Význam slova "d" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

datľovník -a m. vysoká palma s perovito zloženými listami, bot. d. obyčajný Phoenix dactylifera

datľový príd.: d-á palma

datovať nedok. i dok.

1. označovať, označiť dátumom, najmä rokom: list d-ný 12. 11. 1985

2. určovať, určiť pôvod, začiatok: archeologické nálezy d-l do 10. storočia

// datovať sa mať začiatok, začínať sa, začať sa: známosť listín sa d-je od r. 1860

dátový príd. k 2: d-é toky, d. súbor, d-á sieť

dátum -mu m., zried. dátum -ta dát s. časový údaj (o dni, mesiaci, roku): d. narodenia;
uviesť presný d.;
niečo je staršieho, mladšieho dáta je staršie, novšie;

dátumový príd.: d-á pečiatka

dav -u m.

1. veľké množstvo ľudí, zástup, masa: d. ľudí, chodcov, demonštrantov;
d. vtrhol do budovy

2. spoločensky nižšie postavené vrstvy: nevzdelaný d.;
vyvyšovať sa nad d.;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

davista -u m. príslušník skupiny sústredenej okolo kult.-polit. časopisu DAV;

davistický príd.

dáviť¹ -i -ia nedok. vracať²: núti ho na d-enie

dáviť² -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach

// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom

dávivý príd. spôsobujúci dávenie, vracanie: d. kašeľ

dávka -y -vok ž.

1. vymedzené množstvo: kŕmna d., smrteľná d. jedu;
d. zo samopalu;

2. zákonná peňaž. al. naturálna hodnota odvádzaná štátu al. štátom: súdne poplatky a d-y;
nemocenské d-y;

ďavkať nedok. (o psovi) brechať, štekať, havkať;

dávkovač -a m. prístroj na odmeriavanie dávok

dávkovať nedok. vymedzovať, odmeriavať dávky: d. liek, krmivo

dávkový príd.

dávno

I. prísl.

1. pred dlhým časom: d. na to zabudol;
to bolo d.

2. dlhý čas, dlho, op. krátko: poznáme sa už d.;
d. sa nevideli

II. dávno -a s. kniž. minulosť: súvis medzi skutočnosťou a d-om

dávnovek -u m. dávna minulosť: šerý d. ľudstva;

dávnovekosť -i ž.

dávnoveký príd.: d-é kultúry;

dávny príd.

1. jestvujúci v ďalekej minulosti al. z nej pochádzajúci, veľmi starý, starodávny: d-i obyvatelia Slovenska, d-a historka

2. časovo veľmi vzdialený: d-a minulosť, d-e storočia

3. dlhoročný, mnohoročný, starý: d-i kamaráti, d. sen

davový príd.: d-é scény, hry, d-é hnutie

dážď dažďa m. atmosférické zrážky padajúce v kvapkách na zem: hustý, drobný d., kvapky d-a;
chystá sa na d.;

● rásť, množiť sa ako huby po d-i veľmi;
dostať sa z d-a pod odkvap nepolepšiť si;
po d-i býva pekne;
nebude z toho → oblaku d.;

dáždik -a, dáždiček -čka m. zdrob. expr.

daždivo vetná prísl.: je d.

daždivý príd. vyznačujúci sa dažďom, dažďami: d-é ráno, d-é počasie;

dáždnik -a m. roztvárací ochranný prostriedok proti dažďu: skladací d., roztiahnuť d.

dažďovica -e ž. dažďová voda: sud plný d-e

dážďovka -y -viek ž. dlhý červenkavý červ žijúci v pôde, zool. Lumbricus

dážďovník -a mn. N a A -y m. rýchly vták s krátkym telom a dlhými krídlami, zool. Apus

dažďový príd.: d-á voda;

dB zn. decibel

dbanka -y -niek ž. nádoba na mútenie masla, maselnica

dbať nedok.

1. dávať si záležať, venovať starostlivosť, starať sa: d. na, o pestrú stravu, na, o čistotu;
d. na, o seba;
nedbám nie som proti tomu, súhlasím

2. brať do úvahy, brať ohľad, všímať si: d. na názory iných;
ned. na bolesť, na výstrahy

3. v podm. spôs. v zápornej vete nemať rozpaky, neváhať: ned-l by vyvaľovať sa do večera;

dcéra -y dcér ž. dieťa, priamy potomok žen. pohlavia: jediná d., vydávať d-u;

dcérka -y -rok, dcéruška -y -šiek, dcérenka -y -niek ž. hypok.

dcérsky príd.

1. k dcéra:: d-a starostlivosť

2. biol. vzniknutý delením z pôvodného: d. podnik vzniknutý z pôvodného materského;
d-a bunka vzniknutá delením materskej bunky;

de facto [-kt-] kniž.

I. prísl. v skutočnosti, reálne: uznávať istý štát de f., op. de iure

II. čast. fakticky, vlastne: tak je to de f. jednoduchšie

de iure [jú-] prísl. kniž. podľa práva: uznať istý štát de i., op. de facto

debakel -kla L -i mn. -e m. veľká porážka, veľký neúspech: vojnový d.;
vyhnúť sa d-u

debata -y -bát ž. slovná výmena názorov, diskusia, rozhovor: rušná, živá d.;
zapojiť sa do d-y

● bez d-y nepochybne;

debatný príd.: d. krúžok

debatovať nedok. viesť debatu, diskutovať: d. s kolegami o najnovších udalostiach;

opak. debatúvať -a

debet -u m. účt. dlh;

debetný príd.: d. úrok úrok z dlhu

debil -a m. človek postihnutý debilitou;

debilita -y ž. odb. najľahší st. slabomyseľnosti, duš. menejcennosť

debilne prísl.;

debilnosť -i ž.

debilný príd. postihnutý debilitou;

debna -y -bien ž.

1. obyč. drevený obal v tvare hranola; jeho obsah: d. na zemiaky;
nahádzať uhlia do d-y;
d. ovocia

2. švédska d. telocvičné náradie v tvare debny;

debnár -a m. odborník na výr. drevených sudov, kadí ap.: vyučiť sa za d-a;

debnársky príd.: d-a dielňa;

debnárstvo -a s. debnárske remeslo

debnenie -ia s. obal al. stena z dosák: rozkladacie d.;
zbiť d.

debnička -y -čiek ž. zdrob.

debniť nedok. opatrovať, obkladať debnením: d. betónovú ohradu, d. otvor v múre

debrecínsky príd. k Debrecín: d-a pečienka paprikovaná rolovaná šunka

debut -u m. prvé ver., najmä umel. vystúpenie; prvé (umel.) dielo: knižný, režisérsky d.

debutant -a m. kto debutuje;

debutantka -y -tiek ž.;

debutantský príd.

debutovať nedok. i dok. prvý raz verejne, najmä umelecky vystupovať, vystúpiť: d. zbierkou básní, d-l úspešne

december -bra L -i m. 12. mesiac v roku;

decembrový príd.

decénium -ia D a L -iu s. kniž. desaťročie

decentne prísl.;

decentnosť -i ž.

decentný príd. správajúci sa, pôsobiaci ap. jemne, slušne, vkusne, nevtieravý: d. muž, d. prejav, d-á ozdoba;

decentralizácia -ie ž. rozloženie, rozkladanie medzi viaceré zložky systému, organizácie, likvidácia centralizácie, op. centralizácia: d. štátnej správy, d. hospodárstva;

decentralizačný príd.: d-é opatrenia

decht [d-] -u/-a m. tmavá zapáchajúca kvapalina získaná z org. látok a použ. na impregnáciu, ako lepidlo ap.: drevný, kamennouhoľný d.;

dechtový príd.: d. papier, d. náter

deci neskl. s. hovor. deciliter: vypiť si dve d. (vína);

decibel -u m. jednotka intenzity akustického tlaku a jednotka útlmu, zn. dB: hlučnosť presahuje 70 d-ov

deciliter -tra L -i mn. -e m. podielová jednotka objemu v sústave SI, 1/10 litra, zn. dl;

decilitrový príd.

decimálny príd. odb. desatinný: d. systém;
d-a váha na kt. sa bremeno vyvažuje 10 ráz ľahším závažím na 10 ráz dlhšom ramene

decimeter -tra L -i mn. -e m. desatina metra, zn. dm;

decimetrový príd.

decimovať nedok. i dok. (z)ničiť, (vy)hubiť, (s)pustošiť, (s)kántriť: vojny d-li obyvateľstvo

dečka -y -čiek ž. zdrob.: háčkovaná d.

déčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom d, D: chodiť do d-y

decko -a -ciek s. hovor. dieťa: pätnásťročné d.;
pestovať d.;
hravý ako d.;
tešiť sa ako (malé) d. veľmi

déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu

decovka -y -viek ž. hovor. decilitrová fľaška (na alkohol): piť z d-y

decový príd.: d-á fľaštička

ded -a mn. -ovia m. kniž.

1. otcov al. matkin otec, starý otec, dedo

2. obyč. mn. predkovia: tu žili naši d-ovia

3. starý muž, starec, starček: starý, sivý d.;

dedič -a mn. -ia/-i m.

1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a

2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia;
d. pokrokových tradícií;

dedička -y -čiek ž.;

dedične prísl.: d. sa prenášať;

dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo

dedičný príd.

1. získaný dedením, zdedený: d. majetok;
d. znak, d-é vlohy, choroby;
náb. d. hriech po prvých ľuďoch

2. pôsobiaci pri dedení: d. základ, d-é vplyvy, zárodky;

dedičský príd.: d-é právo;
d. vzťah;

dedičstvo -a s.

1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om

2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.

3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.

dedikovať dok. kniž. venovať, pripísať: d. knihu svojmu učiteľovi

dedina -y -dín ž.

1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.;
pochádzať z d-y;
prišla celá d.

2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier

● expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne;
kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y;
to je (preňho) → španielska d.;

dedinčan -a mn. -ia m.

1. obyvateľ dediny

2. pejor. človek s dedinskými (význ. 2) spôsobmi;

dedinčanka -y -niek ž.

dedinka -y -niek ž. zdrob.;

dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

dedinský príd.

1. k 1: d. človek, d-á chudoba

2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;

dedinsky prísl.;

dediť nedok.

1. nadobúdať práva po zomretom podľa zákona al. závetu: d. majetok po rodičoch

2. získavať znaky predchádzajúcich generácií: d. nadanie na hudbu

// dediť sa prechádzať z generácie na generáciu; tradovať sa: šikovnosť sa d-í

dedko, deduško -a mn. -ovia m. hypok.

dedo -a mn. -ovia m.

1. starý otec, ded: môj d. bol tkáčom

2. starý muž, starec: expr. šedivý d.;
d. Mráz rus. rozprávková bytosť ako symbol zimy

3. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža; ujo: d. Ondro;

dedovizeň -zne ž. kniž. dedičstvo (význ. 2, 3): otcovská d., zveľaďovať d.;
národná d.

dedovský príd.: d. majetok;
primitívna d-á technika starosvetská, zastaraná

dedovský príd.: d. majetok;
d. výzor starecký;

dedukcia -ie ž. odvodenie dôsledku z jedného al. niekoľkých tvrdení podľa log. pravidiel, op. indukcia;

dedukovať nedok. i dok. vyvodzovať, vyvodiť dedukciou: z tézy d. záver

deduktívne prísl.

deduktívny príd. založený na dedukcii: d-a metóda, d. úsudok, postup;

deetatizácia -ie ž. odb. zbavenie štátu výhradného práva riadiť ekon. al. iné oblasti, odštátnenie

defekt -u m. chyba, porucha, nedostatok: telesný, citový d.;
dostať, opraviť d. (na pneumatikách);