Význam slova "ce" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cesnakovica -e ž. cesnaková polievka

cesnakový príd.: c-á vôňa, c-á polievka

česť cti ž.

1. vysoko hodnotený kladný spoloč.-morálny stav: občianska, osobná, stavovská, vojenská č.;
urážka na cti;
utŕhať na cti;
prisahať na svoju č.;
to nám (ne)robí č. (ne)svedčí o nás dobre

2. prejav, výraz úcty, pocta: vzdať niekomu č.;
pokladať si niečo za č.;
je to vec mojej cti;
č. jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému

● nemá v tele ani kúska cti je nečestný;
všetka č. výraz kladného hodnotenia;
s kým mám č. koho mám pred sebou;
komu č., tomu č., pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži

cesta -y ciest ž.

1. užší pruh zeme upravený na premávku: asfaltová, poľná, prašná c., ísť po c-e;
bočná, vedľajšia c.;
astron. Mliečna c. galaxia

2. dráha, trať na dopravu; priechod niekam: pozemná, vodná, letecká c.;
obchodné c-y;
raziť si c-u;
ukázať niekomu c-u;
postaviť sa niekomu do c-y, stáť v c-e i fraz. prekážať;

3. cestovanie, chôdza, jazda, plavba za istým cieľom: c. na pracovisko trvá 20 min., c. vlakom, lietadlom;
c. po mori, c. do cudziny;
pracovná, študijná, svadobná c.;
byť stále na c-ách veľa cestovať;
šťastlivú, šťastnú c-u! pozdrav pri rozlúčke pred cestou;
vydať sa na dlhú c-u;

4. postup, spôsob konania ap.: pokojná, mierová, revolučná c.;
odb. úradnou, diplomatickou c-ou úradným postupom, diplomaticky;
tech. chemickou c-ou chemicky

● dieťa je na c-e má sa narodiť;
posledná c. pohreb;
→ zlatá stredná c.;
všetky c-y vedú do Ríma k cieľu sa dá prísť viacerými spôsobmi;
ísť c-ou-necestou bez ohľadu na ráz cesty al. iné okolnosti;
ísť vlastnou c-ou postupovať samostatne;
je to na dobrej c-e má to dobrý postup;
niet inej c-y je to jediné východisko;

cestár -a m. kto sa stará o údržbu ver. ciest;

cestársky príd.: c-e práce

cestička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: lesné c-y chodníky;
hľadať, využívať bočné, postranné c-y i pren. nečestné spôsoby

cestíčko -a -čok s. zdrob.

čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra

čestne prísl. k 1: č. žiť, č. obstáť;

čestnosť -i ž.

cestný príd.: c-á sieť, doprava, c-é spoje;
c-á správa;
šport. c. beh;

čestný príd.

1. statočný, poctivý, počestný; svedčiaci o cti: č. človek, mať č. úmysel;
č-á práca, č. boj;
č-é vyhlásenie

2. určený na poctu, udelený ako pocta (za zásluhy ap.): č. titul;
č-é uznanie;
č-á funkcia neplatená;
č. člen, č. doktorát;
č-á stráž, č-á rota

● č-é slovo! výraz uistenia;

cesto -a ciest s.

1. polotuhá látka z múky, tekutiny a rozlič. prísad: kysnuté, chlebové c., miesiť, vaľkať c.

2. čo sa podobá na cesto: urobiť c. z hliny a vody

● byť z iného c-a byť iný;
byť z → mäkkého c-a;

cestopis -u m. lit. dielo opisujúce dojmy a príbehy z ciest;

cestopisný príd.: c. román, c-á literatúra

cestovať nedok. bud. bude c./pocestuje konať cestu, byť na ceste (-ách): c. vlakom, lietadlom, autom, c. do cudziny, po svete, c. na dovolenku;
časté c-nie

cestovateľ -a mn. -ia m. kto cestuje do cudzích krajín s poznávacím, výskumným cieľom;

cestovateľka -y -liek ž.;

cestovateľský príd.: c-á vášeň

cestovina -y -vín ž. sušený tvarovaný výrobok z nekysnutého cesta: vaječné c-y;
zavariť c-u

cestovka -y -viek ž. hovor. cestovná kancelária: dovolenkovať s c-ou

cestovné s.

1. poplatok za dopravu osôb ver. dopr. prostriedkom: polovičné c., zľava na c-om

2. suma na náhradu cestovných výdavkov na prac. ceste

cestovný príd. súvisiaci s cestovaním: c. poriadok, c. pas, c. rozkaz;
c-á kancelária;
c-á horúčka napätie pred cestovaním

cestujúca ž.

cestujúci m. kto cestuje, pasažier;

čevapčiči neskl. s. (srb. a chorv.) kuch. opekané šúľky z mletého mäsa

cez, cezo (v spoj. cezo mňa) predl. s A vyj.

1. smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie predmetom, priestorom: prejsť c. bránu, pozerať c. oblok, c. mreže, predierať sa c. húšťavu

2. smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho al. umiestnenie krížom, naprieč niečím: prejsť c. dvor, c. námestie;
strom leží (krížom) c. cestu

3. smerovanie al. umiestnenie nad niečím, ponad: preskočiť c. plot, prehodiť šatku c. plecia;
most c. Dunaj

4. spôsob, prostriedok, prostredníctvo, prostredníka: hundrať c. zuby, liať c. sitko;
pôsobiť c. tlač, c. funkcionárov

5. časový úsek, v priebehu, počas: c. deň, c. prázdniny, c. vojnu

● prejsť niekomu c. rozum oklamať ho;
→ prerásť niekomu c. hlavu;
pozerať na niekoho c. plece pohŕdavo;
ísť c. mŕtvoly bezohľadne;
(hovoriť) jeden c. druhého bez poriadku

cezčasový, správ. nadčasový: c-é hodiny, správ. nadčasové;
c-á práca, správ. práca nad čas, nadčasová práca

cezeň A zám. on, ono s predl. cez: okolo tečie potok, c. je položená lavička

cezhraničný príd. kt. prekračuje hranice, kt. sa uskutočňuje cez hranice: c-á hospodárska spolupráca; c-á kriminalita

cezpoľný príd.

1. kt. nebýva v mieste: c-í žiaci, robotníci

2. šport. c. beh po prírodnej trati

článkonožce -ov A -e m. mn. zool. kmeň nižších živočíchov s článkovanými nohami, Arthropoda

horúco, horúce prísl. i vetná prísl. k 1: h. ľúbiť;
je tu h.;
je mu h. i fraz. je v kritickej situácii

líce -a líc s.

1. časť tváre medzi okom, uchom a ústami: červené, plné, opuchnuté l-a;
mať jamky na l-ach, priložiť pušku k l-u

2. vrchná, vonkajšia strana predmetov, obyč. plochých, op. rub, opak: látka je na l-i lesklá, obrátiť rukáv na l.

● l-a ako ruža, ako pivónia červené;
l-a mu horia je rozpálený;
l. a rub niečoho kladná i záporná stránka;

nabudúce prísl. v budúcnosti; inokedy: pokračovanie n.

síce spoj. priraď.

1. s. – ale, s. – no, s. – lenže vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: to sú s. pekné reči, ale nič viac

2. a síce, správ. a to

státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.

1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.

2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;