Význam slova "de" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 503 výsledkov (5 strán)

  • de facto [-kt-] kniž.

    I. prísl. v skutočnosti, reálne: uznávať istý štát de f., op. de iure

    II. čast. fakticky, vlastne: tak je to de f. jednoduchšie

  • de iure [jú-] prísl. kniž. podľa práva: uznať istý štát de i., op. de facto

  • debakel -kla L -i mn. -e m. veľká porážka, veľký neúspech: vojnový d.;
    vyhnúť sa d-u

  • debata -y -bát ž. slovná výmena názorov, diskusia, rozhovor: rušná, živá d.;
    zapojiť sa do d-y

    bez d-y nepochybne;

  • debatný príd.: d. krúžok

  • debatovať nedok. viesť debatu, diskutovať: d. s kolegami o najnovších udalostiach;

  • opak. debatúvať -a

  • debet -u m. účt. dlh;

  • debetný príd.: d. úrok úrok z dlhu

  • debil -a m. človek postihnutý debilitou;

  • debilita -y ž. odb. najľahší st. slabomyseľnosti, duš. menejcennosť

  • debilne prísl.;

  • debilnosť -i ž.

  • debilný príd. postihnutý debilitou;

  • debna -y -bien ž.

    1. obyč. drevený obal v tvare hranola; jeho obsah: d. na zemiaky;
    nahádzať uhlia do d-y;
    d. ovocia

    2. švédska d. telocvičné náradie v tvare debny;

  • debnár -a m. odborník na výr. drevených sudov, kadí ap.: vyučiť sa za d-a;

  • debnársky príd.: d-a dielňa;

  • debnárstvo -a s. debnárske remeslo

  • debnenie -ia s. obal al. stena z dosák: rozkladacie d.;
    zbiť d.

  • debnička -y -čiek ž. zdrob.

  • debniť nedok. opatrovať, obkladať debnením: d. betónovú ohradu, d. otvor v múre

  • debrecínsky príd. k Debrecín: d-a pečienka paprikovaná rolovaná šunka

  • debut -u m. prvé ver., najmä umel. vystúpenie; prvé (umel.) dielo: knižný, režisérsky d.

  • debutant -a m. kto debutuje;

  • debutantka -y -tiek ž.;

  • debutantský príd.

  • debutovať nedok. i dok. prvý raz verejne, najmä umelecky vystupovať, vystúpiť: d. zbierkou básní, d-l úspešne

  • december -bra L -i m. 12. mesiac v roku;

  • decembrový príd.

  • decénium -ia D a L -iu s. kniž. desaťročie

  • decentne prísl.;

  • decentnosť -i ž.

  • decentný príd. správajúci sa, pôsobiaci ap. jemne, slušne, vkusne, nevtieravý: d. muž, d. prejav, d-á ozdoba;

  • decentralizácia -ie ž. rozloženie, rozkladanie medzi viaceré zložky systému, organizácie, likvidácia centralizácie, op. centralizácia: d. štátnej správy, d. hospodárstva;

  • decentralizačný príd.: d-é opatrenia

  • decht [d-] -u/-a m. tmavá zapáchajúca kvapalina získaná z org. látok a použ. na impregnáciu, ako lepidlo ap.: drevný, kamennouhoľný d.;

  • dechtový príd.: d. papier, d. náter

  • deci neskl. s. hovor. deciliter: vypiť si dve d. (vína);

  • decibel -u m. jednotka intenzity akustického tlaku a jednotka útlmu, zn. dB: hlučnosť presahuje 70 d-ov

  • deciliter -tra L -i mn. -e m. podielová jednotka objemu v sústave SI, 1/10 litra, zn. dl;

  • decilitrový príd.

  • decimálny príd. odb. desatinný: d. systém;
    d-a váha na kt. sa bremeno vyvažuje 10 ráz ľahším závažím na 10 ráz dlhšom ramene

  • decimeter -tra L -i mn. -e m. desatina metra, zn. dm;

  • decimetrový príd.

  • decimovať nedok. i dok. (z)ničiť, (vy)hubiť, (s)pustošiť, (s)kántriť: vojny d-li obyvateľstvo

  • dečka -y -čiek ž. zdrob.: háčkovaná d.

    déčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom d, D: chodiť do d-y

  • decko -a -ciek s. hovor. dieťa: pätnásťročné d.;
    pestovať d.;
    hravý ako d.;
    tešiť sa ako (malé) d. veľmi

  • déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu

  • decovka -y -viek ž. hovor. decilitrová fľaška (na alkohol): piť z d-y

  • decový príd.: d-á fľaštička

  • ded -a mn. -ovia m. kniž.

    1. otcov al. matkin otec, starý otec, dedo

    2. obyč. mn. predkovia: tu žili naši d-ovia

    3. starý muž, starec, starček: starý, sivý d.;

  • dedič -a mn. -ia/-i m.

    1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a

    2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia;
    d. pokrokových tradícií;

  • dedička -y -čiek ž.;

  • dedične prísl.: d. sa prenášať;

  • dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo

  • dedičný príd.

    1. získaný dedením, zdedený: d. majetok;
    d. znak, d-é vlohy, choroby;
    náb. d. hriech po prvých ľuďoch

    2. pôsobiaci pri dedení: d. základ, d-é vplyvy, zárodky;

  • dedičský príd.: d-é právo;
    d. vzťah;

  • dedičstvo -a s.

    1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om

    2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.

    3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.

  • dedikovať dok. kniž. venovať, pripísať: d. knihu svojmu učiteľovi

  • dedina -y -dín ž.

    1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.;
    pochádzať z d-y;
    prišla celá d.

    2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier

    expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne;
    kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y;
    to je (preňho) → španielska d.;

  • dedinčan -a mn. -ia m.

