Význam slova "dl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dl zn. deciliter

dlaba, dlapa -y dláb/-p ž. laba, tlapa (význ. 1);

dlabať -e -ú nedok.

1. vysekávať dlátom al. pod. nástrojom: d. otvor v dreve, jamku v zemi

2. zhotovovať dlátom al. iným nástrojom: d. korýtko, úľ

3. expr. vŕtať (sa), špárať (sa), rýpať (sa): d. v skale

dlabčiť, dlapčiť nedok. šliapať po niečom, pošliapavať, udupávať: deti d-ia trávu v parku

dlaha -y dláh ž. tvrdý prostriedok na spevnenie zlomeniny: sadrová d.

dlaň -e ž. vnútorná strana ruky: mozoľnatá d., zatlieskať d-mi

● rovný ako d. celkom;
mať, vidieť niečo ako na d-i jasne vidieť;
poznať niečo ako svoju d. dôkladne;
(je to) ako na d-i jasné;
srdce, dušu by na d. vyložil je úprimný;
→ svrbí ho d.;
kúpiť za päť prstov a šiestu d. ukradnúť;

dlanička -y -čiek ž. zdrob.;

dlanisko -a s., N a A jedn. i ž. zvel.

dlaňový príd.: d. úder (v tenise);

dlátko -a -tok s. zdrob.

dláto -a dlát s. nástroj na dlabanie, vŕtanie ap.: rezbárske d., pneumatické d.;

dlátový príd.: d. vrták;

dláviť -i nedok.

1. pôsobiť váhou, tlakom, tlačiť, stláčať: d. kapustu, pôdu

2. tlakom, váhou rozrušovať, gniaviť, dusiť: d. uvarené zemiaky, hrudy;
d. stromčeky udupávať

3. ťažiť, tlačiť, dusiť, gniaviť: d-i ho zúfalstvo, starosť

dlažba -y -žieb ž.

1. tvrdá pokrývka cesty, priestranstva ap., dláždenie: kamenná, betónová d.;
opraviť d-u

2. zastaráv. dlážka, podlaha: drevená d. miestnosti

● publ. vyhodiť niekoho na d-u prepustiť z práce;

dlažbový príd.: d-é kocky

dláždenie -ia s. dlažba: auto poskakuje na nerovnom d-í;
d. chodby

dláždený príd. pokrytý dlažbou: d. chodník

dláždič -a m. kto dláždi: na ceste pracujú d-i;

dlaždica -e -díc ž. kocka, tehlička ap. na dláždenie al. obkladanie: betónové, tehlové d-e;
obkladať stenu d-mi;

dlaždička -y -čiek ž.

1. zdrob. k dlaždica

2. dlaždica

dlaždicový príd.: d-á mozaika;

dláždičský príd.: d-é práce

dláždiť -i -žď/-i! nedok. pokrývať dlažbou: d. cestu i pren. pripravovať podmienky

dlážka -y -žok ž. rovná spodná plocha miestnosti; drevená al. iná krytina tejto plochy, podlaha: drevená d.;
zametať d-u;

dlážkový príd.: d-á krytina, kefa

dlbať -e -ú nedok. expr. drgať, štuchať, džugať: d. (do) suseda lakťom;

dok. dlbnúť -e -ú -bol

dlh -u m.

1. nevyplatený peňaž. záväzok, dlžoba: vyplatiť d.;
kúpiť na d.

2. záväzok morálneho rázu: synovský d., d. voči pracovisku

□ mať d. byť dlžný

● upadnúť do d-ov zadlžiť sa;
priatelia buďme a d-y si plaťme

dlháň -a m. expr. vysoký (a tenký) človek;

dlhánisko -a s. i m. zvel.

dlho prísl.

1. dlhý čas, op. krátko: d. premýšľať, čítať d. do noci

2. dávno: už d. o ňom nič nevie

dlhočizný príd. expr. dlh(ok)ánsky: d-á cesta, správa, d-é vyčkávanie

dlhodobo prísl.: d. účinkovať

dlhodobý príd. trvajúci, platný dlhý čas, op. krátkodobý: d-á úloha, d. plán, d-á zmluva, pôžička;

dlhohrajúci príd.: d-a platňa s rýchlosťou 33 1/3 obrátok za min.

dlhokánsky, dlhánsky príd. expr. veľmi dlhý, dlhočizný: d-a ulica, d. rok

dlhometrážny príd.: d. film celovečerný

dlhonohý príd. majúci dlhé nohy, nohatý: d-é vtáky, d-é dievča

dlhopis -u m. fin. listina zaväzujúca dlžníka zaplatiť druhej osobe (veriteľovi) istú sumu peňazí; dlžobný úpis, obligácia: štátne d-y;

dlhopisový príd.: d-á metóda privatizácie prostredníctvom dlhopisov

dlhoprstý príd. majúci dlhé prsty;

dlhoprstý m. expr. zlodej

dlhoročný príd.

1. trvajúci dlhé roky, mnohoročný: d-á príprava, d. vývin, d-é úsilie

2. fungujúci dlhé roky, mnohoročný: d. redaktor, funkcionár, priateľ

dlhosť -i ž.: d. samohlások

dlhotrvajúci príd. trvajúci dlhý čas: d-e liečenie, d. dážď, účinok

dlhovať nedok. byť dlžný (význ. 1, 2), mať dlh: d-je rodičom peniaze;
d-š mi odpoveď

dlhý príd.

1. majúci veľký rozmer v dĺžke, op. krátky: d. rad, múr, d-á vzdialenosť

2. majúci veľký rozmer v čase, trvajúci dlho, op. krátky: d-á zima, d. život;
po d-(š)om čase;
(urobiť) bez d-ých rečí rýchlo

3. majúci istý lineárny rozmer (vyjadrený číselne): ulica d-á 1 km, úsečka d-á 5 mm

● odísť s d-ým nosom sklamaný;
ukazovať niekomu d. nos posmievať sa;
mať d-é vedenie byť nechápavý;
mať d-é prsty kradnúť;
je mu d. čas, d-á chvíľa nudí sa;
nepríde, nezavolá, ako je rok d. celý rok;

dĺžeň -žňa m. diakritické znamienko na označenie dĺžky (napr. á, ú, ŕ)

dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia

dlžizný príd. expr. dlh(ok)ánsky, dlhočizný: d. sprievod, prejav

dĺžka -y -žok ž.

1. lineárny rozmer niečoho (najmä v horizontálnom smere): d. miestnosti, dosky, priamky;
merať d-u šnúry;
prerezať párky po d-e;
po celej d-e pozdĺž

2. vzdialenosť od východiska na horizontálnej rovine: d. hodu (diskom);
d. cesty 10 km;
zemepisná d. vzdialenosť bodu od nultého poludníka (na východ al. na západ)

3. časový rozsah, trvanie: d. života, pracovného času, výrobného cyklu;

dĺžkový príd. k 1, 2: d-á miera;
d-é meradlo

dlžníčka -y -čok ž.;

dlžnícky príd.: d-a strana, d. účet

dlžník -a mn. -ci m.

1. kto má peňaž. dlh: prinútiť d-a platiť

2. kto má morálny dlh, záväzok ap.: národ zostal umelcovi d-om;

dlžný, dlžen príd.

1. obyč. iba v prís. povinný platiť dlh, majúci dlh: byť, zostať niekomu d. za nákup;
čo som d.?

2. obyč. iba v prís. majúci istý (morálny) záväzok, povinnosť ap.: ostal rodičom d. veľa lásky;
ostať d. svojej povesti

3. iba dlžný kt. treba zaplatiť, nevyplatený: vymáhať d-é poistné, dávky

● expr. to mi bol čert d. to je nepríjemné

dlžoba -y -žôb ž. dlh (význ. 1): mať, splácať d-u, upadnúť do dlžôb;

dlžobný príd.: d. úpis