Význam slova "bã æ ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

b [i bé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno; znak 2. miesta v poradí: hláska b;
vchod B;
vitamín B, B vitamín

2. hud. tón a nota: stupnica B dur, b mol;
bé (b) znak zníženia o pol tónu

● nepovedať a (á) ani b (bé) nič, nevyjadriť sa

bábä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec, bábo -a báb s. hovor. novorodeniatko: budú mať b.;

bábätko -a -tiek s. zdrob.

bábika -y -bik ž. det. hračka znázorňujúca obyč. malé dieťa, báb(k)a: hrať sa s b-ami

bábkar -a m. kto účinkuje v bábkovom divadle;

bábkarský príd.: b. súbor, krúžok;

bábkarstvo -a s.

1. bábkarské umenie

2. zamestnanie bábkara

bábkový príd.: b-é divadlo v kt. bábky predstavujú konajúce postavy;

bábovka -y -viek ž. okrúhly koláč z treného cesta;

bábovkový príd.: b-á forma

bábovnica -e -níc ž. forma na pečenie bábovky;

bábovnička -y -čiek ž. zdrob.

bác cit.

1. napodobňuje zvuk pri údere, páde, výstrele, bum, buch: zalícil a b.! b. – spadli obaja

2. vyj. prekvapenie, údiv: b., to je novina

báchať -a nedok. expr.

1. udierať, biť, mlátiť, búchať: b. päsťou na stôl

2. strieľať; vystreľovať, vybuchovať: b-nie mín;

báčik -a mn. -ovia, báči -ho (maď.), báčino -a mn. -ovia m. zastaráv. uj(k)o (význ. 2);

báčinko -a mn. -ovia m. hypok.

bádateľ -a mn. -ia m. vedec, učenec;

bádateľka -y -liek ž.;

bádateľský príd.;

bádateľsky prísl.

bádavo prísl.;

bádavosť -i ž.

bádavý príd. skúmavý, hĺbavý: b. duch;

báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade

báječne prísl.: šaty jej b. svedčia;
vyzerať b.

báječný príd. hovor. expr.

1. prekrásny, nádherný: b. život;
b-é farby

2. výborný, vynikajúci, znamenitý: b-é jedlo;
b-é dievča;

bájka -y -jok ž.

1. poučne ladená rozprávka, v kt. zvieratá konajú ako ľudia: Ezopove b-y

2. expr. nepravdivé rozprávanie, výmysel, rozprávka: nerozprávaj mi b-y!

bájkar -a m. autor bájok;

bájkarský príd.

bájny príd.

1. rozprávkový, mýtický: b. svet, b-e motívy

2. expr. nádherný, čarovný, báječný: b. zjav

bájoslovie -ia s. súbor bájí, mytológia: slovanské b.;

bájoslovný príd.

báň² -e ž. poet. klenba oblohy: nebeská b., nebies b.

bán, báň¹ -a m. rúbanisko, rúbaň: vyžínať b-y, b-e;
chodiť do b-ov na jahody, maliny

bárium -ia D a L -iu s. striebristý kov, chem. alkalický prvok, zn. Ba

bárka -y -rok ž. veslový al. plachtový čln: rybárska b.

bárs, bár

I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie

2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!

bársako, bárako zám. neurč. príslov. hovor. hocako, akokoľvek

bársaký, báraký zám. neurč. hovor. hocaký, akýkoľvek

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bárskade, bárkade zám. neurč. príslov. hovor. hocikade, kadekoľvek

bárskde, bárkde zám. neurč. príslov. hovor. hocikde, kdekoľvek

bárskedy, bárkedy zám. neurč. príslov. hovor. hocikedy, kedykoľvek

bárskoľko, bárkoľko zám. neurč. číslov. hovor. hocikoľko, koľkokoľvek

bárskto, bárkto zám. neurč. hovor. hocikto, ktokoľvek

báseň -sne ž. slovesný umel. výtvor, obyč. vo veršoch: lyrická, epická b.;
b. v próze;
písať, recitovať b-e;
symfonická b. orchestrálna skladba s vymedzeným (lit., filoz. ap.) námetom

● expr. to je priam, hotová b. je to krásne, dokonalé

básnický príd.: b. talent;
b-á reč;
b-é dielo;

básnicky prísl.;

básnictvo -a s. skladanie básní; básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.

básnik -a mn. -ci m. slovesný umelec, kt. tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav;
lyrický b.;

básniť -i nedok.

1. tvoriť, skladať básne

2. hovor. expr. nadšene rozprávať, nadchýnať sa, spievať: b. o pobyte na Jadrane

3. expr. vymýšľať si, tárať, fantazírovať: neb-i!

báť sa bojí boja nedok.

1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane

2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma

3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol

● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí

bé cit.

1. napodobňuje hlas ovce, kozy al. det. plač

2. vyj. výsmech: bé! – a vyplazila jazyk

béčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom b, B: chodiť do b-y (triedy B)

béčko -a -čok s. hovor. písmeno b, B; vec ním označená (napr. druhé mužstvo, tovar II. triedy)

béžový príd. žltohnedý: b-é šaty

opak. k 1, 2 bíjať, bíjavať -a

// biť sa

1. zápasiť, bojovať: b. sa s nepriateľom (ako lev);
b. sa za vlasť

2. hovor. nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou b-ú;
jeho činy sa b-ú s tým, čo vraví odporujú jeho rečiam

● expr. b. sa do pŕs prisahať sa

bíreš -a m. v min. želiar;

bíreška -y -šiek ž.;

bírešský príd.

bítový príd.: b-á hudba

bľabot -u m. expr. bľabotanie

bľabotať -ce -cú nedok. expr.

1. nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť: detské b-nie

2. veľa, zbytočne hovoriť, tárať: neprestajne b-e;
prázdne b-nie

bľačať -í -ia nedok. vydávať zvuky znejúce ako bé: ovca, koza, teľa b-í;

bľakot -u m. bľačanie: b. oviec

bľuskať nedok. expr. pozerať, mrkať, fľochať: b. (očami) po dievčatách, na dievčatá;

dok. bľusnúť -e -ú -sol, bľusknúť -e -ú -kol

bôb -u m.

1. strukovina pestovaná kvôli semenám, bot. Vicia

2. jej plody; jedlo z nich

3. obyč. mn. b-y veľké zrná niekt. úžitkových rastlín: sójové, kakaové b-y;

bôbový príd.: b-á polievka

bôčik -a m. tučné mäso z boku brava: údený b.

bója -e ž. teleso na hladine označujúce isté (nebezpečné) miesto vo vode

bôľ -u m. teles. al. duš. bolesť: tupý b.;
plakať od b-u

bôľne prísl.: b. stonať

bôľny príd. kniž. bolestivý, bolestný, trpký: b. pohľad;
b-a myšlienka;

bór -u m. chem. nekovový prvok, zn. B;

bor, bôr -u m.

1. borovica, sosna

2. borina: tmavý b., b. šumí;

bôrik -a m. zdrob.

bórový príd.: b-á voda, b-á masť

borový, bôrový príd.: borový les, bôrové drevo

● expr. figu, šušku borovú (vieš, dostaneš ap.) nič;

bôžik -a mn. -ovia m.

1. pohanský boh: domáci b-ia;
b. lásky amor

2. jeho soška, modla: b. zo slonoviny

br, bŕ cit. vyj. pocit odporu, hnusu, zimy: bŕ, až ma striaslo

bŕkať -a nedok. expr. splašene lietať, behať: sliepky, vrabce b-jú

bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

bú cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva hovädzí dobytok

● expr. nepovedal ani bú nič

búchačka -y -čiek ž. hovor. expr. strelná zbraň (puška, pištoľ)

búchať -a nedok.

1. spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. dverami, bagančami, kladivom;
nebúchajte!

2. vydávať zvuk pri náraze tvrdých predmetov ap., robiť buchot: dvere b-jú;
vozne b-jú (pri posúvaní);
zátky b-jú (pri otváraní fliaš)

3. udierať, tĺcť, búšiť: b. na dvere, b. päsťou do stola, srdce mu prudko búcha

4. biť, tĺcť: b. niekoho po chrbte, do chrbta

● expr. b. do sveta tárať;

búčok, bučok -čka, búčik -a m. zdrob.

● expr. spoza bučka, poza bučky od chrbta, zákerne

búda -y búd ž.

1. jednoduchý nízky (drevený) domček: strážna b., cigánska b., b. pre drevorubačov

2. drevený úkryt pre psa ap.: psia b.

