Význam slova "cu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 120 výsledkov (1 strana)

  • čučať -í -ia nedok. expr.

    1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
    hmla č-í v roklinách

    2. mlčať, čušať: čušte už!

  • čuch -u m. zmysel na vnímanie vône, zápachu: mať jemný, dobrý č. i pren. hovor. vedieť predvídať;
    vnímať niečo č-om;

  • čuchať nedok. vnímať čuchom; ovoniavať; (o zvieratách, najmä o psovi) ňuchať, oňuchávať: č. benzín;
    č. mŕtvolu;

  • dok. čuchnúť1 -e -ú -chol;

    čuchnúť2 -e -ú -chol dok. expr. (obyč. v zápore) ozvať sa, muknúť: deti počúvali, ani neč-li

  • čuchový príd.: č. zmysel

  • čuchradlo -a -diel s. text. stroj na trhanie a česanie vlny a bavlny

  • čuchrať -e -ú nedok. uvoľňovať, natriasať, šuchoriť (niečo spojené, uľahnuté): č. si vlasy, vták si č-e perie;
    text. č. vlnu, bavlnu trhať a čistiť

  • cuciak -a m. ústroj hmyzu na cucanie šťavy z rastlín

  • čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

  • čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

  • čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast

  • čučoriedka -y -dok ž.

    1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus

    2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;

  • čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno

  • čudáčka -y -čok ž.;

  • čudácky príd. i prísl.: č-e spôsoby;
    č. sa správať;

  • čudáctvo -a -tiev s.

  • čudák -a mn. -ci m. čudný, zvláštny človek: stal sa z neho č. a samotár;

  • čudesne prísl.: č. krásny

  • čudesný príd. kniž. veľmi zvláštny, veľmi čudný, podivný: č-é piesne, č-á krajina, č. sen;

  • čudeso -a obyč. mn. čudesá -dies s. kniž. čudo, div, zázrak

  • cúdiť -i nedok. osievaním čistiť (obilie, mak ap.): c. zrno od pliev i fraz. kniž. oddeľovať hodnotné, podst. od menejcenného, nepotrebného

  • cudne prísl.: c. klopiť oči;

  • čudne, čudno prísl. i vetná prísl.: č. sa tváriť;
    je mi č. na žalúdok

  • cudnosť -i ž.

  • čudný príd.

    1. vzbudzujúci počudovanie, (po)divný, zvláštny: č. človek, č-á reč, otázka

    2. vzbudzujúci podozrenie, divný, záhadný: akýsi č. pocit;

  • cudný príd. v pohlavnom živote zdržanlivý, mravný, čistý; hanblivý; svedčiaci o tom: c-á panna, žena;
    c-á láska čistá;
    c. pohľad;

  • čudo -a čúd s.

    I. niečo čudné, div (význ. 1): veľké č.;
    zízal na mňa ako na dáke č., rozprával o č-ách cudzích krajín

    II. vetná prísl. hovor. obyč. so záporom: nie č., že zablúdil;
    (ne)bolo by č., keby ...

  • čudovať sa nedok. pociťovať a prejavovať prekvapenie, diviť sa: ľudia sa č-jú, že ...;
    niet sa čomu č.;
    (ne)č-jem sa vám vaše konanie ma (ne)prekvapuje

    č-uj sa svete ako vsuvka má význ. predstavte si

  • cudzí príd.

    1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv;
    c-ie slovo, op. domáce;
    c. jazyk;
    c. štátny príslušník cudzinec;
    c. výrobok zahraničný

    2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.;
    cestovať po c-ích krajoch;
    povedať c-ím hlasom neprirodzeným

    3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia;
    zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.

    4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.

    5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk;
    odb. c-ie teleso (v organizme ap.)

    jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho;
    chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného;
    žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného;
    z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí;
    v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby;

  • cudzina -y ž. krajiny za hranicami vlastného štátu, zahraničie, op. vlasť, domov: ďaleká c., dovoz z c-y

  • cudzinec -nca m.

    1. príslušník cudzieho štátu, národa, cudzozemec: prílev c-ov

    2. neznámy, cudzí človek: stal sa c-om vo vlastnom dome;

  • cudzinecký príd.: c. ruch, c-á légia

  • cudzinka -y -niek ž.;

  • cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať;
    c. znieť;

  • cudzojazyčne prísl.;

  • cudzojazyčnosť -i ž.

  • cudzojazyčný príd. súvisiaci s cudzím(i) jazykom (-mi): c-á literatúra pís. v cudzích jazykoch;
    c-é prostredie v kt. sa hovorí cudzím jazykom;

  • cudzokrajne prísl.: pôsobiť c.;

  • cudzokrajnosť -i ž.

  • cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzích krajov, exotický: c-á rastlina;

  • cudzoložne prísl.: c. splodený

  • cudzoložnica -e -níc ž.

  • cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;

  • cudzoložný príd. kt. sa dopúšťa, dopustil cudzoložstva: c-á žena;
    c. styk v cudzoložstve;

  • cudzoložstvo -a -tiev s. mimomanželská súlož

  • cudzopasiť nedok.

    1. živiť sa z organizmu iného druhu, parazitovať: hlísty c-ia v črevách

    2. pejor. žiť z práce iných

  • cudzopasnícky príd. i prísl.;

  • cudzopasníctvo -a s.

  • cudzopasník -a m.

    1. mn. N a A -y cudzopasný živočích al. rastlina, parazit

    2. mn. živ. -ci pejor. kto žije z práce iných, príživník;

  • cudzopasný príd.

    1. živiaci sa z organizmu iného druhu, parazitný: c. hmyz, c-é rastliny

    2. pejor. žijúci z práce iných, príživnícky: c-é vrstvy

  • cudzorodo prísl.;

  • cudzorodosť -i ž.

  • cudzorodý príd. kt. (svojimi odlišnými vlastnosťami) nepatrí niekde al. pochádza z iného prostredia: c. prvok, živel, c-é teleso;

  • cudzosť -i ž.

  • cudzota -y ž. cudzosť: mať pocit c-y;
    zavládla medzi nimi c. odcudzenosť

  • cudzozemec -mca m. človek z inej krajiny, cudzinec;

  • cudzozemský príd. pochádzajúci z cudzej krajiny, zahraničný, cudzí, op. domáci, tuzemský: c. tovar, c-é platidlá

  • čugaňa -e ž. expr. bakuľa, krivuľa: zahnal sa na psa č-ou

  • čujne, čujno prísl.: č. spať;
    sotva č. zašepkal

  • čujný príd.

    1. citlivý na sluchové vnemy: č-é uši, č. pes, mať č. spánok

    2. kt. možno počuť: ledva č. šepot

    3. expr. citlivý, vnímavý: mať č-é srdce;

  • cuketa -y -kiet ž. záhr. tekvica farbou a tvarom podobná uhorke, cukina;
    bot. Cucurbita pepo: pestovať v záhrade c-y;

  • cuketový príd.: c-ová omáčka

  • cukina -y -kín ž. záhr. cuketa;

  • cukinový príd.

  • cukor -kru m.

    1. sladidlo z cukrovej repy al. z cukrovej trstiny: kryštálový, práškový c., kocka c-u;
    sladký ako c.

    2. chem. cukry org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka obsiahnuté v rastlinách, sacharidy, glycidy: hroznový, ovocný c.

    expr. byť ako z c-u čistý, upravený;
    nie je z c-u nie je háklivý;

  • cukornatieť -ie -ejú nedok. stávať sa cukornatým: repa c-ie, med c-ie

  • cukornatosť -i ž.: c. ovocia

  • cukornatý príd. bohatý na cukor: c-á repa, c-é hrozno;

  • cukornička -y -čiek ž. nádobka na cukor

  • cukrár -a m. odborník zhotovujúci sladké výrobky (zákusky, torty, krémy ap.); samostatný živnostník;

  • cukráreň -rne ž. podnik, kde sa predávajú al. podávajú cukrár. výrobky a nápoje, cukrárstvo;

  • cukrárenský príd.: c-é zariadenie;

  • cukrárka -y -rok ž.;

  • cukrárnička -y -čiek ž. zdrob.

  • cukrársky príd. i prísl.: c. obchod, c-e pečivo, c. učeň;
    c. vyrobené zákusky;

  • cukrárstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. cukrár. odbor

    2. cukráreň

  • cukríček -čka m. zdrob. expr.

  • cukrík -a m.

    1. zdrob. expr. k 1

    2. drobný výrobok z cukru a rozlič. prísad: kyslý, tvrdý, ovocný c.;
    čokoládový c. bonbón;

  • cukríkový príd. k 2: c-á chuť;
    c-á farba (ružová) ako cukrík;

  • cukriť, cukrovať1 nedok. posýpať cukrom: c. koláče

  • cukrovar -u m. továreň na výr. cukru

  • cukrovarnícky príd.: c-a kampaň

  • cukrovarníctvo -a s. priemyselná výr. cukru;

  • cukrovať2 nedok. vydávať zvuk znejúci ako cukrú: hrdličky c-jú

    // cukrovať sa expr. bozkávať sa, láskať sa: stále sa so ženou c-je

  • cukrovinka -y -niek obyč. mn. ž. drobné cukrár. výrobky (cukríky, bonbóny, keksy ap.): predaj c-niek

  • cukrovka -y -viek ž.

    1. hovor. cukrová repa

    2. choroba látkovej premeny prejavujúca sa vylučovaním cukru v moči;

  • cukrovkový príd.: c-á diéta

  • cukrový príd.: c-á voda;
    c-á vata z rozpusteného cukru;
    c-á repa cukrovka;

  • cukrú cit. napodobňuje hlas hrdličky

  • čulo prísl. i vetná prísl.: č. sa pohybovať;
    v dielni je č.;

  • čulosť -i ž.

  • čulý príd. (o živých tvoroch, ich činnosti) živý, pohyblivý, svižný, vrtký: č-é dieťa, mláďa;
    byť svieži a č.;
    č. pracovný ruch;
    č. obchodný styk častý;
    č-á debata rušná;

  • čumieť, správ. zízať, okáliť, civieť

  • cumľať -e -ú nedok. omáľať v ústach, cmúľať, cucať: c. cukrík, dieťa si c-e palec

  • cumlík -a, cumeľ -mľa m. predmet prispôsobený na utišujúce cumľanie al. cucanie z fľašky pre dojčatá

    expr. byť ako c. milý, pekný ako dieťa

  • cundra -y -dier ž. hrub. pobehlica

  • cup, cup-cup cit. napodobňuje zvuk pri dopade drobných predmetov: c., odpadla šuška;
    c.-c., ozývajú sa detské kroky

  • cupi-lupi, cupy-lupy, cupi-dupi, cupy-dupy cit. napodobňuje opakujúci sa zvuk pri mlátení cepmi, pri rýchlej chôdzi ap.

  • čupieť -í -ia nedok. byť učupený, čupiť sa, kľučať, kvočať: pes č-í pri pätách;
    ticho č-l v jame;

  • cupinôžka -y -žok ž. expr., obyč. žart. drobný, rýchlo sa pohybujúci tvor: muška c.

  • čupiť sa nedok. expr. čupieť: medzi stromami sa č-ia drevené domčeky

  • cupitať, cupitkať nedok. expr. cupotať, cupkať

  • cupkať nedok. expr. cupotať (význ. 1, 2): kvapky dažďa c-jú, orechy c-jú na zem;
    deti c-li do školy

  • cupnúť -e -ú -pol dok. expr.

    1. s cupotom (do)padnúť: hruška c-la zo stromu

    2. s cupotom (zo)skočiť: mača c-lo na zem, c. z postele na dlážku

  • čupnúť si -e -ú -pol dok. kvoknúť si, kľuknúť si: č. si k dieťaťu

  • cupot -u m. cupotanie: c. zrelých gaštanov;
    c. krokov

  • cupotať -ce/-tá -cú/-tajú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. expr.

    1. pri dopadaní drobných predmetov vydávať zvuky cup, cup, cupkať: kvapky dažďa c-cú v mláke, šušky c-cú na zem

    2. kráčať, bežať drobnými rýchlymi krokmi, drobčiť, cupkať: deti c-li po chodbe, po ceste c-cú ovce

  • čuprina -y -rín ž. expr.

    1. štica, kečka, hriva: odhrnúť si č-u

    2. iba mn. čupriny vlasy, kučery: bujné č-y

  • čurbes -u m. subšt. veselá, neviazaná, hlučná zábava

  • čurčať -í -ia nedok. expr. tiecť cícerkom: žľabom č-í voda, mlieko č-lo do šechtára

  • curgať, curigať nedok. hovor. cúvať;

  • dok. curgnúť, curignúť -e -ú -gol cúvnuť

  • čurkotať -ce/-tá -cú/-tajú nedok. expr. čurčať, žblnkotať: potôčik spevavo č-ce

  • čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

    expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

  • čuť -je -jú nedok. kniž.

    1. počuť: vonku č. hlasy;
    vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
    čujte, čo si to dovoľujete!

    2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce

  • čutora -y -tor ž.

    1. plochá (turistická) (plechová) fľaša: č. pálenky

    2. dlhá násadka na fajku, trúbeľka

  • čuvač -a mn. N a A -e m.: slovenský č. strážny ovčiarsky pes

  • cúvať -a nedok.

    1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom

    2. ustupovať: c. pred ťažkosťami, prekážkami;

  • dok. cúvnuť -e -u -vol

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: hya, jr, asm, taä, osz, zsj, zmn, mob, spt, ok2, ty, oťo, klc, mpl, å asi
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV