Význam slova "clen" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

člen -a mn. -ovia m. živ. príslušník istej organizácie, spolku, spoločenstva: č. družstva, rodiny;
č. politickej strany, č. výboru, č. opery SND;

člen -a mn. -y m. neživ.

1. článok (význ. 1): č. radu, spájací č.;
lingv. vetný č. najmenšia jednotka gram. stavby vety: hlavný, závislý č., holý, rozvitý č.

2. lingv. (v niekt. jazykoch) osobitný slovný druh na vyjadrenie určitosti al. neurčitosti podst. mena

členiť nedok. rozdeľovať na časti: č. celok, územné č-enie mesta, rytmické č-enie verša

// členiť sa: kniha sa č-í na tri kapitoly

členitosť -i ž.: č. územia, zemského povrchu;
nárečová č.

členitý príd. rozčlenený na časti, články; rozvetvený: č-á výroba, č. terén, č-é pobrežie;

členka -y -niek ž.;

členkový príd.: č. kĺb

členok -nka m. vystupujúca kosť v kĺbe nad chodidlom: vytknúť si č., výron č-a, šaty po č-y, brodiť sa v blate po č-y

● expr.: nesiaha mu ani po č-y nevyrovná sa mu;
→ zodrať si nohy po č-y;

členské s. povinný peňaž. príspevok člena spolku, organizácie

členský príd.: č-á schôdzka, č. príspevok, č. štát OSN;

členstvo -a s.

1. príslušnosť do organizácie, spolku: kandidát na č. v Európskej únii;
zrušiť č.

2. hromad. členovia;