Význam slova "divã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

daždivý príd. vyznačujúci sa dažďom, dažďami: d-é ráno, d-é počasie;

div -u

I. m.

1. zázrak, čudo: robiť, stvárať d-y;
d-y prírody;

2. prekvapenie, začudovanie, údiv: od d-u nemohol nič povedať;
nevychádzať z d-u

● → ôsmy d. sveta;
expr. d. divúci a) veľké čudo b) veľké prekvapenie

II. vetná prísl. obyč. so záporom vyj. hodnotiaci postoj k výpovedi, nečudo, nie čudo: nie d., že sa nahneval;
zaspal, a ani nie d.

III. i div že čast. so záporom obmedzuje platnosť výrazu, len-len že nie, dobre že nie, skoro, takmer: d. sa nerozplakal;
chodí ta d. (že) nie každý deň

diváčka -y -čok ž.;

divácky príd. i prísl.: d-a priazeň;
d. úspešný film

divák -a mn. -ci m. kto pozerá na (umel.) predstavenie, program, zápas ap.: televízni d-i;
potlesk d-ov;

diváky m. iba v príslov. výraze na d. expr.: prísť, zbehnúť sa na d. obzerať (niečo nezvyčajné)

diván [d-] -a m. zastaráv. pohovka; kanapa: ležať, sedieť na d-e;
operadlo d-a;

divánik -a m. zdrob.

divízia -ie ž.

1. zväzok útvarov a jednotiek rovnakého druhu al. rozlič. druhov vojsk na plnenie samostatných úloh: tanková d.

2. šport. súťaž (nižšia ako liga): hrať v d-ii;

divízny príd.

divúci príd.

● expr. → div. d.

divý príd.

1. necivilizovaný, primitívny, divošský, divoký: d-é barbarské kmene

2. voľne v prírode žijúci, rastúci: d-á zver;
d-á sviňa diviak;
d-á hruška neštepená;
d. mak;
d-é huby jedovaté, nejedlé

3. prírodne daný, človekom nesformovaný, neupravený, divoký: d-á strmina, d. prales

4. nespútaný, bujný, prudký, zúrivý, divoký: d. vietor, d-á nenávisť, d. výraz tváre;
šport. preteky na d-ej → vode

5. expr. krikľavý, výstredný, nápadný, divoký: d-é oblečenie, d-á skladba

● expr.: bežať, robiť ap. ako d. veľmi, intenzívne;
byť d. do niekoho, niečoho, za niekým, niečím vášnivo túžiť;

dráždivý príd.

1. kt. dráždi (význ. 1, 2): d-é výpary;
d. smiech, d-é správanie

2. kt. sa ľahko podráždi, popudlivý: d-á pokožka;
d. človek;

údiv -u m. počudovanie, začudovanie; prekvapenie: stáť v nemom ú-e, otvárať oči od ú-u