Význam slova "ded" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • ded -a mn. -ovia m. kniž.

    1. otcov al. matkin otec, starý otec, dedo

    2. obyč. mn. predkovia: tu žili naši d-ovia

    3. starý muž, starec, starček: starý, sivý d.;

  • dedič -a mn. -ia/-i m.

    1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a

    2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia;
    d. pokrokových tradícií;

  • dedička -y -čiek ž.;

  • dedične prísl.: d. sa prenášať;

  • dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo

  • dedičný príd.

    1. získaný dedením, zdedený: d. majetok;
    d. znak, d-é vlohy, choroby;
    náb. d. hriech po prvých ľuďoch

    2. pôsobiaci pri dedení: d. základ, d-é vplyvy, zárodky;

  • dedičský príd.: d-é právo;
    d. vzťah;

  • dedičstvo -a s.

    1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om

    2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.

    3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.

  • dedikovať dok. kniž. venovať, pripísať: d. knihu svojmu učiteľovi

  • dedina -y -dín ž.

    1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.;
    pochádzať z d-y;
    prišla celá d.

    2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier

    expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne;
    kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y;
    to je (preňho) → španielska d.;

  • dedinčan -a mn. -ia m.

    1. obyvateľ dediny

    2. pejor. človek s dedinskými (význ. 2) spôsobmi;

  • dedinčanka -y -niek ž.

  • dedinka -y -niek ž. zdrob.;

  • dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

  • dedinský príd.

    1. k 1: d. človek, d-á chudoba

    2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;

    dedinsky prísl.;

  • dediť nedok.

    1. nadobúdať práva po zomretom podľa zákona al. závetu: d. majetok po rodičoch

    2. získavať znaky predchádzajúcich generácií: d. nadanie na hudbu

    // dediť sa prechádzať z generácie na generáciu; tradovať sa: šikovnosť sa d-í

  • dedko, deduško -a mn. -ovia m. hypok.

  • dedo -a mn. -ovia m.

    1. starý otec, ded: môj d. bol tkáčom

    2. starý muž, starec: expr. šedivý d.;
    d. Mráz rus. rozprávková bytosť ako symbol zimy

    3. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža; ujo: d. Ondro;

  • dedovizeň -zne ž. kniž. dedičstvo (význ. 2, 3): otcovská d., zveľaďovať d.;
    národná d.

  • dedovský príd.: d. majetok;
    primitívna d-á technika starosvetská, zastaraná

    dedovský príd.: d. majetok;
    d. výzor starecký;

  • dedukcia -ie ž. odvodenie dôsledku z jedného al. niekoľkých tvrdení podľa log. pravidiel, op. indukcia;

  • dedukovať nedok. i dok. vyvodzovať, vyvodiť dedukciou: z tézy d. záver

  • deduktívne prísl.

  • deduktívny príd. založený na dedukcii: d-a metóda, d. úsudok, postup;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV