Význam slova "blãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bláhať si -a nedok. pociťovať (neodôvodnenú) spokojnosť, pochvaľovať si, tešiť sa: bláha si, že jej rozumie

blázinec -nca m.

1. hovor. ústav pre duševne chorých

2. expr. prostredie plné neporiadku, zmätku: dnes je doma hotový b.

blázniť -i nedok. expr.

1. i blázniť sa nerozumne sa správať, robiť hlúposti, blaznieť, šalieť: deti sa b-ia na ihrisku;
neb-i s tou puškou! (čo) b-š?

2. z(a)vádzať: b. dievčence, b. hlavu niekomu

// blázniť sa

1. byť duševne chorý, šalieť, blaznieť

2. hovor. expr. nápadne prejavovať záujem o niekoho, niečo, blaznieť (sa), šalieť: dievčatá sa za ním b-ia;
b. sa za autom

bláznivo prísl.;

bláznivosť -i ž.

bláznivý príd.

1. duševne chorý, pomätený, šialený

2. expr. nerozumný, pochabý: b-é výčiny, b-á stará dievka, b-é myšlienky, b-á mladosť

3. expr. veľmi silný, prudký; vášnivý: b-á radosť, b. tanec;
b. vietor;

● expr. b-é huby pojedol nerozumne sa správa;

bláznovský príd. k 1: nosil b-é šaty;

bláznovstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. pochabosť, samopašnosť

2. samopašný čin: vyčíňať b-á

blázon -zna m.

1. duševne chorý, pomätený človek: tichý b. neškodný;
nadávať niekomu do b-ov

2. v min. dvorný b. šašo

3. hovor. expr. nerozumný, nerozvážny človek; pochábeľ: nebuď b.! nerob hlúposti!

● expr. smiať sa ako b. bez príčiny;
robiť si b-a z niekoho, mať niekoho za b-a robiť si žarty, uťahovať si;
robiť zo seba b-a robiť sa hlúpym;
expr.: som z toho b. nechápem to;
byť do niečoho celý b. byť niečím celkom zaujatý;
byť do niekoho, za niekým b. byť veľmi zamilovaný;
bol by b., keby/aby ... nerobil by rozumne;

blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;

blíženec -nca mn. -i m. i -e -niec s.

1. dvojča

2. mn. -i m. dvaja veľmi blízki ľudia: Mickiewicz a Puškin sú b-i

blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.

blížiť sa -i nedok.

1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru

2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane

3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde

blízko, blízo

I. prísl. k blízky, op. ďaleko: už sme b.;
pristúpiť bližšie;
mať k niekomu b.;

blízkosť, blízosť -i ž.

II. blízko -a s. malá vzdialenosť, blízkosť: z b-a i z ďaleka i fraz. zovšadiaľ

III. blízko, blízo predl. s G vyj.

1. malú vzdialenosť, neďaleko: bývať b. hotela

2. časovú bezprostrednosť pred niečím: byť b. smrti

3. blízkosť k istej kvantitatívnej hranici: b. jedného milióna km

IV. čast. takmer, skoro: b. tri milióny;
má b. šesťdesiat rokov

blízky bližší príd.

1. kt. je v menšej priestorovej al. časovej vzdialenosti, op. ďaleký: b-e okolie, v b-om meste;
v najbližších mesiacoch;
B. východ krajiny juhozáp. Ázie

2. spojený rodinnými, priateľskými ap. vzťahmi, op. vzdialený: b. príbuzný;
najbližší priatelia dôverní;
b. spolupracovník;
naše názory sú b-e;
sú si b-i

● bližšia → košeľa ako kabát;

blížny m. (v kresť. etike) človek vo vzťahu k iným ľuďom: láska k b-mu, milovať b-ho

blízučko, blízunko, blízulinko prísl.

blízučký, blízunký, blízulinký príd. expr. veľmi blízky;

blší, blšací príd.: b. trh predaj použitého tovaru;

blšinec, blšacinec -nca m. blšací trus;

blška -y -šiek ž. zdrob.

blúdiť -i nedok.

1. pohybovať sa po nesprávnej ceste: b. v noci vo veľkom meste

2. chodiť bez cieľa, túlať sa, potulovať sa; (o veciach) pohybovať sa sem a ta: b. po uliciach, ulicami, po svete;
oči mu b-ia;

3. pohybovať sem a ta: b-i očami, zrakom po miestnosti

4. mýliť sa: vedecké, názorové b-enie

blúza -y blúz ž.

1. ľahká horná časť žen. oblečenia: hodvábna b.

2. horná časť prac., šport. obleku al. uniformy: vojenská, skautská b.;

blúzka -y -zok ž.

1. zdrob. k 1

2. blúza (význ. 1): biela, vyšívaná b.;

blúzniť -i nedok.

1. v horúčke al. zo sna zmätene hovoriť: chorý v noci b-l

2. expr. snívať, rojčiť: b. o šťastí;
mladistvé b-nie

blúznivec -vca m. expr. rojko, fantasta

blúzočka -y -čiek ž. zdrob. k 1

blýskať -a nedok.

1. i blýskať sa vydávať lesk, ligotať sa, lesknúť sa, blyšťať sa, žiariť, svietiť: voda sa b-a na slnku;
oči (sa) mu b-jú

2. spôsobovať lesk: b. šabľou;
b. očami i pren. prejavovať zlosť, vášeň ap.

// blýskať sa

1. neos. b-a sa ukazujú sa blesky: Nad Tatrou sa b-a sloven. štátna hymna

2. expr. vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vystatovať sa, honosiť sa: b. sa vedomosťami, vtipmi

● kniž. b-a sa na lepšie časy zjavujú sa náznaky zlepšenia, lepšej budúcnosti ap.

blýskavica -e -víc ž. expr. búrka s blýskaním: hrmavica a b.

blýskavý príd. lesknúci sa, ligotavý, blyšťavý: b-é oči, čačky;
b-á rybka;
b-é auto i pren. parádne;

nóbl hovor.

I. neskl. príd. vznešený, jemný, noblesný: n. rodina, dáma

II. prísl.: vznešene, jemne, noblesne: pohybuje sa veľmi n.