Význam slova "dediãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dedič -a mn. -ia/-i m.

1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a

2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia;
d. pokrokových tradícií;

dedička -y -čiek ž.;

dedične prísl.: d. sa prenášať;

dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo

dedičný príd.

1. získaný dedením, zdedený: d. majetok;
d. znak, d-é vlohy, choroby;
náb. d. hriech po prvých ľuďoch

2. pôsobiaci pri dedení: d. základ, d-é vplyvy, zárodky;

dedičský príd.: d-é právo;
d. vzťah;

dedičstvo -a s.

1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om

2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.

3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.

dediť nedok.

1. nadobúdať práva po zomretom podľa zákona al. závetu: d. majetok po rodičoch

2. získavať znaky predchádzajúcich generácií: d. nadanie na hudbu

// dediť sa prechádzať z generácie na generáciu; tradovať sa: šikovnosť sa d-í