Význam slova "dia" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

diabetes -tu m. lek. cukrovka (význ. 2)

diabetička -y -čiek ž.;

diabetický príd.: d-é jedlá, výrobky

diabetik -a mn. -ci m. chorý na cukrovku;

diablica -e -lic ž. expr. diabolská žena (v zápornom al. kladnom chápaní), čertica: vyčíňa ako d. je zúrivá;
krásna d.

diablik -a mn. -ci/-ky m. zdrob.: začal ho pokúšať d.

diabol -bla m. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, čert, satan: pokušenie d-a;

● expr.: zlý ako d. veľmi;
báť sa niekoho ako d-a veľmi;
ísť, letieť, robiť ako d. rýchlo, intenzívne;
akoby ho bol d. posadol, akoby bol d. doň vošiel rozzúril sa;
byť, vystrájať ako d-om posadnutý zúriť;
zvolávať všetkých čertov-d-ov preklínať;
vyháňať čerta d-om pôsobiť na zlé zlým;
čert ako d. všetko jedno;
čert alebo d., čert-d. ktokoľvek;
pokúšať d-a, d-ovi podávať ruku vystavovať sa nebezpečenstvu;
čert, d. mu to pošepkal, našepkal, pošepol dostal zlú myšlienku;
mať d-a v tele byť a) zlý b) temperamentný;
d-om podšitý prefíkaný;
pochodiť čertov-d-ov mnohých (a bezvýsledne);

diabolský príd.

1. k diabol: d-é pokušenie;
d-á maska;
expr. zlý, zlomyseľný: d. plán, d-á myšlienka

2. expr. prudký, divý: d-á vášeň;
d. tanec;

diabolsky prísl.: d. sa zasmiať;

diachrónia -ie ž. odb. vývinový, dynamický rozmer javu; prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich vývinu v čase, op. synchrónia;

diachrónne, diachronicky prísl.

diachrónny, diachronický príd.: d-na jazykoveda, op. synchrónna;

diadém -u m. (pôv. kráľovský) šperk na ozdobu hlavy, drahocenná čelenka: drahokamy v d-e

diafilm -u m. film určený na zhotovovanie diapozitívov, inverzný film; tematicky ucelený súbor diapozitívov

diagnostický príd.: d-é laboratórium;
d-é testy (na zisťovanie osvojenia učiva);

diagnosticky prísl.

diagnostický príd.

diagnostik -a mn. -ci m. odborník v diagnostike;

diagnostika -y ž. lek. odbor, kt. sa zaoberá zisťovaním chorôb; zisťovanie vôbec;

diagnostikovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť diagnózu: d. osýpky, infekciu

diagnóza -y -nóz ž. určenie choroby; určenie vôbec: včasná d.;
potvrdiť d-u;
d. spoločnosti;

diagonála -y -nál ž. geom. uhlopriečka;

diagonálny príd.

diagram -u m. graf: rysovať d-y;
d. priemernej dennej teploty

diakon -a m.

1. kto prijal najnižší st. posvätnej vysviacky (v kat. a pravoslávnej cirkvi)

2. duchovný s neúplným teologickým vzdelaním (v protestantských cirkvách);

diakonia -ie ž. kresť. služba zameraná na starostlivosť o blížnych v núdzi

diakonka -y -niek ž. k 2

diakritický príd. rozlišovací: d-é znamienka, značky nad písmenami (napr. mäkčeň, dĺžeň)

diaľ -e ž. poet. diaľka (význ. 1, 2): pozerať do d-e

diaľava -y -ľav ž. veľká diaľka: nekonečná d.;
zmiznúť v d-e

dialekt -u m. nárečie: hovoriť gemerským d-om;

dialektickomaterialistický príd. k dialektický materializmus

dialektický príd.: d. protiklad, d-á logika;
d. materializmus teoretická základňa marxistickej filozofie vychádzajúca z dialektickej metódy a filoz. materializmu;

dialekticky prísl.

dialektik -a mn. -ci m. kto používa dialektiku;

dialektika -y ž.

1. (podľa Hegela) učenie o vývoji ducha a myslenia v 3 stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako ustavičné zjednocovanie protikladov;
materialistická d. aplikovanie týchto najvšeobecnejších zákonitostí na vývin prírody, spoločnosti a myslenia v marxistickom duchu

2. vývin al. vzájomné vzťahy podľa dialektických zákonov: d. vedy;
d. poznania a praxe;

dialektológ -a mn. -ovia m. odborník v dialektológii;

dialektológia -ie ž. jazykovedný odbor skúmajúci dialekty;

dialektologický príd.: d. atlas

dialektový príd.: d. prízvuk

diaľka -y -ľok ž.

1. veľká vzdialenosť, op. blízkosť: pozerať z d-y;
skok do d-y;
adopcia na d-u forma materiálnej pomoci deťom žijúcim v núdzi; osvojenie dieťaťa takýmto spôsobom

2. ďaleký kraj: odísť do d-y;
túžba po d-ach;

diaľkar -a m.

1. pretekár v skoku do diaľky

2. hovor. kto študuje popri zamestnaní

3. hovor. vodič na diaľkových tratiach;

diaľkarka -y -riek ž.;

diaľkarský príd.: d-á disciplína

diaľkovo, diaľkove prísl.: d. študovať externe

diaľkový príd. k 1: d-á doprava na väčšie vzdialenosti;
d-é letectvo;
d-é vedenie (elektr. prúdu);
d-é štúdium popri zamestnaní;
d-é svetlá (na motor. vozidle);

diaľnica -e -nic ž. autostráda;

diaľnicový, diaľničný príd.: d. úsek;
d-čná nálepka nálepka potvrdzujúca zaplatenie poplatku za používanie diaľnic

dialóg -u m. rozhovor, op. monológ: nadviazať d.;
dramatický d.;
d. medzi koalíciou a opozíciou;

dialogický, dialógový príd.: d-é časti diela

diamant -u m.

1. najtvrdší nerast použ. v čírom stave ako vzácny drahokam; umelo vyrobený sa používa na opracovanie tvrdých látok: lesk d-u

2. nástroj s úlomkom diamantu na rezanie skla;

diamantový príd.: d. prsteň, d. vrták;
d-á svadba 60. výročie sobáša a jeho oslava

diametrálne prísl.: d. ležiaci (bod);
d. sa rozchádzať

diametrálny príd.

1. stojaci vyhranene proti sebe, protikladný, protichodný, opačný: dva d-e postoje

2. absolútny, úplný: d. protiklad, rozpor;

dianie -ia s. čo sa deje, udalosti: svetové d., literárne d.

diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;

diapozitívny príd.: d. materiál

diaprojektor -a L -e mn. -y m. prístroj na premietanie diapozitívov

diár -a L -i mn. -e m. zápisník s kalendárom na denné záznamy

diaspóra -y -pór ž. rozptýlenie členov národa al. cirkvi v cudzom prostredí: žiť v d-e

diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
d-e sa mu krivda robí sa

● nech sa d-e čokoľvek v každom prípade

diatermia -ie ž. liečenie teplom z elektr. energie: chodiť na d-iu

diavýrobok -bku m. výrobok určený diabetikom (so zníženým obsahom cukru)

encyklopédia -ie ž. náučné dielo obsahujúce súhrn poznatkov z 1 al. zo všetkých odborov, náučný slovník: E. Slovenska;

komédia -ie ž.

1. dram. útvar s humorným zameraním, veselohra: moliérovská k., hudobná, filmová k.

2. pejor. nápadné správanie; predstieranie niečoho: zahrať k-iu na verejnosti;
čo má znamenať tá k.?

□ robiť, vystrájať k-ie a) afektovať b) byť samopašný, žartovať

● robiť k-ie s niekým, s niečím zveličovať, prepínať (starostlivosť ap.);

logopédia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa poruchami reči a výslovnosti; náprava týchto porúch;

melódia -ie ž.

1. ucelený, obyč. rytmicky usporiadaný rad tónov, nápev: jednoduchá, ľudová m., m. z opery;
lingv. výškový pohyb hlasu: m. reči, verša

2. spev, pieseň: tanečné, vtačie m-ie;

ortopédia -ie ž. odbor medicíny zaoberajúci sa chorobami pohybových ústrojov;

paródia -ie ž. posmešné, komické zmenenie obsahu umel. diela pri zachovaní pôv. formy;

prozódia -ie ž.

1. náuka o zvukovej stavbe verša

2. súbor jazykových zvukových vlastností, o kt. sa opiera veršový systém;

rapsódia -ie ž.

1. lit. lyrická báseň vznešeného obsahu; pôv. starogréc. bohatiersky spev

2. hud. skladba voľnej formy a dram. obsahu;

štúdia -ie ž.

1. odb., ved. článok, práca: teoretická, analytická š.

2. výtvar. práca ako príprava na väčšie konečné dielo: š. hlavy, portrétová š.

tragédia -ie ž.

1. dram. útvar končiaci sa obyč. pádom hlavného hrdinu, trúchlohra: antické t-ie

2. nešťastie (význ. 1), pohroma, katastrofa: národná, rodinná t., stala sa t.;
hovor. expr. netreba z toho (hneď) robiť t-iu netreba zveličovať dosah niečoho

3. črta tragickosti, tragika: t. generácie;

tragikomédia -ie ž.

1. dram. útvar s tragickými a súčasne aj komickými prvkami;

2. hovor. udalosť takéhoto rázu;