Význam slova "chr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 117 výsledkov (1 strana)
-
chrabro prísl.;
-
chrabrosť -i ž.
-
chrabrý príd. kniž. statočný, smelý, udatný: ch. vojak, bojovník;
-
chradnúť -e -ú -dol nedok.
1. (o človeku al. zvierati) chorľavieť, chudnúť, upadať; (o rastline) vädnúť, schnúť: dieťa, starec ch-e;
ch. od choroby;
strom ch-e2. strácať dobrý stav, upadať: sídlisko ch-e;
kultúrne pamiatky ch-ú -
chrám -u m. väčšia budova určená na bohoslužby, kostol: gotický ch.;
-
chrámový príd.: ch-á klenba;
ch-á hudba -
chráňboh, chráňbože čast. expr. božechráň: ch., aby niekto prišiel
-
chránenka -y -niek, chránenkyňa -e -kýň ž.
-
chránič -a m. predmet na ochranu (pred nárazom, chladom ap.), chránidlo: ch. hlavy, uší, nôh, ch-e pre hokejistov
-
chránidlo -a -diel s. chránič: kožené, oceľové ch.
-
opak. chránievať -a
// chrániť sa dávať si pozor, vystríhať sa, vyhýbať sa: ch. sa zlých priateľov, ch. sa pred nákazou, ch-l sa prísť neskoro
-
chrániť -i nedok. ochraňovať, brániť, hájiť: ch. verejné záujmy, ch. deti pred chorobami, ovocie proti škodcom;
zákonom ch-ená značka● ch. niekoho (niečo) ako oko v hlave veľmi starostlivo;
ch. si svoju kožu seba; -
chrapač -e ž. hromad.
1. expr. chrastie, húština: predierať sa ch-ou
2. pejor. háveď, zberba
-
chrapačka -y -čiek ž. vodný vták, zool. kačica chrapačka Anas querquedula
-
chrápať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. vydávať chrapľavé zvuky pri spaní: hlasno ch.
-
chrapčať, chrapšťať -í -ia -pč/-i!, -šť/-i! nedok. expr. vydávať zvuk ako pri drvení, lámaní, chrupčať, prašťať, vržďať: sneh, škvara ch-í pod nohami;
hlas jej ch-í;
neos. v slúchadle ch-í -
chrapkať -á, chrápkať -a nedok. expr.
-
chrapľavo prísl.: ch. rozprávať;
-
chrapľavosť -i ž.
-
chrapľavý príd. (o zvuku) znejúci nejasne, s pazvukmi, drsný, chripľavý, zachrípnutý: ch. hlas, smiech, ch-é dýchanie;
-
chrapot -u m.
1. chrápanie: ch. spiacich
2. chrčanie, chrapčanie: smrteľný ch.;
ch. rádia -
chrapotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. expr. chripieť: ch. od rozčúlenia
-
chraptivo prísl.
-
chraptivý príd. chrapľavý, chripľavý: ch. zvuk, hlas, ch-é dýchanie;
-
chrapúň -a m. pejor. nevychovanec, neokrôchanec, bezočivec, surovec (obyč. nadávka);
-
chrapúnsky príd. i prísl.;
-
chrapúnstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. nezdvorilé správanie
2. nezdvorilý čin
-
chrasť -i ž. chrastie, krovie, húština: breh zarastený ch-ou
-
chrasta -y chrást ž.
1. zaschnutá vrstva krvi al. hnisu na rane al. vrede: hnisavá ch.;
strhnúť si ch-u2. niečo podobné tejto vrstve: ch. na liste
-
chrastavec -vca m. vysoká burinatá rastlina so svetlofialovými kvetmi, bot. Knautia
-
chrastavieť -ie -ejú nedok. stávať sa chrastavým: rana ch-ie;
ovocie, šupka ch-ie -
chrastavosť -i ž.
-
chrastavý príd. pokrytý chrastami (význ. 1, 2), chrastovitý: ch-é koleno;
ch-á hruška, hľuza; -
chrastička -y -čiek ž. zdrob.
-
chrastie -ia s. hromad. krovie, húština: suché ch., svahy pokryté ch-ím
-
chrastovitosť -i ž. choroba ovoc. stromov, ovocia a zemiakov
-
chrastovitý príd. chrastavý: ch-á pokožka;
ch-é ovocie, listy; -
chrastový príd.;
-
chrbát -bta m.
1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e;
naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa
3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy
● → mráz mu chodí, behá po ch-e;
→ ukázať niekomu ch.;
ohýbať ch. byť poslušný;
mať → široký ch.;
robiť niečo za ch-om;
expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho;
dať si na ch-e → drevo rúbať;
byť, bývať → pánubohu za ch-om; -
chrbátik -a m. zdrob.
-
chrbtica -e -tíc ž. chrbtová kosť;
-
chrbticový príd.
-
chrbtový príd.: ch-é svaly;
ch-á kosť chrbtica i pren. hlavná opora -
chrčať -í -ia nedok. vydávať chrapľavý zvuk: ch. od bolesti;
rádio ch-í;
neos. ch-í mu v prsiach -
chrček -čka mn. N a A -y m. poľný hlodavec podobný myši, škrečok, zool. Cricetus;
-
chrcheľ -chľa m. expr. vykašľaný hlien
-
chrchlať, chrchľať -e -ú nedok. expr.
1. vydávať chrchlavý zvuk, chripieť: pľúca, motory ch-li
2. vykašlávať hlien, odkašlávať
-
chrchlavo, chrchľavo prísl.: ch. dýchať;
-
chrchlavosť, chrchľavosť -i ž.
-
chrchlavý, chrchľavý príd.
1. chrapľavý, chripľavý: ch. hlas
2. kt. chrchle, vykašlávajúci, odkašlávajúci: ch. človek;
-
chrčivo prísl.
-
chrčivý príd. chrčiaci, chrapľavý, chripľavý: ch. zvuk, ch-é dýchanie;
-
chren -u m. zelenina pestovaná pre dlhý koreň štipľavej chuti, bot. Armoracia: strúhaný ch.;
-
chrenový príd.: ch-á omáčka
-
chriakať -a nedok. expr. prúdom vzduchu hlasno uvoľňovať hlien: nahlas ch-l;
-
dok. chriaknuť -e -u -kol
-
chriašteľ -a mn. N a A -e m. kráčavý sťahovavý vták žijúci na močaristých miestach, zool. Rallus;
-
chripieť -í -ia nedok. vydávať zachrípnutý zvuk, hlas;
expr. hovoriť zachrípnutým hlasom: gramofón ch-í;
ch. od kričania -
chrípka -y -pok ž. nákazlivá vírusová choroba postihujúca najmä dýchacie orgány: dostať, vyležať ch-u;
-
chrípkový príd.: ch-á epidémia
-
chripľavo prísl.: ch. hovoriť
-
chripot -u m. chripľavý hlas, zvuk, chrapot: ch. ranených, ch. reproduktora
-
chrliť nedok. vydávať zo seba vo veľkom množstve: ch. vodu, krv;
sopka ch-í lávu; -
chrobač -e ž. hromad. chrobáky
-
chrobačí príd.;
-
chrobáčik -a mn. N a A -y m. zdrob. k chrobák;
-
chrobák -a mn. N a A -y m. hmyz s krovkami: zbierka ch-ov, chytať, ničiť ch-y
● mať ch-a v hlave znepokojujúcu myšlienku;
→ nasadiť niekomu ch-a do hlavy;
robiť, zaujať pozíciu → mŕtveho ch-a; -
chrochtať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. (o ošípanej) vydávať chrčivý zvuk, krochkať, grúliť
-
chróm -u m. veľmi tvrdý striebrobiely kov, chem. prvok, zn. Cr;
-
chromatický príd. odb.
1. týkajúci sa farieb: ch-á chyba farebná;
ch-á farba s umelými farebnými odtieňmi2. ch-á stupnica postupujúca v poltónoch;
ch-á harmonika kt. má klávesy s poltónmi -
chromatika -y ž.
