Význam slova "die" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 49 výsledkov (1 strana)

  • diecéza -y -céz ž. (v kat. cirkvi) cirk. oblasť, ktorú spravuje biskup, biskupstvo;

  • diecézny príd.

  • diel -u L -e mn. -y m.

    1. časť (celku): rozkrájať na 2 d-y;
    v prvom d-e románu, filmu;
    podeliť sa rovnakým d-om

    2. (dedičský) podiel, čiastka: rodičovský d.;
    vymáhať si svoj d.;
    dostať svoj d. i fraz. bitku;

  • dielčí, správ. čiastkový

  • dielcový príd.

  • dielec -lca m.

    1. zložitejšia, väčšia (sú)časť (stroja, konštrukcie, komplexu): panelový d., stanový d., výroba d-ov;
    náhradné d-e (do kombajnov)

    2. časť stupnice rozdelenej na rovnaké jednotky, dielik: posunúť, zamieriť o dva d-e doprava;

  • dielenský príd.: d. majster;

  • dielik, dielček -a m.

    1. zdrob. k diel

    2. dielec (význ. 2): namerať o 2 d-y viac

  • dielko -a -lok, dielce -a -lec s. zdrob.

  • dielňa -e ž.

    1. miestnosť, v kt. sa koná obyč. remeselnícka al. výr. činnosť: obuvnícka, údržbárska, montážna d.

    2. prostredie umel. al. ved. tvorby: obraz pochádza z d-e majstra Brunovského;
    film je z d-e mladého režiséra;
    tvorivé d-e na vedeckých konferenciách odborné diskusie, semináre;

  • dielnička -y -čiek ž. zdrob. k 1

  • dielo -a diel s.

    1. práca, činnosť, tvorenie: pokračovať v d-e, chytiť sa d-a;
    zmluva o d-e

    2. výsledok práce, výtvor: literárne, výtvarné, umelecké d.;
    vodné d. vodná stavba

    priložiť ruky, ruku k d-u;
    to je jeho d. to zapríčinil on;
    d. chváli majstra;

  • dielovedúci m. kto vedie prácu v dielni, vo výr. oddelení ap.

  • dielový príd. k 1: d-á sukňa;

  • dienko -a -nok s. zdrob.

  • diera -y dier ž.

    1. prázdne miesto v niečom vzniknuté porušením celistvosti, otvor: d. na kabáte, v plote;
    zaplátať d-y i fraz. núdzovo si poradiť;
    vyvŕtať d-u;
    čierna d.;
    → ozónová d.

    2. zvierací brloh, nora: myšacia, vlčia d.;
    zaliezť do d-y;

    expr.: dostať z koláča d-u nedostať nič;
    (ne)spraviť, (ne)urobiť d-u do sveta (ne)vykonať niečo významné;
    schoval by sa i do → myšacej d-y;

  • dierisko -a -risk s., N a A jedn. i ž. zvel.

  • dierka -y -rok ž. zdrob.: gombíková d., nosné d-y;

  • dierkatý, dierkastý, dierkavý príd. dierkovaný: d-á látka, d. chlieb

  • dierkovaný príd. majúci dierky, perforovaný: d. plech, d-á varecha, d-é topánky

  • dierkovať nedok. presekávať dierkami, perforovať: d. lístky, kožu

  • dieročka -y -čiek ž. zdrob.;

  • dierovať nedok. opatrovať dierami, vyznačovať dierami, perforovať: d. tehly

  • dieselelektrický [dízel-] príd. využívajúci elektr. energiu získanú pomocou dieselového motora: d-á lokomotíva

  • dieselový [dízel-] príd.: d. motor rovnotlakový spaľovací motor na naftu

  • dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.

    1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.;
    výchova, výživa d-í;
    opatrovať d-i;

    2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom;
    mať d-a byť rodičom;
    cirk. Božie d-i

    3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!

    4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny

    tešiť sa ako d. veľmi;
    plakať ako malé d. bez zábran;
    nosí d. pod srdcom je ťarchavá;
    vyliať so špinavou vodou aj d.;
    → nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;

    diéta -y diét ž. liečebná výživa: žlčníková d.;
    predpísať d-u, liečiť d-ou;

  • dieťatko -a -tiek s. zdrob.

  • diétne prísl.

  • diétny príd.: d-a strava, jedáleň;

  • diéty diét ž. pomn. náhrada výdavkov pri prac. ceste: vyplatiť d.

  • dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.

    1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.;
    chlapci a d-e;
    d. na vydaj

    2. mladá, slobodná žena, dievka

    3. hovor. milá: mať, nájsť si d.

    4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;

  • dievčatisko -a -tísk s. zvel.

  • dievčatko -a -tiek s. zdrob.;

  • dievčenský príd. k dievča (význ. 1): d-á postava, d-é roky;
    d-é meno zaslobodna;

    dievčensky prísl.;

  • dievčenstvo -a s.

    1. k dievča

    2. dievčenský vek: za d-a zaslobodna;

  • dievčí príd. odb.: d-ie hrozno a) sorta viniča a hrozna b) biele víno z tohto hrozna;

  • dievčica -e -čic ž. expr. deva, dievka: mladá, švárna d.;
    kamarátova d.;

  • dievčička -y -čiek ž. zdrob.

  • dievčina -y -čin ž. expr. deva, dievka: mladá, veselá d.;

  • dievčinka -y -niek ž. zdrob.

  • dievčisko -a -čisk s. zvel.

  • dievčiť -i nedok. byť dievkou, devou: kým d-la, nemala starosti

  • dievka -y -vok ž.

    1. odrastené dievča, deva: driečna d.;
    mládenci a d-y;
    d. na vydaj;
    stará d. žena, kt. sa nevydala;
    predajná d. prostitútka

    2. hovor. dcéra: vydávať d-u

    3. expr. dôverné oslovenie (blízkej osoby): d. moja, pomôž mi!

    pozerať za d-mi zaujímať sa o ne;

  • dievocký príd. k 1, 2: d. stav;

  • dievoctvo -a s. dievocký vek, stav: za d-a zaslobodna;

  • dieža -e ž. (väčšia) drevená nádoba; kaďa: zamiesiť cesto v d-i;
    d. s namočenou bielizňou;

  • diežka -y -žok ž.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV