Význam slova "cic" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cic cit. vyj. volanie na mačku

cica -e cíc ž. hypok. mačka;

cicať, cucať -ia nedok.

1. iba cicať ústami, papuľou vťahovať mlieko z materinských mliečnych žliaz: dojča, mláďa, teľa c-ia

2. podobným spôsobom vyťahovať tekutinu z niečoho, vyciciavať: c. si krv z rany;
hmyz c-ia medovinu z kvetov

3. cumľať, cmúľať: c. si palec, cucať cukrík

● expr.: cicať niekomu krv a) vyčerpávať, ničiť ho b) vykorisťovať ho;
c. si múdrosti z prsta vymýšľať si

cicavčí príd.

cicavec -vca mn. N a A -e m. zool. stavovec, ktorého mláďatá sa živia materinským mliekom;

cicavý príd. slúžiaci na cicanie: c-é orgány

cícer -a L -i mn. -y m. strukovina podobná hrachu, bot. Cicer

cícerkom prísl. tenkým prúdom: pot sa mu leje, tečie z neho c. i fraz. veľmi sa potí, namáha;
krv mu tečie c. i fraz. veľmi krváca

cícerok -rka m. tenký, slabý prúd tekutiny: c-y sĺz, potu, krvi

ciciačik -a mn. -y, živ. -ovia m. zdrob. expr.

ciciak -a mn. N a A -y m. cicajúce mláďa (obyč. prasa): kúpiť c-y;

čičíkať -a nedok. expr.

1. hojdaním tíšiť, uspávať (dieťa): č. vnúča

2. robiť pokojným, utišovať, chlácholiť: č. niekoho sľubmi, č. si svedomie

čičíkavo prísl.

čičíkavý príd. expr. utišujúci, chlácholivý: č. hlas, č-é reči;

cicka -y -ciek ž. zdrob.

cickať, cuckať nedok. expr. cicať, cucať, cumľať: dieťa si c-á palček

čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle