Význam slova "di" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

diabetes -tu m. lek. cukrovka (význ. 2)

diabetička -y -čiek ž.;

diabetický príd.: d-é jedlá, výrobky

diabetik -a mn. -ci m. chorý na cukrovku;

diablica -e -lic ž. expr. diabolská žena (v zápornom al. kladnom chápaní), čertica: vyčíňa ako d. je zúrivá;
krásna d.

diablik -a mn. -ci/-ky m. zdrob.: začal ho pokúšať d.

diabol -bla m. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, čert, satan: pokušenie d-a;

● expr.: zlý ako d. veľmi;
báť sa niekoho ako d-a veľmi;
ísť, letieť, robiť ako d. rýchlo, intenzívne;
akoby ho bol d. posadol, akoby bol d. doň vošiel rozzúril sa;
byť, vystrájať ako d-om posadnutý zúriť;
zvolávať všetkých čertov-d-ov preklínať;
vyháňať čerta d-om pôsobiť na zlé zlým;
čert ako d. všetko jedno;
čert alebo d., čert-d. ktokoľvek;
pokúšať d-a, d-ovi podávať ruku vystavovať sa nebezpečenstvu;
čert, d. mu to pošepkal, našepkal, pošepol dostal zlú myšlienku;
mať d-a v tele byť a) zlý b) temperamentný;
d-om podšitý prefíkaný;
pochodiť čertov-d-ov mnohých (a bezvýsledne);

diabolský príd.

1. k diabol: d-é pokušenie;
d-á maska;
expr. zlý, zlomyseľný: d. plán, d-á myšlienka

2. expr. prudký, divý: d-á vášeň;
d. tanec;

diabolsky prísl.: d. sa zasmiať;

diachrónia -ie ž. odb. vývinový, dynamický rozmer javu; prístup ku skúmaniu javov z hľadiska ich vývinu v čase, op. synchrónia;

diachrónne, diachronicky prísl.

diachrónny, diachronický príd.: d-na jazykoveda, op. synchrónna;

diadém -u m. (pôv. kráľovský) šperk na ozdobu hlavy, drahocenná čelenka: drahokamy v d-e

diafilm -u m. film určený na zhotovovanie diapozitívov, inverzný film; tematicky ucelený súbor diapozitívov

diagnostický príd.: d-é laboratórium;
d-é testy (na zisťovanie osvojenia učiva);

diagnosticky prísl.

diagnostický príd.

diagnostik -a mn. -ci m. odborník v diagnostike;

diagnostika -y ž. lek. odbor, kt. sa zaoberá zisťovaním chorôb; zisťovanie vôbec;

diagnostikovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť diagnózu: d. osýpky, infekciu

diagnóza -y -nóz ž. určenie choroby; určenie vôbec: včasná d.;
potvrdiť d-u;
d. spoločnosti;

diagonála -y -nál ž. geom. uhlopriečka;

diagonálny príd.

diagram -u m. graf: rysovať d-y;
d. priemernej dennej teploty

diakon -a m.

1. kto prijal najnižší st. posvätnej vysviacky (v kat. a pravoslávnej cirkvi)

2. duchovný s neúplným teologickým vzdelaním (v protestantských cirkvách);

diakonia -ie ž. kresť. služba zameraná na starostlivosť o blížnych v núdzi

diakonka -y -niek ž. k 2

diakritický príd. rozlišovací: d-é znamienka, značky nad písmenami (napr. mäkčeň, dĺžeň)

diaľ -e ž. poet. diaľka (význ. 1, 2): pozerať do d-e

diaľava -y -ľav ž. veľká diaľka: nekonečná d.;
zmiznúť v d-e

dialekt -u m. nárečie: hovoriť gemerským d-om;

dialektickomaterialistický príd. k dialektický materializmus

dialektický príd.: d. protiklad, d-á logika;
d. materializmus teoretická základňa marxistickej filozofie vychádzajúca z dialektickej metódy a filoz. materializmu;

dialekticky prísl.

dialektik -a mn. -ci m. kto používa dialektiku;

dialektika -y ž.

1. (podľa Hegela) učenie o vývoji ducha a myslenia v 3 stupňoch (téza, antitéza, syntéza) ako ustavičné zjednocovanie protikladov;
materialistická d. aplikovanie týchto najvšeobecnejších zákonitostí na vývin prírody, spoločnosti a myslenia v marxistickom duchu

2. vývin al. vzájomné vzťahy podľa dialektických zákonov: d. vedy;
d. poznania a praxe;

dialektológ -a mn. -ovia m. odborník v dialektológii;

dialektológia -ie ž. jazykovedný odbor skúmajúci dialekty;

dialektologický príd.: d. atlas

dialektový príd.: d. prízvuk

diaľka -y -ľok ž.

1. veľká vzdialenosť, op. blízkosť: pozerať z d-y;
skok do d-y;
adopcia na d-u forma materiálnej pomoci deťom žijúcim v núdzi; osvojenie dieťaťa takýmto spôsobom

2. ďaleký kraj: odísť do d-y;
túžba po d-ach;

diaľkar -a m.

1. pretekár v skoku do diaľky

2. hovor. kto študuje popri zamestnaní

3. hovor. vodič na diaľkových tratiach;

diaľkarka -y -riek ž.;

diaľkarský príd.: d-á disciplína

diaľkovo, diaľkove prísl.: d. študovať externe

diaľkový príd. k 1: d-á doprava na väčšie vzdialenosti;
d-é letectvo;
d-é vedenie (elektr. prúdu);
d-é štúdium popri zamestnaní;
d-é svetlá (na motor. vozidle);

diaľnica -e -nic ž. autostráda;

diaľnicový, diaľničný príd.: d. úsek;
d-čná nálepka nálepka potvrdzujúca zaplatenie poplatku za používanie diaľnic

dialóg -u m. rozhovor, op. monológ: nadviazať d.;
dramatický d.;
d. medzi koalíciou a opozíciou;

dialogický, dialógový príd.: d-é časti diela

diamant -u m.

1. najtvrdší nerast použ. v čírom stave ako vzácny drahokam; umelo vyrobený sa používa na opracovanie tvrdých látok: lesk d-u

2. nástroj s úlomkom diamantu na rezanie skla;

diamantový príd.: d. prsteň, d. vrták;
d-á svadba 60. výročie sobáša a jeho oslava

diametrálne prísl.: d. ležiaci (bod);
d. sa rozchádzať

diametrálny príd.

1. stojaci vyhranene proti sebe, protikladný, protichodný, opačný: dva d-e postoje

2. absolútny, úplný: d. protiklad, rozpor;

dianie -ia s. čo sa deje, udalosti: svetové d., literárne d.

diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;

diapozitívny príd.: d. materiál

diaprojektor -a L -e mn. -y m. prístroj na premietanie diapozitívov

diár -a L -i mn. -e m. zápisník s kalendárom na denné záznamy

diaspóra -y -pór ž. rozptýlenie členov národa al. cirkvi v cudzom prostredí: žiť v d-e

diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
d-e sa mu krivda robí sa

● nech sa d-e čokoľvek v každom prípade

diatermia -ie ž. liečenie teplom z elektr. energie: chodiť na d-iu

diavýrobok -bku m. výrobok určený diabetikom (so zníženým obsahom cukru)

dichotómia -ie ž. delenie na dvoje, dvojdielnosť;

dichotomický príd.: d-é delenie

didaktický príd.

1. k didaktika: d-é metódy, zásady

2. pôsobiaci poučne al. výchovne: d-á poézia, pointa;

didakticky prísl.

didaktik -a mn. -ci m. odborník v didaktike;

didaktika -y -tík ž. odbor pedagogiky, kt. sa zaoberá teóriou vyučovania a výchovy;

didaktizovať nedok. poúčajúco pôsobiť, poúčať: báseň je plná d-nia

diecéza -y -céz ž. (v kat. cirkvi) cirk. oblasť, ktorú spravuje biskup, biskupstvo;

diecézny príd.

diel -u L -e mn. -y m.

1. časť (celku): rozkrájať na 2 d-y;
v prvom d-e románu, filmu;
podeliť sa rovnakým d-om

2. (dedičský) podiel, čiastka: rodičovský d.;
vymáhať si svoj d.;
dostať svoj d. i fraz. bitku;

dielčí, správ. čiastkový

dielcový príd.

dielec -lca m.

1. zložitejšia, väčšia (sú)časť (stroja, konštrukcie, komplexu): panelový d., stanový d., výroba d-ov;
náhradné d-e (do kombajnov)

2. časť stupnice rozdelenej na rovnaké jednotky, dielik: posunúť, zamieriť o dva d-e doprava;

dielenský príd.: d. majster;

dielik, dielček -a m.

1. zdrob. k diel

2. dielec (význ. 2): namerať o 2 d-y viac

dielko -a -lok, dielce -a -lec s. zdrob.

dielňa -e ž.

1. miestnosť, v kt. sa koná obyč. remeselnícka al. výr. činnosť: obuvnícka, údržbárska, montážna d.

2. prostredie umel. al. ved. tvorby: obraz pochádza z d-e majstra Brunovského;
film je z d-e mladého režiséra;
tvorivé d-e na vedeckých konferenciách odborné diskusie, semináre;

dielnička -y -čiek ž. zdrob. k 1

dielo -a diel s.

1. práca, činnosť, tvorenie: pokračovať v d-e, chytiť sa d-a;
zmluva o d-e

2. výsledok práce, výtvor: literárne, výtvarné, umelecké d.;
vodné d. vodná stavba

● → priložiť ruky, ruku k d-u;
to je jeho d. to zapríčinil on;
d. chváli majstra;

dielovedúci m. kto vedie prácu v dielni, vo výr. oddelení ap.

dielový príd. k 1: d-á sukňa;

dienko -a -nok s. zdrob.

diera -y dier ž.

1. prázdne miesto v niečom vzniknuté porušením celistvosti, otvor: d. na kabáte, v plote;
zaplátať d-y i fraz. núdzovo si poradiť;
vyvŕtať d-u;
→ čierna d.;
→ ozónová d.

2. zvierací brloh, nora: myšacia, vlčia d.;
zaliezť do d-y;

● expr.: dostať z koláča d-u nedostať nič;
(ne)spraviť, (ne)urobiť d-u do sveta (ne)vykonať niečo významné;
schoval by sa i do → myšacej d-y;

dierisko -a -risk s., N a A jedn. i ž. zvel.

dierka -y -rok ž. zdrob.: gombíková d., nosné d-y;

dierkatý, dierkastý, dierkavý príd. dierkovaný: d-á látka, d. chlieb

dierkovaný príd. majúci dierky, perforovaný: d. plech, d-á varecha, d-é topánky

dierkovať nedok. presekávať dierkami, perforovať: d. lístky, kožu

dieročka -y -čiek ž. zdrob.;

dierovať nedok. opatrovať dierami, vyznačovať dierami, perforovať: d. tehly

dieselelektrický [dízel-] príd. využívajúci elektr. energiu získanú pomocou dieselového motora: d-á lokomotíva

dieselový [dízel-] príd.: d. motor rovnotlakový spaľovací motor na naftu

dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.

1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.;
výchova, výživa d-í;
opatrovať d-i;

2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom;
mať d-a byť rodičom;
cirk. Božie d-i

3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!

4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny

● tešiť sa ako d. veľmi;
plakať ako malé d. bez zábran;
nosí d. pod srdcom je ťarchavá;
→ vyliať so špinavou vodou aj d.;
→ nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;

diéta -y diét ž. liečebná výživa: žlčníková d.;
predpísať d-u, liečiť d-ou;

dieťatko -a -tiek s. zdrob.

diétne prísl.

diétny príd.: d-a strava, jedáleň;

diéty diét ž. pomn. náhrada výdavkov pri prac. ceste: vyplatiť d.

dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.

1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.;
chlapci a d-e;
d. na vydaj

2. mladá, slobodná žena, dievka

3. hovor. milá: mať, nájsť si d.

4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;

dievčatisko -a -tísk s. zvel.

dievčatko -a -tiek s. zdrob.;

dievčenský príd. k dievča (význ. 1): d-á postava, d-é roky;
d-é meno zaslobodna;

dievčensky prísl.;

dievčenstvo -a s.

1. k dievča

2. dievčenský vek: za d-a zaslobodna;

dievčí príd. odb.: d-ie hrozno a) sorta viniča a hrozna b) biele víno z tohto hrozna;

dievčica -e -čic ž. expr. deva, dievka: mladá, švárna d.;
kamarátova d.;

dievčička -y -čiek ž. zdrob.

dievčina -y -čin ž. expr. deva, dievka: mladá, veselá d.;

dievčinka -y -niek ž. zdrob.

dievčisko -a -čisk s. zvel.

dievčiť -i nedok. byť dievkou, devou: kým d-la, nemala starosti

dievka -y -vok ž.

1. odrastené dievča, deva: driečna d.;
mládenci a d-y;
d. na vydaj;
stará d. žena, kt. sa nevydala;
predajná d. prostitútka

2. hovor. dcéra: vydávať d-u

3. expr. dôverné oslovenie (blízkej osoby): d. moja, pomôž mi!

● pozerať za d-mi zaujímať sa o ne;

dievocký príd. k 1, 2: d. stav;

dievoctvo -a s. dievocký vek, stav: za d-a zaslobodna;

dieža -e ž. (väčšia) drevená nádoba; kaďa: zamiesiť cesto v d-i;
d. s namočenou bielizňou;

diežka -y -žok ž.

diferencia -ie ž. rozdiel, rozdielnosť; nezhoda: centimetrová d., názorové d-e;