dosiahnuť: d. víťazstvo (v športe), d. politickú moc;
-
dobytčí príd.: d. vagón, d-ia soľ
-
dobytkár -a m. pracovník v dobytkárstve;
-
dobytkársky príd.: d-a farma
-
dobytkárstvo -a s. chov hovädzieho dobytka (vo veľkom): rozvoj d-a;
-
dobývací príd. používaný pri dobývaní: d-ia metóda
-
dobyvačne prísl.;