Význam slova "brã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

braček -a mn. -ovia m.

1. zdrob. k 1

2. mn. i -ovci (v dôvernom oslovení) priateľ, kamarát: milý b., b. môj

bračekovať sa nedok. hovor. oslovovať sa slovom braček;
bratať sa: stále sa b-jú

brada -y brád ž.

1. zužujúca sa dolná časť tváre pod ústami: končitá, vysunutá b.;
podopierať si b-u i pren. nič nerobiť;

2. dlhé chlpy mužov na tejto časti tváre: mať (hustú) b-u, nechať si rásť b-u

3. dlhšia srsť na sánke kôz

4. kozia b. lúčna bylina so žltými kvetmi, bot. kozobrada Tragopogon

● expr.: ešte mu tečie → mlieko po b-e;
ležať, byť hore b-ou byť mŕtvy;

bradáč -a m. bradatý muž

bradatý príd. majúci bradu (význ. 2, 3): b-á tvár

bradavica -e -víc ž. stvrdnutý výrastok na koži

bradavičnatosť -i ž.: b. listov choroba

bradavičnatý príd. majúci bradavice: b-á koža na krku;

bradavka -y -viek ž. kužeľovitá vyvýšenina na niekt. orgánoch: prsné b-y

bradička -y -čiek ž. zdrob. k 1 (najmä u detí)

bradlá -diel s. pomn. telocvičné náradie z 2 súbežných žrdí stojacich na stĺpikoch

brak -u m. nehodnotné veci, chybný tovar: predávať b.;
literárny, umelecký b.;

brakový príd.: b. tovar

bralisko -a -lísk s. zvel.

bralo -a brál s. vys., vyčnievajúca skala: strmé b., tatranské b-á;

brána -y brán ž.

1. (široký) vchod do domu, dvora al. iného priestoru; konštrukcia, kt. ho uzatvára, vráta: drevená, železná b.;
mestská, hradná b.;
búchať na b-u;

2. pri šport. hrách ohraničený priestor, kt. je cieľom útoku: útočiť na b-u;
ťah na bránu priamočiary útok na strelenie gólu i fraz. priamočiare, cieľavedomé konanie

3. obyč. pomn. brány poľnohosp. náradie na povrchové kyprenie pôdy;

brandy [-en-] neskl. s. (angl.) liehový nápoj podobný koňaku

brandža -e ž. hovor.

1. oblasť činnosti; skupina ľudí z takej oblasti: robiť v jednej b-i;
spisovateľská b.

2. pejor. zberba, háveď, banda, bagáž: nacistická b.

branec -nca m. muž vo veku, keď podlieha povinnosti odvodu

bránica -e -nic ž.

1. zried. bránka, dvierka: b. na plote

2. sval medzi hrudnou a brušnou dutinou: dýchať b-ou;

bránička -y -čiek ž. zdrob.

bránicový príd.;

brániť² -i nedok. bránami kypriť pôdu: b. poorané pole

brániť¹ -i nedok.

1. chrániť, hájiť zbraňami, silou, slovami ap.: b. vlasť proti útokom;
b. si česť;
b. svoje záujmy;
b-i svoj názor pred všetkými

2. prekážať, nedovoľovať, zabraňovať: b. niekomu v činnosti;
presvedčenie mi v tom b-i;
rodičia im b-li vziať sa;
nič mu neb-i, aby ...

3. šport. hrať obrannú hru, zasahovať obranne

// brániť sa stavať sa na odpor a tým chrániť svoj život, bezpečnosť ap.; odporovať, vzpierať sa: hrdinsky sa b.;
b. sa zubami-nechtami;
b. sa dojatiu premáhať ho;
nechcel som to, – b-i sa chlapec

bránka -y -nok ž.

1. zdrob. k 1

2. brána (význ. 2);

brankár -a m. hráč hrajúci v brán(k)e;

brankárka -y -rok ž.;

brankársky príd.

bránkovisko -a -vísk s. šport. vymedzený a osobitne vyznačený priestor pre brankára

bránkový príd.: b-á čiara

brannosť -i ž. k 2: dni b-i

branný príd.

