Význam slova "da" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 277 výsledkov (3 strán)
-
datovať nedok. i dok.
1. označovať, označiť dátumom, najmä rokom: list d-ný 12. 11. 1985
2. určovať, určiť pôvod, začiatok: archeologické nálezy d-l do 10. storočia
// datovať sa mať začiatok, začínať sa, začať sa: známosť listín sa d-je od r. 1860
-
dátový príd. k 2: d-é toky, d. súbor, d-á sieť
-
dátum -mu m., zried. dátum -ta dát s. časový údaj (o dni, mesiaci, roku): d. narodenia;
uviesť presný d.;
niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie; -
dátumový príd.: d-á pečiatka
-
dav -u m.
1. veľké množstvo ľudí, zástup, masa: d. ľudí, chodcov, demonštrantov;
d. vtrhol do budovy2. spoločensky nižšie postavené vrstvy: nevzdelaný d.;
vyvyšovať sa nad d.; -
nedok. dávať -a
1. k 1 – 10
2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed
// dať sa
1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku
2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole
3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom
4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať; -
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
-
nedok. dávať si
-
davista -u m. príslušník skupiny sústredenej okolo kult.-polit. časopisu DAV;
-
davistický príd.
-
dáviť1 -i -ia nedok. vracať2: núti ho na d-enie
dáviť2 -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach
// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom
-
dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ
-
dávka -y -vok ž.
1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y; -
dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok
-
dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo
-
dávkový príd.
-
dávno
I. prísl.
1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideliII. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om
-
dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;
-
dávnovekosť -i ž.
-
dávnoveký príd.: d-é kultúry;
-
dávny príd.
1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka
2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia
3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen
-
davový príd.: d-é scény, hry, d-é hnutie
-
dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a;
chystá sa na d.;● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi;
dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si;
po d-i býva pekne;
nebude z toho → oblaku d.; -
dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.
-
daždivo vetná prísl.: je d.
-
daždivý príd. vyznačujúci sa dažďom, dažďami: d-é ráno, d-é počasie;
-
dáždnik -a m. roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: skladací d., roztiahnuť d.
-
dážďovka -y -viek ž. dlhý červenkavý červ žijúci v pôde, zool. Lumbricus
-
dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus
-
dažďový príd.: d-á voda;
-
ambasáda -y -sád ž. veľvyslanectvo (úrad;
budova); -
anóda -y -nód ž. fyz. kladná elektróda, op. katóda;
-
arkáda -y -kád ž. stav. oblúk stojaci na stĺpoch al. na pilieroch
-
armáda -y -mád ž.
1. ozbrojené sily štátu, vojsko: hlavný veliteľ a-y;
publ. A. Slovenskej republiky;
publ. modrá a. železničiari2. voj. operačné zoskupenie väčších jednotiek
3. expr. veľké množstvo, zástupy: a. pracujúcich, nezamestnaných;
-
autogramiáda -y -ád ž. hovor. ver. podpisovanie kníh ap. autorom (-mi)
-
autostráda -y -rád ž. široká komunikácia s mimoúrovňovými križovatkami na diaľkovú aut. dopravu, diaľnica;
-
barikáda -y -kád ž. narýchlo postavený obranný val pri pouličných bojoch: stavať b-y;
bojovať na b-ach● stáť na druhej, správnej strane b-y zaujímať iný, správny postoj
-
blokáda -y -kád ž. znemožnenie (voj., obch.) styku protivníkovi uzavretím prístupu do jeho priestoru: hospodárska, námorná b.;
vyhlásiť b-u -
bratovražda -y -rážd ž. zavraždenie brata;
-
brigáda -y -gád ž.
1. voj. teleso vyššie ako pluk: parašutistická b.
2. dobrovoľná výpomocná práca skupín al. jednotlivcov (najmä za soc.): žatevná, zemiaková b.;
ísť na b-u3. skupina brigádnikov: študentská, umelecká b.
4. prac. kolektív ako organizačná jednotka so spoločným cieľom (vo výr.): betonárska b.;
-
bronchitída -y ž. lek. zápal priedušiek
-
búda -y búd ž.
1. jednoduchý nízky (drevený) domček: strážna b., cigánska b., b. pre drevorubačov
-
čalamáda -y -mád ž. nakladaná miešaná zelenina
-
cikáda -y -kád ž. hmyz juž. krajín vydávajúci prenikavý zvuk, zool. c. šesťbodková Cicadulla sexnotata: spev c-d
-
citronáda -y -nád ž. nápoj z citrónovej šťavy
-
čokoláda -y -lád ž.
1. potravinový výrobok z kakaa, cukru a tuku: mliečna, horká č., tablička č-y
-
dekáda -y -kád ž. 10 dní: posledná d. júna;
-
dióda -y diód ž. elektrotech. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami
-
elektróda -y -ród ž. elektr. vodič, ktorým sa privádza al. odvádza prúd: kladná, záporná e.
-
encefalitída -y ž. lek. zápal mozgu: kliešťová e.
-
epizóda -y -zód ž. drobná príhoda, podružný príbeh: e. z detstva;
lit. vedľ. príbeh v hlav. deji: e. románu; -
esplanáda -y -nád ž. voľné priestranstvo pred význ. budovami: zámocká e.
-
estakáda -y -kád ž. stav.
1. ochranná vodná stavba: e. na Dunaji
2. cestná mostná konštrukcia: autostrádová e.
-
estráda -y -rád ž.
1. pásmo scénických útvarov obyč. zábavného rázu spojené slovom konferenciera a hudbou: televízna e.;
-
fasáda -y -sád ž. priečelie: baroková f.;
-
genocída -y ž. vyhladenie, vyhladzovanie národa, rasy, etnickej al. náb. skupiny ap.;
-
hádačka -y -čiek ž.
-
hádať -a nedok.
1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové;
h. odoka;
h-li mu 50 rokov2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;
-
hádať sa -a nedok. vadiť sa, škriepiť sa, hašteriť sa: h. sa o peniaze, neh-j sa so mnou!
-
hitparáda -y -rád ž. hovor. program zostavený z úspešných módnych piesní: televízna h.
-
interbrigáda -y -gád ž. medzinár. brigáda bojovníkov proti fašizmu v špan. občianskej vojne
-
kaskáda -y -kád ž.
1. stupňovitý vodopád;
2. sústava stupňovitých vodných stavieb: vážske k-y;
-
katóda -y -tód ž. fyz. záporná elektróda, op. anóda;
-
kolonáda -y -nád ž. široká krytá chodba otvorená do priestoru stĺporadím: kúpeľná k.;
-
krutovláda -y -vlád ž. despotizmus, tyrania, hrôzovláda: cárska k.
-
laryngitída -y ž. lek. zápal hrtana
-
limonáda -y -nád ž. sladký nápoj z ovocnej šťavy a vody; malinovka: citrónová l.;
-
ľudovláda -y -lád ž. vláda ľudu, demokracia
-
marináda -y -nád ž.
1. pikantný nálev na nakladanie mäsa, rýb al. zeleniny
2. šalát ap. pripravený v marináde
-
marmeláda -y -lád ž. sladený polotuhý, obyč. priemyselne vyrábaný lekvár (z rozlič. druhov ovocia);
-
metóda -y -tód ž.
1. ved. postup pri získavaní poznatkov: induktívna, deduktívna m.
2. premyslený postup (práce) na dosiahnutie istého cieľa: liečebná, vyučovacia m., m-y riadenia;
-
móda -y ž.
1. spôsob obliekania, štýl úpravy predmetov, spôsob správania ap. charakteristický pre isté obdobie: obliekať sa podľa m-y, šaty, účes podľa m-y;
m. sa mení2. panujúci vkus, dobová obľúbenosť: literárna m-a;
byť v m-e, prísť do m-y;
držať krok s m-ou; -
nabádať -a nedok. dávať podnet al. príkaz na nejakú činnosť, povzbudzovať, podnecovať, ponúkať: n. do roboty, na opatrnosť;
n. žiaka, aby sa učil, učiť sa -
nedok. nadobúdať -a
-
nadŕdať sa -a nedok. expr. natriasať sa; vytŕčať sa, pretŕčať sa: n. sa pri tanci, pred ľuďmi
-
nadvláda -y -vlád ž. mocenská prevaha, polit., hosp. ovládanie; rozhodujúci vplyv: dostať sa pod cudziu n-u, vyslobodiť sa spod niečej n-y
-
nedok. obkrádať -a
-
obsmŕdať -a nedok. hovor. expr. obšmietať sa, motať sa, ponevierať sa
-
óda -y ód ž. oslavná báseň, chválospev: ó. na vlasť
● expr. → spievať ó-y na niekoho, niečo
-
nedok. odbúdať -a
-
nedok. odkrádať sa -a
-
ohŕdať -a nedok. odmietavo sa prejavovať voči niečomu, niekomu, pohŕdať;
-
okrádačský príd.
-
nedok. okrádať -a
-
olympiáda -y -piád ž.
1. vrcholné medzinár. šport. preteky konané raz za 4 roky (podľa hier v starom Grécku), olympijské hry; pôv. obdobie medzi dvoma šport. hrami v starom Grécku: letná, zimná o., usporiadateľ o-y
2. súťaž: šachová o., matematická o.;
o. kvality; -
oranžáda -y -žád ž. nápoj z pomarančovej šťavy: o. s ľadom
-
ovládač -a m. prístroj na ovládanie (význ. 2): diaľkový o., stlačiť o.
-
nedok. ovládať -a
1. k ovládnuť
2. riadiť (chod stroja): diaľkové o-nie televízora
// ovládnuť sa vôľou sa premôcť, opanovať sa: nevie sa o., napokon sa o-li;
-
nedok. ovládať sa
-
palisáda -y -sád ž. hist.
1. kôl v obrannom vale
2. obyč. mn. hradba z kolov;
-
panychída -y -chíd ž.
1. súčasť pohrebných obradov v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi: slúžiť p-u za niekoho
2. smútočná slávnosť
-
paráda -y -rád ž. hovor.
1. ozdobná vonkajšia úprava, najmä pekné šaty, ozdobné predmety: myslieť iba na p-u;
mať, nosiť niečo na p-u;
byť (len) na p-u i pren. iron. byť iba na vonkajší efekt;
to je p.! to je vynikajúce!2. veľkolepo, slávnostne usporiadané podujatie: vojenská p. slávnostné defilé
● byť v plnej p-e slávnostne oblečený, vystrojený;
expr. → hodiť sa do p-y;
vziať (si), zobrať (si) niekoho do p-y a) vyhrešiť b) vyskúšať ho;
a je po p-e je koniec, je to vyriešené; -
paraolympiáda -y -iád ž. olympiáda zdravotne postihnutých športovcov: zvíťaziť na p-e;
-
perióda -y -ód ž.
1. časový úsek, obdobie: vývojové p-y;
p. medzi rokmi 1850 – 1900, p. sucha2. odb. časový úsek, po kt. sa nejaký jav (pravidelne) opakuje;
fyz. doba kmitu;
lek. menštruácia3. odb. skupina pravidelne sa opakujúcich javov;
chem. vodorovný rad prvkov v Mendelejevovej sústave;
lingv. súvetie so zložitou súmernou stavbou -
plejáda -y -jád ž. kniž. skupina ľudí z istého okruhu činnosti: p. spisovateľov;
celá p. vynikajúcich maliarov -
pôda -y ž.
1. zvetraný zemský povrch, na kt. rastie rastlinstvo, zem, zemina: úrodná, orná, kamenistá p., obrábať p-u
2. zemský povrch, zem: vystúpiť z lode na pevnú p-u
3. poľnohosp. pozemok, roľa: majitelia p-y, vyvlastniť p-u, výmera p-y
4. územie, krajina, kraj; prostredie: rodná p.;
stretnúť sa na domácej p-e doma;
na p-e OSN5. podmienky, prostredie vhodné na niečo: pripraviť p-u na rokovanie;
biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie baktériových kultúr● slová padli na úrodnú p-u;
→ stratiť p-u pod nohami;
horí mu p. pod nohami niečo ho súri;
→ podryť niekomu p-u pod nohami; -
pohádať sa -a dok. dostať sa do hádky, povadiť sa, poškriepiť sa: p-li sa pre maličkosti
-
pohŕdať -a nedok. mať opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj: p. nestatočným človekom;
(ne)p-l dobrým jedlom;
vysloviť sa o niekom s p-ním; -
pomáda -y -mád ž. zastaráv. kozmet. masť (na vlasy)
-
postrádať -a nedok. subšt. nemať niekoho, niečo; chýbať: deti už p-li otca, p. tiché pracovné prostredie
-
pozabúdať -a dok. distrib. k zabúdať: p. mená spolužiakov
-
prebádať -a dok. odborne, vedecky preskúmať: p. neznáme oblasti
-
predvídať -a nedok. očakávať, že sa niečo stane, predpokladať: p. vývin, nebezpečenstvo
-
nedok. prevládať -a
-
nedok. pribúdať -a
-
nedok. prikrádať sa -a
-
promenáda -y -nád ž.
1. prechádzanie sa, prechádzka: nedeľná p.
-
pyramída -y -míd ž.
1. obrovská ihlanovitá stavba v starovekom Egypte a v Amerike
2. čo tvarom pripomína pyramídu, ihlan: p. ovocia, repy;
-
rachitída -y ž. lek. krivica;
-
rafináda -y -nád ž. odb. produkt získaný rafináciou, obyč. čistý cukor
-
roláda -y -lád ž. múčnik al. mäsité jedlo, v kt. je zavinutá plnka
-
rošáda -y -šád ž. šach. vzájomná zámena postavenia veže a kráľa s cieľom dostať kráľa do krytého postavenia