Význam slova "diaľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 34 výsledkov (1 strana)

  • diaľ -e ž. poet. diaľka (význ. 1, 2): pozerať do d-e

  • diaľava -y -ľav ž. veľká diaľka: nekonečná d.;
    zmiznúť v d-e

  • dialekt -u m. nárečie: hovoriť gemerským d-om;

  • dialektickomaterialistický príd. k dialektický materializmus

  • dialektický príd.: d. protiklad, d-á logika;
    d. materializmus teoretická základňa marxistickej filozofie vychádzajúca z dialektickej metódy a filoz. materializmu;

    dialekticky prísl.

  • dialektik -a mn. -ci m. kto používa dialektiku;

  • dialektika -y ž.

    1. (podľa Hegela) učenie o vývoji ducha a myslenia v 3 stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako ustavičné zjednocovanie protikladov;
    materialistická d. aplikovanie týchto najvšeobecnejších zákonitostí na vývin prírody, spoločnosti a myslenia v marxistickom duchu

    2. vývin al. vzájomné vzťahy podľa dialektických zákonov: d. vedy;
    d. poznania a praxe;

  • dialektológ -a mn. -ovia m. odborník v dialektológii;

  • dialektológia -ie ž. jazykovedný odbor skúmajúci dialekty;

  • dialektologický príd.: d. atlas

  • dialektový príd.: d. prízvuk

  • diaľka -y -ľok ž.

    1. veľká vzdialenosť, op. blízkosť: pozerať z d-y;
    skok do d-y;
    adopcia na d-u forma materiálnej pomoci deťom žijúcim v núdzi; osvojenie dieťaťa takýmto spôsobom

    2. ďaleký kraj: odísť do d-y;
    túžba po d-ach;

  • diaľkar -a m.

    1. pretekár v skoku do diaľky

    2. hovor. kto študuje popri zamestnaní

    3. hovor. vodič na diaľkových tratiach;

  • diaľkarka -y -riek ž.;

  • diaľkarský príd.: d-á disciplína

  • diaľkovo, diaľkove prísl.: d. študovať externe

  • diaľkový príd. k 1: d-á doprava na väčšie vzdialenosti;
    d-é letectvo;
    d-é vedenie (elektr. prúdu);
    d-é štúdium popri zamestnaní;
    d-é svetlá (na motor. vozidle);

  • diaľnica -e -nic ž. autostráda;

  • diaľnicový, diaľničný príd.: d. úsek;
    d-čná nálepka nálepka potvrdzujúca zaplatenie poplatku za používanie diaľnic

  • dialóg -u m. rozhovor, op. monológ: nadviazať d.;
    dramatický d.;
    d. medzi koalíciou a opozíciou;

  • dialogický, dialógový príd.: d-é časti diela

  • diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
    d-e sa mu krivda robí sa

    nech sa d-e čokoľvek v každom prípade

  • encyklopédia -ie ž. náučné dielo obsahujúce súhrn poznatkov z 1 al. zo všetkých odborov, náučný slovník: E. Slovenska;

  • komédia -ie ž.

    1. dram. útvar s humorným zameraním, veselohra: moliérovská k., hudobná, filmová k.

    2. pejor. nápadné správanie; predstieranie niečoho: zahrať k-iu na verejnosti;
    čo má znamenať tá k.?

    robiť, vystrájať k-ie a) afektovať b) byť samopašný, žartovať

    robiť k-ie s niekým, s niečím zveličovať, prepínať (starostlivosť ap.);

  • logopédia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa poruchami reči a výslovnosti; náprava týchto porúch;

  • melódia -ie ž.

    1. ucelený, obyč. rytmicky usporiadaný rad tónov, nápev: jednoduchá, ľudová m., m. z opery;
    lingv. výškový pohyb hlasu: m. reči, verša

    2. spev, pieseň: tanečné, vtačie m-ie;

  • ortopédia -ie ž. odbor medicíny zaoberajúci sa chorobami pohybových ústrojov;

  • paródia -ie ž. posmešné, komické zmenenie obsahu umel. diela pri zachovaní pôv. formy;

  • prozódia -ie ž.

    1. náuka o zvukovej stavbe verša

    2. súbor jazykových zvukových vlastností, o kt. sa opiera veršový systém;

  • rapsódia -ie ž.

    1. lit. lyrická báseň vznešeného obsahu; pôv. starogréc. bohatiersky spev

    2. hud. skladba voľnej formy a dram. obsahu;

  • štúdia -ie ž.

    1. odb., ved. článok, práca: teoretická, analytická š.

    2. výtvar. práca ako príprava na väčšie konečné dielo: š. hlavy, portrétová š.

  • tragédia -ie ž.

    1. dram. útvar končiaci sa obyč. pádom hlavného hrdinu, trúchlohra: antické t-ie

    2. nešťastie (význ. 1), pohroma, katastrofa: národná, rodinná t., stala sa t.;
    hovor. expr. netreba z toho (hneď) robiť t-iu netreba zveličovať dosah niečoho

    3. črta tragickosti, tragika: t. generácie;

  • tragikomédia -ie ž.

    1. dram. útvar s tragickými a súčasne aj komickými prvkami;

    2. hovor. udalosť takéhoto rázu;

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: jc3, ä es, nsy, lav, mri, cjd, ršf, ustr, å ã ro, kt, ã ã apa, zco, icp, pws, pva
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV