Význam slova "bĺ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

blška -y -šiek ž. zdrob.

blud -u m. mylný názor, omyl;
cirk. heréza: hlásať, šíriť b-y;
zriecť sa b-ov

bludár -a m.

1. tulák: b. bez domova

2. kto učí bludy;
cirk. zástanca bludov, heretik;

bludárka -y -rok ž.;

bludársky príd.

bludička -y -čiek ž. svetelný úkaz nad močiarmi, svetlonos: matné svetlá b-iek;

bludisko -a -dísk s. miesto, kde sa ľahko zablúdi, labyrint: zrkadlové b.;
b. chodieb;

blúdiť -i nedok.

1. pohybovať sa po nesprávnej ceste: b. v noci vo veľkom meste

2. chodiť bez cieľa, túlať sa, potulovať sa; (o veciach) pohybovať sa sem a ta: b. po uliciach, ulicami, po svete;
oči mu b-ia;

3. pohybovať sem a ta: b-i očami, zrakom po miestnosti

4. mýliť sa: vedecké, názorové b-enie

bludný príd.

1. náhodne zanesený; majúci nepravidelnú dráhu: b-á strela;
b-á hviezda meteor al. kométa

2. klamný, falošný, nesprávny: b-é teórie

3. vhodnejšie blúdiaci, blúdivý: b. balvan blúdivý

● expr. chodiť ako b-á ovca bez cieľa, bezradne;
b. → kruh

blues [blús] -u m. i neskl. s. (angl.) amer. černošská ľud. pieseň baladického obsahu a pomalého tempa; džezová skladba s týmito znakmi

bluf -u m. hovor. klamstvo, zavádzanie

bľuskať nedok. expr. pozerať, mrkať, fľochať: b. (očami) po dievčatách, na dievčatá;

dok. bľusnúť -e -ú -sol, bľusknúť -e -ú -kol

blúza -y blúz ž.

1. ľahká horná časť žen. oblečenia: hodvábna b.

2. horná časť prac., šport. obleku al. uniformy: vojenská, skautská b.;

blúzka -y -zok ž.

1. zdrob. k 1

2. blúza (význ. 1): biela, vyšívaná b.;

blúzniť -i nedok.

1. v horúčke al. zo sna zmätene hovoriť: chorý v noci b-l

2. expr. snívať, rojčiť: b. o šťastí;
mladistvé b-nie

blúznivec -vca m. expr. rojko, fantasta

blúzočka -y -čiek ž. zdrob. k 1

blyskáč -a m. lúčna bylina so žltými kvetmi príbuzná iskerníku, bot. Ficaria

blýskať -a nedok.

1. i blýskať sa vydávať lesk, ligotať sa, lesknúť sa, blyšťať sa, žiariť, svietiť: voda sa b-a na slnku;
oči (sa) mu b-jú

2. spôsobovať lesk: b. šabľou;
b. očami i pren. prejavovať zlosť, vášeň ap.

// blýskať sa

1. neos. b-a sa ukazujú sa blesky: Nad Tatrou sa b-a sloven. štátna hymna

2. expr. vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vystatovať sa, honosiť sa: b. sa vedomosťami, vtipmi

● kniž. b-a sa na lepšie časy zjavujú sa náznaky zlepšenia, lepšej budúcnosti ap.

blýskavica -e -víc ž. expr. búrka s blýskaním: hrmavica a b.

blýskavý príd. lesknúci sa, ligotavý, blyšťavý: b-é oči, čačky;
b-á rybka;
b-é auto i pren. parádne;

blysnúť -e -ú -sol blysknúť -e -ú -kol dok.

1. zažiariť, zasvietiť (náhle a nakrátko): slnko b-lo do okien;
b. očami, zrakom (po niekom) ostro sa pozrieť

2. i blysnúť sa, blysknúť sa zaligotať sa, zalesknúť sa, zablyšťať sa: baterka, valaška (sa) b-la

3. i blysnúť sa, blysknúť sa náhle sa zjaviť, preblesknúť: v obloku (sa) b-la postava;
hlavou mu b-la myšlienka

● b-lo mu hlavou, že ... pomyslel si

// blysnúť sa, blysknúť sa

1. neos. zablys(k)núť sa (o blesku): b-lo sa a zahrmelo

2. expr. ukázať sa, pochváliť sa, popýšiť sa: b. sa učenosťou, vtipom;
b. sa pred niekým

blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia

● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty

blyšťavý príd. blyštiaci sa, ligotavý, blýskavý: b-á rosa, b-é zrkadlo

b [i bé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 2. miesta v poradí: hláska b;
vchod B;
vitamín B, B vitamín

2. hud. tón a nota: stupnica B dur, b mol;
bé (b) znak zníženia o pol tónu

● nepovedať a (á) ani b (bé) nič, nevyjadriť sa

bábä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec, bábo -a báb s. hovor. novorodeniatko: budú mať b.;

bábätko -a -tiek s. zdrob.

bábika -y -bik ž. det. hračka znázorňujúca obyč. malé dieťa, báb(k)a: hrať sa s b-ami

bábkar -a m. kto účinkuje v bábkovom divadle;

bábkarský príd.: b. súbor, krúžok;

bábkarstvo -a s.

1. bábkarské umenie

2. zamestnanie bábkara

bábkový príd.: b-é divadlo v kt. bábky predstavujú konajúce postavy;

bábovka -y -viek ž. okrúhly koláč z treného cesta;

bábovkový príd.: b-á forma

bábovnica -e -níc ž. forma na pečenie bábovky;

bábovnička -y -čiek ž. zdrob.

bác cit.

1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja

2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina

báchať -a nedok. expr.

1. udierať, biť, mlátiť, búchať: b. päsťou na stôl

2. strieľať; vystreľovať, vybuchovať: b-nie mín;

báčik -a mn. -ovia, báči -ho (maď.), báčino -a mn. -ovia m. zastaráv. uj(k)o (význ. 2);

báčinko -a mn. -ovia m. hypok.

bádateľ -a mn. -ia m. vedec, učenec;

bádateľka -y -liek ž.;

bádateľský príd.;

bádateľsky prísl.

bádavo prísl.;

bádavosť -i ž.

bádavý príd. skúmavý, hĺbavý: b. duch;

báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade

báječne prísl.: šaty jej b. svedčia;
vyzerať b.

báječný príd. hovor. expr.

1. prekrásny, nádherný: b. život;
b-é farby

2. výborný, vynikajúci, znamenitý: b-é jedlo;
b-é dievča;

bájka -y -jok ž.

1. poučne ladená rozprávka, v kt. zvieratá konajú ako ľudia: Ezopove b-y

2. expr. nepravdivé rozprávanie, výmysel, rozprávka: nerozprávaj mi b-y!

bájkar -a m. autor bájok;

bájkarský príd.

bájny príd.

1. rozprávkový, mýtický: b. svet, b-e motívy

2. expr. nádherný, čarovný, báječný: b. zjav

bájoslovie -ia s. súbor bájí, mytológia: slovanské b.;

bájoslovný príd.

báň² -e ž. poet. klenba oblohy: nebeská b., nebies b.

bán, báň¹ -a m. rúbanisko, rúbaň: vyžínať b-y, b-e;
chodiť do b-ov na jahody, maliny

bárium -ia D a L -iu s. striebristý kov, chem. alkalický prvok, zn. Ba

bárka -y -rok ž. veslový al. plachtový čln: rybárska b.

bárs, bár

I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie

2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!

bársako, bárako zám. neurč. príslov. hovor. hocako, akokoľvek

bársaký, báraký zám. neurč. hovor. hocaký, akýkoľvek

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bárskade, bárkade zám. neurč. príslov. hovor. hocikade, kadekoľvek

bárskde, bárkde zám. neurč. príslov. hovor. hocikde, kdekoľvek

bárskedy, bárkedy zám. neurč. príslov. hovor. hocikedy, kedykoľvek

bárskoľko, bárkoľko zám. neurč. číslov. hovor. hocikoľko, koľkokoľvek

bárskto, bárkto zám. neurč. hovor. hocikto, ktokoľvek

báseň -sne ž. slovesný umel. výtvor, obyč. vo veršoch: lyrická, epická b.;
b. v próze;
písať, recitovať b-e;
symfonická b. orchestrálna skladba s vymedzeným (lit., filoz. ap.) námetom

● expr. to je priam, hotová b. je to krásne, dokonalé

básnický príd.: b. talent;
b-á reč;
b-é dielo;

básnicky prísl.;

básnictvo -a s. skladanie básní; básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.

básnik -a mn. -ci m. slovesný umelec, kt. tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav;
lyrický b.;

básniť -i nedok.

1. tvoriť, skladať básne

2. hovor. expr. nadšene rozprávať, nadchýnať sa, spievať: b. o pobyte na Jadrane

3. expr. vymýšľať si, tárať, fantazírovať: neb-i!

báť sa bojí boja nedok.

1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane

2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma

3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol

● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí

bé cit.

1. napodobňuje hlas ovce, kozy al. det. plač

2. vyj. výsmech: bé! – a vyplazila jazyk

béčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom b, B: chodiť do b-y (triedy B)

béčko -a -čok s. hovor. písmeno b, B; vec ním označená (napr. druhé mužstvo, tovar II. triedy)

béžový príd. žltohnedý: b-é šaty

opak. k 1, 2 bíjať, bíjavať -a

// biť sa

1. zápasiť, bojovať: b. sa s nepriateľom (ako lev);
b. sa za vlasť

2. hovor. nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou b-ú;
jeho činy sa b-ú s tým, čo vraví odporujú jeho rečiam

● expr. b. sa do pŕs prisahať sa

bíreš -a m. v min. želiar;

bíreška -y -šiek ž.;

bírešský príd.

bítový príd.: b-á hudba

bôb -u m.

