Význam slova "diev" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.

1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.;
chlapci a d-e;
d. na vydaj

2. mladá, slobodná žena, dievka

3. hovor. milá: mať, nájsť si d.

4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;

dievčatisko -a -tísk s. zvel.

dievčatko -a -tiek s. zdrob.;

dievčenský príd. k dievča (význ. 1): d-á postava, d-é roky;
d-é meno zaslobodna;

dievčensky prísl.;

dievčenstvo -a s.

1. k dievča

2. dievčenský vek: za d-a zaslobodna;

dievčí príd. odb.: d-ie hrozno a) sorta viniča a hrozna b) biele víno z tohto hrozna;

dievčica -e -čic ž. expr. deva, dievka: mladá, švárna d.;
kamarátova d.;

dievčička -y -čiek ž. zdrob.

dievčina -y -čin ž. expr. deva, dievka: mladá, veselá d.;

dievčinka -y -niek ž. zdrob.

dievčisko -a -čisk s. zvel.

dievčiť -i nedok. byť dievkou, devou: kým d-la, nemala starosti

dievka -y -vok ž.

1. odrastené dievča, deva: driečna d.;
mládenci a d-y;
d. na vydaj;
stará d. žena, kt. sa nevydala;
predajná d. prostitútka

2. hovor. dcéra: vydávať d-u

3. expr. dôverné oslovenie (blízkej osoby): d. moja, pomôž mi!

● pozerať za d-mi zaujímať sa o ne;

dievocký príd. k 1, 2: d. stav;

dievoctvo -a s. dievocký vek, stav: za d-a zaslobodna;