Význam slova "divã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 22 výsledkov (1 strana)
-
diváčka -y -čok ž.;
-
divácky príd. i prísl.: d-a priazeň;
d. úspešný film -
divadelne prísl.;
-
divadelník -a mn. -ci m. pracovník v divadelníctve: dramatici a d-i
-
divadelnosť -i ž.;
-
divadelný príd.: d. súbor;
d-á sezóna;
d-é umenie;
d-é gesto nepresvedčivé; -
divadielko -a -lok s. zdrob. k 1, 2, 4
-
divadlo -a -diel s.
1. inštitúcia predvádzajúca dram. diela; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné d., ochotnícke d.
2. div. predstavenie: nacvičovať d.;
pouličné d. hrané na ulici;3. dram. umenie: grécke d.;
pestovať d.4. expr. niečo pozoruhodné na pohľad: urobiť niekomu d.;
to bolo d.! -
divák -a mn. -ci m. kto pozerá na (umel.) predstavenie, program, zápas ap.: televízni d-i;
potlesk d-ov; -
diváky m. iba v príslov. výraze na d. expr.: prísť, zbehnúť sa na d. obzerať (niečo nezvyčajné)
-
diván [d-] -a m. zastaráv. pohovka; kanapa: ležať, sedieť na d-e;
operadlo d-a; -
divánik -a m. zdrob.
-
dívať sa -a nedok.
1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa
2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze
3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok
● → pozerať sa
-
daždivý príd. vyznačujúci sa dažďom, dažďami: d-é ráno, d-é počasie;
-
div -u
I. m.
1. zázrak, čudo: robiť, stvárať d-y;
d-y prírody;2. prekvapenie, začudovanie, údiv: od d-u nemohol nič povedať;
nevychádzať z d-u● → ôsmy d. sveta;
expr. d. divúci a) veľké čudo b) veľké prekvapenieII. vetná prísl. obyč. so záporom vyj. hodnotiaci postoj k výpovedi, nečudo, nie čudo: nie d., že sa nahneval;
zaspal, a ani nie d.III. i div že čast. so záporom obmedzuje platnosť výrazu, len-len že nie, dobre že nie, skoro, takmer: d. sa nerozplakal;
chodí ta d. (že) nie každý deň -
divízia -ie ž.
1. zväzok útvarov a jednotiek rovnakého druhu al. rozlič. druhov vojsk na plnenie samostatných úloh: tanková d.
-
divízny príd.
-
divúci príd.
● expr. → div. d.
-
divý príd.
1. necivilizovaný, primitívny, divošský, divoký: d-é barbarské kmene
2. voľne v prírode žijúci, rastúci: d-á zver;
d-á sviňa diviak;
d-á hruška neštepená;
d. mak;
d-é huby jedovaté, nejedlé3. prírodne daný, človekom nesformovaný, neupravený, divoký: d-á strmina, d. prales
4. nespútaný, bujný, prudký, zúrivý, divoký: d. vietor, d-á nenávisť, d. výraz tváre;
šport. preteky na d-ej → vode5. expr. krikľavý, výstredný, nápadný, divoký: d-é oblečenie, d-á skladba
● expr.: bežať, robiť ap. ako d. veľmi, intenzívne;
byť d. do niekoho, niečoho, za niekým, niečím vášnivo túžiť; -
dráždivý príd.
1. kt. dráždi (význ. 1, 2): d-é výpary;
d. smiech, d-é správanie -
údiv -u m. počudovanie, začudovanie; prekvapenie: stáť v nemom ú-e, otvárať oči od ú-u