1. strukovina pestovaná kvôli semenám, bot. Vicia

2. jej plody; jedlo z nich

3. obyč. mn. b-y veľké zrná niekt. úžitkových rastlín: sójové, kakaové b-y;

bôbový príd.: b-á polievka

bôčik -a m. tučné mäso z boku brava: údený b.

bója -e ž. teleso na hladine označujúce isté (nebezpečné) miesto vo vode

bôľ -u m. teles. al. duš. bolesť: tupý b.;
plakať od b-u

bôľne prísl.: b. stonať

bôľny príd. kniž. bolestivý, bolestný, trpký: b. pohľad;
b-a myšlienka;

bór -u m. chem. nekovový prvok, zn. B;

bor, bôr -u m.

1. borovica, sosna

2. borina: tmavý b., b. šumí;

bôrik -a m. zdrob.

bórový príd.: b-á voda, b-á masť

borový, bôrový príd.: borový les, bôrové drevo

● expr. figu, šušku borovú (vieš, dostaneš ap.) nič;

bôžik -a mn. -ovia m.

1. pohanský boh: domáci b-ia;
b. lásky amor

2. jeho soška, modla: b. zo slonoviny

br, bŕ cit. vyj. pocit odporu, hnusu, zimy: bŕ, až ma striaslo

bŕkať -a nedok. expr. splašene lietať, behať: sliepky, vrabce b-jú

bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

bú cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva hovädzí dobytok

● expr. nepovedal ani bú nič

búchačka -y -čiek ž. hovor. expr. strelná zbraň (puška, pištoľ)

búchať -a nedok.

1. spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. dverami, bagančami, kladivom;
nebúchajte!

2. vydávať zvuk pri náraze tvrdých predmetov ap., robiť buchot: dvere b-jú;
vozne b-jú (pri posúvaní);
zátky b-jú (pri otváraní fliaš)

3. udierať, tĺcť, búšiť: b. na dvere, b. päsťou do stola, srdce mu prudko búcha

4. biť, tĺcť: b. niekoho po chrbte, do chrbta

● expr. b. do sveta tárať;

búčok, bučok -čka, búčik -a m. zdrob.

● expr. spoza bučka, poza bučky od chrbta, zákerne

búda -y búd ž.

1. jednoduchý nízky (drevený) domček: strážna b., cigánska b., b. pre drevorubačov

2. drevený úkryt pre psa ap.: psia b.

3. pejor. (stará) budova: stará b.;

búdka -y -dok ž. zdrob. k 1, 2: telefónna b., vtačia b.;
šepkárska b. (v divadle)

búrací príd. určený na búranie: b-ie kladivo

búračka -y -čiek ž. hovor.

1. búranie, demolácia: b-y v starom meste

2. búranisko: tehly z b-y

3. subšt. havária

búranisko -a -nísk s. miesto, kde sa búra; stavba, ktorú búrajú: materiál z b-a

búrať -a nedok. rúcať, boriť: b. staré domy;

// búrať sa: jeho plány sa b-jú

búriť -i nedok.

1. podnecovať hnev, vzburu, poburovať, popudzovať: b. ľud proti vrchnosti

2. búrlivo sa prejavovať, burácať: víchor b-i;
sála b-la

3. vzrušovať, znepokojovať, dráždiť: také reči b-ia v ňom krv, žlč

4. vyrušovať z pokoja, zo spánku, burcovať: b. včasráno celý dom

// búriť sa

1. prejavovať nespokojnosť, stavať sa na odpor, povstávať: ľud sa b-l proti pánom;
otroci sa b-li

2. (o citoch; o ľudských orgánoch) prudko sa prejavovať, búrlivo reagovať (po podráždení): hnev sa v ňom b-i;
žalúdok, krv sa mu b-i

3. prudko sa hýbať, dvíhať sa, vzdúvať sa: more sa b-i;
víno sa b-i prudko kvasí

búrka -y -rok ž.

1. atmosférický jav prejavujúci sa prudkým vetrom, blýskaním, hrmením (a dažďom): letná, snehová b., b. na mori, strhla sa b.;
chystá sa na b-u

2. expr. búrlivý prejav citu: b. potlesku, nadšenia, odporu

3. expr. (prudká) hádka, zvada: rodinná b.

● prišlo to ako b. náhle, nečakane;
b. v pohári vody zbytočný rozruch pre bezvýznamnú príčinu;
ticho pred b-ou napätie

búrlivák -a mn. -ci m. človek búrlivej povahy, nespokojenec

● vták-b. rozpráv. bytosť

búrlivo prísl.;

búrlivosť -i ž.

búrlivý príd.

1. sprevádzaný búrkami: b-é počasie;
b-á plavba

2. rozbúrený: b-é more;
b. vietor prudký

3. mohutne sa ozývajúci, burácajúci: b-é ovácie, b-é nadšenie, b. smiech

4. rýchlo, prudko prebiehajúci: b. vývoj, rast;
b. život;
b-á schôdzka rušná;
b-é časy, roky nepokojné

5. prudko sa prejavujúci: b-á radosť, túžba;
b. temperament;
b-á mládež buričská;

búrsky príd.: b-e oriešky arašidy

búšiť¹ -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny;
b. päsťou na stôl, o stôl;
b. dverami;
b-li sa jedna do druhej;
b. sa do pŕs