    1. obyvateľ dediny

    2. pejor. človek s dedinskými (význ. 2) spôsobmi;

  • dedinčanka -y -niek ž.

  • dedinka -y -niek ž. zdrob.;

  • dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

  • dedinský príd.

    1. k 1: d. človek, d-á chudoba

    2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;

    dedinsky prísl.;

  • dediť nedok.

    1. nadobúdať práva po zomretom podľa zákona al. závetu: d. majetok po rodičoch

    2. získavať znaky predchádzajúcich generácií: d. nadanie na hudbu

    // dediť sa prechádzať z generácie na generáciu; tradovať sa: šikovnosť sa d-í

  • dedko, deduško -a mn. -ovia m. hypok.

  • dedo -a mn. -ovia m.

    1. starý otec, ded: môj d. bol tkáčom

    2. starý muž, starec: expr. šedivý d.;
    d. Mráz rus. rozprávková bytosť ako symbol zimy

    3. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža; ujo: d. Ondro;

  • dedovizeň -zne ž. kniž. dedičstvo (význ. 2, 3): otcovská d., zveľaďovať d.;
    národná d.

  • dedovský príd.: d. majetok;
    primitívna d-á technika starosvetská, zastaraná

    dedovský príd.: d. majetok;
    d. výzor starecký;

  • dedukcia -ie ž. odvodenie dôsledku z jedného al. niekoľkých tvrdení podľa log. pravidiel, op. indukcia;

  • dedukovať nedok. i dok. vyvodzovať, vyvodiť dedukciou: z tézy d. záver

  • deduktívne prísl.

  • deduktívny príd. založený na dedukcii: d-a metóda, d. úsudok, postup;

  • deetatizácia -ie ž. odb. zbavenie štátu výhradného práva riadiť ekon. al. iné oblasti, odštátnenie

  • defekt -u m. chyba, porucha, nedostatok: telesný, citový d.;
    dostať, opraviť d. (na pneumatikách);

  • defektný príd.: d. chrup;
    duševne, telesne d-á mládež

  • defektológ -a mn. -ovia m. odborník v defektológii;

  • defektológia -ie ž. oblasť pedagogiky zaoberajúca sa výskumom a výchovou defektnej mládeže;

  • defektologický príd.

  • defenzíva -y ž. obrana, op. ofenzíva: nepriateľ, súper sa stiahol do d-y;

  • defenzívne prísl.;

  • defenzívnosť -i ž.

  • defenzívny príd.: d-a hra;

  • defetista -u m. kto podlieha defetizmu;

  • defetistický príd.: d-é myšlienky;

    defetisticky prísl.: d. rozprávať

  • defetizmus -mu m. chýbanie sebadôvery, malovernosť;

  • deficit -u m.

    1. prevýšenie výdavkov nad príjmami, schodok: d. obchodnej bilancie štátu

    2. nedostatok, chýbanie niečoho: d. surovín;

  • deficitný príd.: d-é hospodárenie;
    d-é výrobky

  • defilé neskl. s. pochod pri slávnostnej prehliadke

  • defilovať nedok. pochodovať pri slávnostnej prehliadke: vojaci, športovci d-jú pred tribúnou;

  • definícia -ie ž. vymedzenie obsahu pojmu: vedecká d.;
    podať d-iu

  • definitíva -y ž. admin. trvalé upravenie zamestnaneckého pomeru v št. službe

  • definitívne prísl.: d. sa vyjadriť;
    d. spätý s niečím;

  • definitívnosť -i ž.

  • definitívny príd.

    1. konečný, op. predbežný: d-a odpoveď

    2. trvalý, op. provizórny: d-a úprava, d-e zmeny;

  • definovať nedok. i dok. vymedzovať, vymedziť definíciou: d. vedecký zákon

  • deflácia -ie ž. ekon. zvyšovanie hodnoty peňazí znižovaním množstva obeživa, op. inflácia;

  • deflačný príd.

  • deformácia -ie ž. zmena, porušenie tvaru, podoby, znetvorenie: d. tela;
    d. charakteru;

  • deformačný príd.: d-é zmeny

  • deformovať nedok. i dok. spôsobovať, spôsobiť deformáciu: zranenie mu d-lo tvár;
    d. skutočnosť skresľovať

    // deformovať sa podliehať, podľahnúť deformácii: kosti sa krivicou d-jú, d-ná chrbtica

  • defraudácia -ie ž. spreneverenie: d. peňazí

  • defraudant -a m. kto sa dopustil defraudácie

  • degenerácia -ie ž. vývojový úpadok: d. orgánu, d. dobytka;

  • degeneračný príd.: d-é znaky, zmeny

  • degenerovať, degenerovať sa nedok. i dok. podliehať, podľahnúť degenerácii: postihnuté bunky d-jú a odumrú;
    d-ná morálka úpadková

  • degradácia -ie ž. zníženie hodnoty, postavenia ap., znehodnotenie: d. čatára na desiatnika;
    d. pôdy, d. kultúry

  • degradovať dok. i nedok. (u)robiť degradáciu: d. človeka na zviera;
    d. veliteľa zbaviť funkcie

    // degradovať sa stratiť, strácať hodnotu, význam ap.: tvrdnutím sa pôda d-je

  • degustácia -ie ž. ochutnávanie: d. vína

  • dehonestovať dok. i nedok. znevážiť, znevažovať: d. niečiu prácu

  • dehumanizácia -ie ž. zbavenie humánneho rázu, ľudského rozmeru, odľudštenie: d. života

  • dehydratácia -ie ž. odb. dehydrovanie;

  • dehydratačný príd.

  • dehydrovať dok. i nedok. odb. odstrániť, odstraňovať vodu z látok: d-ná krupica

  • deista -u m. prívrženec deizmu;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV