Význam slova "cviã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cvičebnica -e -níc ž. učebnica s cvičeniami: praktická c. slovenčiny

cvičebný príd. použ. pri cvičení: c. úbor, c. poriadok, c-á miestnosť

cvičenec -nca m. kto kolektívne telesne cvičí: nástup c-ov;

cvičenie -ia s.

1. teles. cviky na upevnenie zdatnosti, fyzickej odolnosti: c. na náradí, c. s loptou

2. činnosť na upevnenie vedomostí, získanie zručnosti, návykov ap.: slohové, rečnícke c., vojenské c.

3. látka na precvičovanie: prvé c. (v cvičebnici)

cvičenka -y -niek ž.

cvičený príd. cvičením zdokonalený, školený, vyučený: c-é oko, ucho;
c. pes

cvičisko -a -čísk s. miesto na hromadné cvičenie: nástup na vojenské c.

cvičiť nedok.

1. robiť teles. cviky: c. rukami, c. na náradí;
vedľa cvičia športovci

2. precvičovať, nacvičovať (na nadobudnutie zručnosti): rád c-í (na klavíri), c. násobilku; c. skok do vody trénovať

3. viesť niekoho, niečo na získanie, zdokonalenie vedomostí, schopností, zručnosti, trénovať: c. žiakov na verejné vystúpenie;
c. psa poslúchať;
c. si pamäť;
c-li ho za pyrotechnika

// cvičiť sa opakovaním sa zdokonaľovať, trénovať sa: c. sa v hre na husliach;
c. sa v trpezlivosti

cvičiteľ -a mn. -ia m. kto vedie výcvik;

cvičiteľka -y -liek ž.;

cvičiteľský príd.: c. zbor

cvička -y -čiek obyč. mn. ž. ľahká obuv na telocvik

cvičný príd. určený na cvičenie: c-á jazda, c. let, c-á streľba, c. úbor

nácvičný príd. určený na nacvičovanie, nacvičenie: n-é hodiny, miestnosti