Význam slova "chov" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

chov -u m.

1. starostlivosť o zvieratá (zacielená na ich praktické využitie): ch. dobytka, koní, rýb, včiel;
plemenný ch. na rozmnožovanie

2. skupina zvierat v rámci plemena: kmeňový ch., elitný ch.;
pochádzajú z jedného ch-u

chova -y ž. zastaráv. strava, jedlo; stravovanie: dobrá, biedna ch.;
učňov prijímali na ch-u

chovanec -nca m.

1. kto žije vo (výchovnom) ústave, internáte ap.

2. dieťa prijaté do výchovy v rodine;

chovanecký príd.

chovanica -e -níc, chovanka -y -niek, k 1 i chovankyňa -e -kýň ž.;

chovanie -ia s., vhodnejšie správanie; vystupovanie, konanie: dobré, zlé, hrubé, vybrané ch. správanie

chovať nedok.

1. venovať sa chovu zvierat: ch. dobytok, zajace, včely

2. živiť, opatrovať: ch. kŕdeľ detí

3. kŕmiť: ch. psa mäsom, mačku mliekom;
dobre, zle ch. niekoho

4. kniž. prechovávať (význ. 2): ch. (v sebe) nádej, obavy

● expr. ch. hada na (vlastných) prsiach preukazovať dobro tomu, kto si to nezaslúži;

chovať sa nedok., vhodnejšie správať sa; prejavovať sa, pôsobiť: ch. sa zle, neprístojne, prívetivo správať sa;
nevie sa ch. správať sa

chovateľ -a mn. -ia m. kto sa stará o chov zvierat: ch. oviec, koní;

chovateľka -y -liek ž.;

chovateľský príd.: ch. krúžok, ch-á stanica;

chovateľstvo -a s. odbor zameraný na chov (hosp.) zvierat

opak. chovávať -a

chovný príd. určený na chov: ch. dobytok;
ch. rybník

lopúchový príd.: l. list

pampúchový príd.: p-é cesto;