1. hud. poltónová sústava, na kt. je založená melodika i harmónia
2. hovor. chromatická harmonika
-
chrómovať nedok. pokrývať vrstvou chrómu: ch. železo, ch. oceľ
-
chrómový príd.: kyselina ch-á;
ch-á oceľ -
chromozóm -u m. biol. vláknitý útvar v bunkovom jadre obsahujúci gény;
-
chromozómový príd.
-
chromý príd.
1. kt. má končatinu neschopnú (normálneho) pohybu, krivý: ch. človek;
ch. na obe nohy2. neschopný pohybu, ochrnutý, ochromený: má ch-ú ruku, nohu
-
chronickosť -i ž.
-
chronický príd. dlhotrvajúci, zdĺhavý; často sa opakujúci, op. akútny: ch. zápal, ch-á choroba;
ch-á nezamestnanosť;chronicky prísl.;
-
chronograf -u m. prístroj na meranie časových úsekov;
-
chronografický príd.: ch. záznam
-
chronológia -ie ž. zaznamen(áv)anie javov podľa časovej postupnosti;
-
chronologický príd.: ch. postup;
chronologicky prísl.
-
chronologizácia -ie ž. usporadúvanie, usporiadanie podľa časovej postupnosti
-
chronometer -tra L -i mn. -e m. veľmi presný prístroj na meranie času, časomer
-
chrst cit. naznač. chrstnutie: ch. vodu medzi oči
-
chrstnúť -e -ú -tol dok. expr. prudko vyliať, špľachnúť: ch. vodu do tváre
-
chrt -a mn. N a A -y m. poľovný pes so štíhlym telom;
● expr. chudý ako ch. veľmi
-
chrúmať -e/-a -u/-ajú -m/-aj! -uc/-ajúc nedok.
1. hrýzť niečo krehké, tvrdé, chrúpať: ch. cukor, keksy
2. spôsobovať zvuk pri hryzení krehkého al. tvrdého jedla: hlasno ch.
-
chrumka -y obyč. mn. chrumky -miek ž. drobné chrumkavé slané potravinárske výrobky z kukuričnej múky, arašidov ap.: maškrtiť ch-y, ch. k vínu
-
chrumkať nedok. expr. jemne chrúmať (význ. 1, 2): ch. kôrku;
vypečené rožky ch-li pod zubami -
chrumkavo prísl.: ch. upečené mäso
-
chrumkavý príd. kt. pri jedení chrumká, chrupkavý, krehký: ch-á kôrka, ch-é keksy;
-
chruňo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, chumaj (obyč. nadávka)
-
chrup2 cit. napodobňuje
1. zvuk pri chrúpaní (význ. 1, 2)
2. chrápanie
chrup1 -u m. súhrn všetkých zubov: mliečny, trvalý, umelý ch.;
starostlivosť o ch.; -
chrúpať -e -u -uc/-ajúc nedok.
-
chrupavka -y -viek ž. hovor. chrupka (význ. 1, 2)
-
chrupčať, chrupšťať -í -ia -pč/-i!, -šť/-i! nedok. expr. chrapčať, prašťať, vržďať: jablko mu ch-lo v ústach, ch-nie piesku
-
chrupka -y -piek ž.
1. tuhé pružné tkanivo zastupujúce al. dopĺňajúce kosti: nosová ch.
2. pestovateľská odroda čerešní s veľkými mäsitými plodmi;
-
chrupkať nedok. expr. (jemne, potichu) chrúpať: ch. mrkvu, sneh ch-á pod nohami;
ch-nie raždia -
chrupkavý príd. chrupkajúci, chrumkavý, krehký: ch-é čerešne
-
chrupkovitý príd. majúci vlastnosti chrupky: ch-á kostra
-
chrupkový príd. k 1
-
dok. k 2 chrupnúť -e -ú -pol
-
chrupot -u m. chrúpanie
-
chrupový príd.
-
chrúst -a mn. N a A -y m. veľký chrobák s hnedými krovkami obžierajúci listy stromov, zool. Melolontha;
-
chrústik -a mn. N a A -y m.
1. zdrob. k chrúst
-
chryzantéma -y -tém ž. záhradný kvet s veľkými bohatými kvetmi rozličných farieb kvitnúci v jeseni, bot. Dendranthema: biele, žlté ch-y