1. ozbrojený, vojenský: b-á moc, b-é sily

2. týkajúci sa povinnej voj. služby a obrany štátu: b-á výchova, pohotovosť;
preteky b-ej zdatnosti;

brány → brána (význ. 3)

brašnár -a m. kto pracuje v brašnárstve

brašnárstvo -a -tiev s. výr. a predaj kožených výrobkov;

brat -a mn. -ia m.

1. súrodenec muž. pohlavia: (ne)vlastný b., starší b.

2. označenie al. oslovenie muž. člena niekt. organizácií, ev. cirkvi, rehôľ: rehoľný b. fráter

3. príslušník toho istého al. príbuzného národa: naši slovanskí b-ia

4. zdravotný b. stredný zdravotnícky pracovník; ošetrovateľ

● medzi (nami) b-mi v priateľskom prostredí;

brať berie berú -ný/-tý nedok.

1. chytať rukami, nástrojom ap. (a istý čas držať): b. knihu zo stola;
neber nič do rúk! b. dieťa na ruky, b. dievča do tanca;
b. liek užívať

2. zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím), odcudzovať, op. dávať: b. niekomu majetok;
bohatým b. a chudobným dávať;
b. niekomu prácu z rúk, jedlo od úst;
b. niekomu krv odoberať;
b. niekomu život vraždiť;
nik ti to neb-ie i pren. neupiera

3. (pravidelne) odoberať (za peniaze), kupovať: b. mlieko v mliekarni;
b. z družstva naturálie

4. prijímať ako svoje, do vlastníctva, dostávať, získavať: b. vysoký plat;
hovor. otec b-ie desaťtisíc má plat;
b. štipendium, b. úplatky;
keď dávajú, ber! kde na to b-š čas? nachádzaš;
hovor. kde, odkiaľ to b-š? kde si sa to dozvedel?

5. prijímať k sebe (do spoločnosti, do kolektívu ap.): b. študentov na byt;
b. deti so sebou (na výlet ap.)

6. odvádzať na zákl. zákona, rozhodnutia ap.: b. chlapcov na vojnu, b. vykrádačov do väzby

7. odnášať, strhávať so sebou: voda b-ie pôdu, vietor b-ie strechy;
neos. autá b-lo do priekopy

8. zaberať, reagovať: ryby b-ú chytajú sa na vnadidlo;
britva neb-ie neholí

9. chápať, rozumieť, vykladať si: (ne)b. niekoho, niečo vážne, doslova;
b. niečo na seba, osobne

10. hovor. b. na niekoho dvoriť niekomu

11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A): b. koniec končiť sa;
b. skazu kaziť sa;
b. mieru niekomu zisťovať rozmery (u krajčíra ap.);
hovor. b. zákrutu stovkou rezať;
(ne)b. niečo na vedomie (ne)všímať si;
b. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným;
b. ohľad, zreteľ na niečo, niekoho prizerať na niečo, niekoho;
b. do úvahy niečo prizerať na to;
b. si príklad, vzor od niekoho nasledovať ho;
b. niekoho, niečo do ochrany, pod ochranu chrániť;
b. si niečo, niekoho na pomoc pomáhať si;
b. na seba podobu niečoho, niekoho premieňať sa;
hovor. b. niečo späť odvolávať

● b. si niekoho, niečo na → mušku;
b. niekoho na paškál dohovárať mu;
b. → rozum do hrsti;
b. → nohy na plecia;
b. dva schody naraz ponáhľať sa;
b. niekoho za → slovo;
expr. kričí, akoby ho na nože bral(i) veľmi;
b. si niečo k → srdcu;
kniž. b. niečo za → bernú mincu;
b. Božie meno nadarmo hrešiť;
kde nič nie je, tam ani smrť neb-ie;
b. niekoho na milosť odpúšťať mu;
b. niečo na ľahkú váhu zľahčovať;
expr.: čerti ho b-ú, zlosť ho berie jeduje sa;
nech ho parom, čert b-ie, čert ho ber! vyj. rezignáciu, ľahostajnosť;

bratanček, bratranček -a mn. -ovia m. zdrob.

bratanec, bratranec -nca m. syn otcovho al. matkinho súrodenca;

bratať sa nedok. kniž. priateliť sa, kamarátiť sa

bratko iba V -u mn. -ovia m. hovor. v oslovení braček, kamarát: milý b-u! zle je, b-ia!

bratovražda -y -rážd ž. zavraždenie brata;

bratovražedný príd.: b. boj expr. občianska vojna

bratský príd.: b-á pomoc;
b-é národy, krajiny spriaznené;
b-é vzťahy priateľské;

bratsky prísl.;

bratstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. príbuzenský vzťah medzi bratmi

2. iba jedn. priateľstvo, družnosť: b. národov

3. spolok, organizácia, združenie: stredoveké náboženské b-á

brav -a mn. N a A -y m. vyrezaný samec svine, kŕmna ošípaná: chovať, zaklať b-a

opak. brávať -a

// brať sa

1. odchádzať, odoberať sa, poberať sa: ber sa preč! ber sa mi z očí! odíď!

2. začínať nejakú činnosť: b. sa do roboty, b. sa písať

3. objavovať sa, ukazovať sa: kde sa tu b-š? čo tu robíš? odkiaľ sa b-ie toľko vody? kde sa v ňom b-ie toľko odvahy?

4. (o dvojici) uzatvárať sobáš: b-li sa v máji

// brať si (o jednotlivcovi) uzatvárať sobáš s niekým: b-ie si kolegyňu (za ženu)

bravčovina -y ž.

1. bravčové mäso: pečená b.

2. vypracovaná bravčová koža

bravčový príd. pochádzajúci z brava, zo svine: b-é mäso, b-á masť, b. rezeň;
b-á koža

bravo, bravó cit. vyj. živý súhlas; výborne, znamenite

bravúra -y ž.

1. dokonalá zručnosť, efektná obratnosť: technická, herecká b.

2. ľahkomyseľná, riskantná odvaha;

bravúrne prísl.;

bravúrnosť -i ž.

bravúrny príd.: b-a hra, b-e ovládanie dialógu;

brázda -y brázd ž.

1. jarček v zemi vyoraný pluhom: hlboká b.; vyorať b-u i fraz. vykonať v niečom (ako prvý) veľa pozitívneho

2. ryha: b. na hladine za loďou;
b-y na čele, na tvári;
meteor. b. nízkeho tlaku pretiahnutá tlaková níž;

brázdička -y -čiek ž. zdrob.

brázdiť -i -zď/-i! nedok.

1. robiť brázdy, ryhy: b. sneh lyžami

2. kniž. pohybovať sa po niečom (a zanechávať brázdu): lietadlo b-i vzduch; slnko b-i oblohu, oblohou;
loď b-i more, po mori

br, bŕ cit. vyj. pocit odporu, hnusu, zimy: bŕ, až ma striaslo

brčkavý príd. expr. kučeravý: b-é vlasy, b. chlapec

brífing -u m. (angl.) publ. krátke informatívne stretnutie ver. činiteľa s novinármi pred dôležitým rokovaním al. po ňom, tlačová porada

bróm -u m. jedovatá kvapalina;
chem. halový prvok, zn. Br

bršlen -a/-u m. ker s drobnými červenými plodmi, bot. Euonymus

brús -a m. nástroj na brúsenie;

brúsik -a m. zdrob.

brúsiť -i nedok.

1. ostriť (nástroj): b. nôž, britvu, kosu

2. opracúvať (povrch, plochu) nahladko, do lesku ap.: b. drahokamy;
b-ené sklo

3. cibriť, pestovať, zdokonaľovať: b. si rozum, štýl, vkus

4. hovor. expr. túlať sa, chodiť: b. po meste, za dievčatami

● b. si → zuby na niečo, na niekoho

brúska -y -sok ž. stroj na (jemné) brúsenie

brúsny príd. slúžiaci na brúsenie: b. kotúč;
b. prášok

brýzgať -a nedok. expr. nadávať, špiniť: b. na rodinu, b. niekomu do somárov;