Význam slova "chv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

chvála -y chvál ž. prejav uznania, pochvala, op. hana: slová ch-y;
byť hodný ch-y;
slúžiť niekomu na ch-u

chvalabohu čast. vyj. uspokojenie, radosť: ch., nič sa nestalo;
ch., prišiel včas

chválenkár -a m. hovor. kto sa rád chváli;

chválenkárka -y -rok ž.;

chválenkársky príd.;

chválenkárstvo -a s.

chváliť -i -ľ! nedok.

1. vyslovovať chválu, uznanie, oceňovať, vychvaľovať: ch. žiaka, ch. dobrú prácu

2. náb. velebiť, oslavovať: ch. Boha

● nechváľ deň pred západom (slnka), pred večerom neprenáhli sa pri hodnotení;
každá → líška svoj chvost ch-i

// chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, úspechoch ap., vychvaľovať sa, vystatovať sa: ch. sa úspechmi;
rád sa ch-i

● dobré sa ch-i samo;
ch. dávida vracať

// chváliť si pochvaľovať si: ch. si nové auto

chválitebne prísl.

II. chválitebný m., chválitebná ž. 2. stupeň prospechu v škol. klasifikácii, dvojka

chválitebný

I. príd. chvályhodný: ch. čin;

chváloreč -i ž. kniž. oslavná reč, chválenie: predniesť ch.

chválorečiť nedok. kniž. vzdávať chválu, oslavovať, velebiť, blahorečiť: za to mu budú ch. aj budúce generácie

chválospev -u m. oslavný spev, óda, hymnus;

● expr. → spievať ch-y na niekoho, na niečo

chvályhodne prísl.;

chvályhodnosť -i ž.

chvályhodný príd. zasluhujúci pochvalu: ch. čin, úmysel;

chvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa postavením, úspechmi;
ch-l sa, že vyhrá;

opak. chvastávať sa -a

chvastavo prísl.

chvastavý príd. kt. sa rád chvasce; svedčiaci o tom: ch. človek;
ch-é reči;

chvastúň -a m. pejor. chvastavý človek;

chvastúnka -y -nok ž.;

chvastúnsky príd. i prísl.: ch-e reči;

chvastúnstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k chvastúň

2. chvastúnsky prejav

chvat

I. cit. naznač. náhle chmatnutie, chmat: psisko ch. chlapca za nohu

II. chvat -u m.

1. náhlenie, zhon: s (veľkým) ch-om, v ch-e niečo urobiť

2. šport. spôsob uchopenia pri zápase

chvátať -ce/-ta -cu/-tajú chvác/chvátaj! nedok. expr. v rýchlosti brať, chmátať, schytávať: vietor ch-e, ch-a smeti;

chvatne prísl.: ch. jesť

dok. chvatnúť -e -ú -tol

chvatný príd. urobený v chvate, rýchly: ch. pohyb, ch-á chôdza;

chvatom prísl. chvatne, rýchlo, prudko: pustil sa ch. do roboty

chvejivo prísl.

chvejivý príd. chvejúci sa, trasľavý, mihotavý: ch. pohyb, ch-é svetlo;

chvieť sa chveje chvejú nedok.

1. jemne sa triasť; kmitať, vibrovať: hlas sa mu ch-e, ch-e sa od rozčúlenia;
ch-nie vzduchu

2. obávať sa, báť sa: ch. sa o majetok, o svoju bezpečnosť

● ch. sa (od strachu, zimy) ako osika

chvíľa -e chvíľ ž. relatívne krátky časový úsek, okamih: vrátiť sa o ch-u, odísť na ch-u;
v poslednej ch-i v poslednom okamihu;
prežívať slávnostné, ťažké ch-e;
čakať hodnú ch-u dlho;
každú ch-u často;
v tejto ch-i teraz

● mať dlhú ch-u nudiť sa;
prišla jeho ch. príležitosť, na kt. čakal;
posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou;

chvíľami, chvíľkami prísl. opakovane v krátkych intervaloch, (za)vše, kedy-tedy, občas: ch. pršalo, ch. sa rozprávali

chvíľka -y -ľok ž. zdrob.;

chvíľkový príd.: ch-é šťastie, ch. rozmar;

chvíľočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť

chvoja -e ž. chvojina, čečina: voňavá, smreková ch.;

chvojina -y ž. hromad. vetvy ihličnatých drevín s ihličím, čečina: zelená ch., jedľová ch., prikryť ch-ou

chvojka -y -jok ž. zdrob.;

chvojkový príd.

chvojový príd.;

chvost -a m.

1. pohyblivý výrastok na zadnej časti tela stavovcov: konský, líščí, rybí ch.;
vrtieť ch-om

2. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtačieho tela: kohutí, páví ch.

3. niečo podobné chvostu (význ. 1, 2): ch. lietadla, kométy;
myší ch. bot. rebríček Achillea;

● každá → líška svoj ch. chváli;

chvostík -a m. zdrob.

chvostový príd.;