3. pejor. (stará) budova: stará b.;

búdka -y -dok ž. zdrob. k 1, 2: telefónna b., vtačia b.;
šepkárska b. (v divadle)

búrací príd. určený na búranie: b-ie kladivo

búračka -y -čiek ž. hovor.

1. búranie, demolácia: b-y v starom meste

2. búranisko: tehly z b-y

3. subšt. havária

búranisko -a -nísk s. miesto, kde sa búra; stavba, ktorú búrajú: materiál z b-a

búrať -a nedok. rúcať, boriť: b. staré domy;

// búrať sa: jeho plány sa b-jú

búriť -i nedok.

1. podnecovať hnev, vzburu, poburovať, popudzovať: b. ľud proti vrchnosti

2. búrlivo sa prejavovať, burácať: víchor b-i;
sála b-la

3. vzrušovať, znepokojovať, dráždiť: také reči b-ia v ňom krv, žlč

4. vyrušovať z pokoja, zo spánku, burcovať: b. včasráno celý dom

// búriť sa

1. prejavovať nespokojnosť, stavať sa na odpor, povstávať: ľud sa b-l proti pánom;
otroci sa b-li

2. (o citoch; o ľudských orgánoch) prudko sa prejavovať, búrlivo reagovať (po podráždení): hnev sa v ňom b-i;
žalúdok, krv sa mu b-i

3. prudko sa hýbať, dvíhať sa, vzdúvať sa: more sa b-i;
víno sa b-i prudko kvasí

búrka -y -rok ž.

1. atmosférický jav prejavujúci sa prudkým vetrom, blýskaním, hrmením (a dažďom): letná, snehová b., b. na mori, strhla sa b.;
chystá sa na b-u

2. expr. búrlivý prejav citu: b. potlesku, nadšenia, odporu

3. expr. (prudká) hádka, zvada: rodinná b.

● prišlo to ako b. náhle, nečakane;
b. v pohári vody zbytočný rozruch pre bezvýznamnú príčinu;
ticho pred b-ou napätie

búrlivák -a mn. -ci m. človek búrlivej povahy, nespokojenec

● vták-b. rozpráv. bytosť

búrlivo prísl.;

búrlivosť -i ž.

búrlivý príd.

1. sprevádzaný búrkami: b-é počasie;
b-á plavba

2. rozbúrený: b-é more;
b. vietor prudký

3. mohutne sa ozývajúci, burácajúci: b-é ovácie, b-é nadšenie, b. smiech

4. rýchlo, prudko prebiehajúci: b. vývoj, rast;
b. život;
b-á schôdzka rušná;
b-é časy, roky nepokojné

5. prudko sa prejavujúci: b-á radosť, túžba;
b. temperament;
b-á mládež buričská;

búrsky príd.: b-e oriešky arašidy

búšiť¹ -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny;
b. päsťou na stôl, o stôl;
b. dverami;
b-li sa jedna do druhej;
b. sa do pŕs

búšiť² -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo;
krv mu b-i v hlave;
b-enie srdca

bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie

bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe

bútľavý príd. práchnivý; dutý: b. strom, peň;
b-é drevo

bútoriť nedok. hovor. expr. budiť zo spánku, burcovať: b. spiacich na svitaní

búvať -a nedok. det. spať: hajaj, b-aj, moje dieťa

býček -čka mn. N a A -y m. zdrob.

býčí príd.: b-ie zápasy;

býk -a mn. N a A -y m. samec hovädzieho dobytka, bujak: plemenný b.;
zápasia ako b-y urputne;

bývalý príd. kt. niekedy bol, niekdajší, skorší, minulý: b-í priatelia, b. minister, za b-ej republiky

bývanie -ia s. byt, príbytok: pekné, moderné b.

opak. bývať², bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo

bývať¹ -a nedok. mať trvalé bydlisko, byť ubytovaný: b. v meste, v internáte, na Medenej ulici, na prízemí

● b. → pánubohu za chrbtom

cíb -a m. dutá byľ cibule, cesnaku;

dráb -a m. za feud. vykonávateľ strážnej a poriadkovo-bezpečnostnej služby

džbán -a m. krčah: hlinený dž.;
dž. mlieka;

džbánček, džbánik -a, džbánok -nka m. zdrob.

eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

hlúb -a m. zhrubnutá vnútorná časť niekt. zeleniny al. listov: kapustný h.;