Význam slova "co" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čo

I. čoho čomu čo o čom čím zám. opyt.

1. expr. i čože vyj. otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu: čo je to? čo si želáte? čože si zas porobil? o čom to hovoríš? čím je tvoj otec? čo (na to) povieš? hovor. čo ty na to? čo sa dá robiť? nuž čo? (rečnícke otázky) nedá sa nič robiť;
čo s ním? vyj. rozpaky, nerozhodnosť;
hovor.: tak čo? a čo ty? eliptické otázky;
čo? namiesto zdvorilej otázky prosím? čo si dal za to? koľko? čo ta budem zbytočne chodiť? čo sa smeješ? prečo? čo za (s A al. N) aký: čo je to za človek(a)? aký je to človek? čo je zač? čo je to za poriadok?

2. expr. má citový ukaz. význ.: čo ten má sily! čo sa naplakala!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, príslov. (často súvzť. čo – to, čím tým): ukáž, čo vieš;
rob si, čo chceš;
čo sa vlečie, neutečie;
robí, čo mu sily stačia;
čím sa previnil, tým je potrestaný

4. obyč. hovor. vo vzťaž. funkcii zastupuje zám. ktorý, aký, koľký, kto (v spoj. s os. zám. v nepriamom páde): dom, čo v ňom bývam;
kniha, čo si mi požičal;
to je ten, čo ušiel

5. uvádza nepravé vzťaž. vety: nesplnil úlohu, čo nás prekvapilo

6. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: je, má z čoho platiť;
(ne)mali čo jesť

● stoj čo stoj, čo by čo bolo za každých okolností

II. spoj. podraď. uvádza vetu

1. prípustkovú (často vo výrazoch čo aj, čo i, čo hneď, čo priam, čo ako), hoci, nech, i keď: urobím to, čo sa aj nahneváš;
odídem, čo ma hneď, priam vysmejú;
bol smutný, čo ako sa premáhal

2. časovú a) po výrazoch s význ. času: už je rok, čo zomrel;
odvtedy, čo sa vrátil b) vo výraze zatiaľ čo: zatiaľ čo si spal, prišli hostia;
v nepravých vzťaž. vetách vyj. odporovací vzťah: my sa usilujeme, zatiaľ čo vy stojíte c) vo výraze len čo: len čo prídem, dáme sa do roboty

3. spôsobovú: bili ho, čo sa len doňho zmestilo;
deti sú ticho, ani/ako čo by ich nebolo

4. zreteľovú: čo ja pamätám, takej zimy nebolo

5. príčinnú: celý sa triasol, čo sa tak bál

6. účelovú: dajte mi motúz, čo to poviažem

7. má význ. porovnávacej spoj. ako: uvládze toľko čo chlap

III. čast.

1. expr. i čože hovor. má význ. záporu (obyč. v opyt. al. zvol. vetách): čo(že) ja viem? čo nás po ňom!

2. hovor. pobáda na súhlas, však, hej: dobrá robota, čo?

3. (s 3. st. príd. a prísl.) vyj. najvyššiu mieru, hranicu: dosiahnuť čo najväčší výkon;
robiť čo najlepšie

4. vyj. opakovanie (pri podst. m. s význ. času): deň čo deň

5. čo len hoci, aspoň: povedz čo len vetu;
keby mi čo (i) len prsteň kúpil!

6. iba čo, len čo zdôrazňuje pripojený výraz: iba čo ma trápiš

čo-to zám. neurč. hovor.

1. niečo, voľačo; všeličo: dozvedela sa č. o ňom, treba č. kúpiť

2. trocha, málo, čosi: vedel č. po slovensky

čoby, expr. i čožeby čast. (obyč. v replike) hovor. vyj. rázny zápor, odporovanie, popieranie; veru nie, kdežeby: č. som nerozumel;
to je náhoda – č. náhoda! plačeš? – ale č.

čochvíľa prísl.

1. o chvíľu, onedlho, čoskoro: č. bude noc, č. sa začne schôdzka

2. každú chvíľu, často: priatelia ma č. upozorňovali;
č. sa obzeral

čokoláda -y -lád ž.

1. potravinový výrobok z kakaa, cukru a tuku: mliečna, horká č., tablička č-y

2. mliečny nápoj z nej: hrnček č-y;

čokoládový príd.: č-é bonbóny, č-á vôňa;
č-á farba tmavohnedá ako čokoláda

čokoľvek čohokoľvek zám. neurč.

1. hocičo: nech sa stane č.;
nebude sa zaoberať čímkoľvek

2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, podmetovú, prívlastkovú: vedel všetko, na č. sa ho spýtal

cól -a L -e/-i mn. -y/-e m. staršia dĺžková miera, palec: doska hrubá dva c-y, c-e

● c. sem, c. tam nezáleží na presnosti;
neustúpiť ani o c. ani trocha;

colnica -e -níc ž.

1. budova, miestnosť na colnú kontrolu

2. colný úrad

colník -a mn. -ci m. zamestnanec colnej správy

colný príd.: c-á kontrola, správa, c-é vyhlásenie

cólový príd.

cólštok -a/-u m. hovor. drevený skladací meter

combáľať -a nedok. expr. kývať, knísať, hojdať, hompáľať: c. nohami, rukami

// combáľať sa: hlava sa mu c-a, čln sa c-a na jazere

čoraz prísl. (s 2. st. príd., prísl. al. neurč. čísl.) čím ďalej: je č. krajšia, pracuje č. lepšie, č. viac

corgoň -a m. hovor. expr. odrastený, veľký chlapec, mládenec;
pejor. nadávka: dlhý c.;
ty starý c.;

corgonisko -a s. i m. zvel.

corpus delicti [k- -kti] neskl. s. i -su m. (lat.) usvedčujúci predmet, dôkaz

čosi čohosi zám. neurč.

1. niečo, dačo (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): č. iné, č. veľmi dobré, premýšľa o čomsi

2. hovor. má význ. neurč. čísl. a) trocha, málo: je č. starší od teba b) veľa: tá sa č. navyšívala

čosi-kamsi zám. neurč. hovor. o chvíľu; zrazu: pozvŕtala sa a č. zmizla

čosi-kdesi zám. neurč. hovor.

1. o chvíľu; zrazu; čosi-kamsi: č. je tu večer

2. niečo, čosi: č. som o tom počul

čoskoro prísl. o krátky čas, onedlho: č. bude noc

coulomb [kulómb] -u m. fyz. hlav. jednotka elektr. náboja v sústave SI, zn. C

country [kán-] neskl. ž. (angl.) hud. populárna hudba v štýle amer. folklóru: mať rád c.;

country neskl., countryový príd.: c. festival

deprimujúco prísl.

dominujúco prísl.: d. pôsobiť

dostačujúco prísl.: d. preukázať

horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť;
je tu h.;
je mu h. i fraz. je v kritickej situácii

kajúco, kajúcne prísl.: expr. k. sa priznať;

nemohúco prísl.: n. ležať, prizerať sa;

nesúco prísl.;

očarujúco prísl.: o. sa usmiať

odpudzujúco prísl.

odstrašujúco prísl.

odzbrojujúco prísl.

ohlušujúco prísl.

ohromujúco prísl.

omamujúco prísl.

oslepujúco prísl.

oslňujúco prísl.

oslobodzujúco prísl.

osviežujúco prísl.: pôsobiť o.

poburujúco prísl.: p. sa správať

podmaňujúco prísl.

ponižujúco prísl.

popularizujúco prísl.: podať niečo p.

posmeľujúco prísl.

postačujúco prísl.: p. veľký

povzbudzujúco prísl.

povznášajúco prísl.

prekvapujúco prísl.: má p. pekný hlas

pretvárajúco prísl.: pôsobiť p.

prevládajúco prísl.: vyznieva to p. pozitívne

priťažujúco prísl.: vyznieť p.

rozhodujúco prísl.

šokujúco prísl.

srdcervúco prísl.

stiesňujúco prísl.

strhujúco prísl.

súco prísl.: s. si počínať;
vyzerá s.;

unavujúco prísl.: u. dlhý (pochod)

upokojujúco prísl.

uspokojujúco prísl.: pôsobiť u.

usvedčujúco prísl.

utišujúco prísl.

uzdravujúco prísl.

všemohúco prísl.

II. Všemohúci m. náb. Boh

vyčerpávajúco prísl.

vyhovujúco prísl.

vynikajúco prísl.: v. stvárnená postava

vysiľujúco prísl.

vzrušujúco prísl.

zahanbujúco prísl.: z. sa správať

zdrvujúco prísl.: z. zapôsobiť

zľahčujúco prísl.

znepokojujúco prísl.

zničujúco prísl.

zodpovedajúco prísl.