Význam slova "bla" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bľabot -u m. expr. bľabotanie

bľabotať -ce -cú nedok. expr.

1. nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť: detské b-nie

2. veľa, zbytočne hovoriť, tárať: neprestajne b-e;
prázdne b-nie

bľačať -í -ia nedok. vydávať zvuky znejúce ako bé: ovca, koza, teľa b-í;

blafák -a m. šport. slang. manéver na oklamanie brankára v hokeji

bláhať si -a nedok. pociťovať (neodôvodnenú) spokojnosť, pochvaľovať si, tešiť sa: bláha si, že jej rozumie

blaho¹ -a s.

1. pocit šťastia, spokojnosti, blaženosť: usmievať sa b-om;
výraz b-a v tvári

2. dobro, prospech: verejné b.;
b. národa, ľudu

blaho² prísl.

blahobyt -u m. dostatok životných potrieb, bohatstvo, hojnosť: hmotný a kultúrny b. obyvateľstva;
rast b-u;
žiť v b-e;

blahobytne prísl.: žiť b.

blahobytný príd.: b. život;
b-é podnikateľské vrstvy;

blahodarne prísl.: b. pôsobiť

blahodarný príd. prinášajúci blaho: b-á vlaha, b. liek;
mať b. vplyv, účinok;

blahoprajný príd. vyslovujúci blahoprianie, gratulačný: b. list, telegram

blahopriať -praje -prajú nedok. blahoželať, gratulovať: b. otcovi na narodeniny;
úprimné blahoprianie

blahorečiť nedok.

1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom

2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného

blahosklonne prísl.;

blahosklonnosť -i ž.

blahosklonný príd. priaznivo naklonený, blahovoľný, zhovievavý, láskavý: b-é ocenenie, b-é gesto;

blahoslavený

I. príd.

1. bibl. kt. zachováva zásady evanjeliovej dokonalosti: b-í chudobní v duchu

2. (v kat. cirkvi) ktorého cirkev pre jeho hrdinské cnosti povýšila na uctievanie veriacimi

3. kniž. hodný úcty, oslávenia: b-á pamiatka sv. Gorazda

II. blahoslavený m. kto sa stal blahoslaveným (význ. 2)

blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
z b-e zamestnávateľa;

blahovoľne prísl.;

blahovoľnosť -i ž.

blahovoľný príd.: b-é stanovisko;
b-á kritika;

blahoželať nedok. želať blaho, dobro, blahopriať, gratulovať: b. niekomu na narodeniny;
novoročné b-nie

blahý príd. kniž. oblažujúci, blažený, šťastný: b. pocit, b-é vedomie;
žiť v b-ej nádeji

● b-ej pamäti náš otec nebohý;

bľakot -u m. bľačanie: b. oviec

blamáž -e ž. hanba, zahanbenie (z neúspechu): bola to b.

□ mať, utrpieť b. blamovať sa

blamovať sa nedok. i dok. mať, (u)robiť si blamáž

blana -y blán ž.

1. jemný tenký útvar: plávacia b. (brodivých vtákov);
anat. mozgová b.

2. (rozmnožovacia) b. tenký papier s vrstvou vosku al. kovová fólia na rozmnožovanie písomností: písať na b-u;

blanitý príd. tenký ako blana: zool. b-é krídla hmyzu

blanka -y -niek ž. zdrob. k 1

blanketa -y -kiet ž. formulár, tlačivo (na vyplnenie údajov)

blankyt -u m. kniž. belasá farba jasného neba, azúr;

blankytný príd.: b-é nebo, b-é oči

blatisko -a -tísk s. zvel.

blatistý príd. plný blata: b-á cesta, b. terén, b-á pôda;
b-é počasie

blativý príd. blatistý, blatnatý

blatnatý príd. plný blata, blatistý: b-á cesta;
b-á voda

blatník -a m. ochranný plech nad kolesami vozidiel

blato -a blát s. zem, prach rozmočené vodou: riedke b., spadnúť do b-a, zafŕkaný b-om

● → vytiahnuť niekoho z b-a;
dostať sa z b-a do kaluže zo zlej situácie do inej podobnej;

blatový príd.;

blažene prísl.;

blaženosť -i ž. blaho

blažený príd. pociťujúci blaho; svedčiaci o tom; šťastný: b. človek, b. pocit, byť b.;
b. úsmev;

blazeovane prísl.;

blazeovanosť -i ž.

blazeovaný príd. kniž. presýtený životom a znudený, vyžitý: b. sveták, b. úsmev;

blázinec -nca m.

1. hovor. ústav pre duševne chorých

2. expr. prostredie plné neporiadku, zmätku: dnes je doma hotový b.

blažiť nedok. robiť blaženým, oblažovať, tešiť: b-í ho, že zvíťazil

blaznieť -ie -ejú nedok.

1. hovor. blázniť sa (význ. 1), šalieť

2. expr. blázniť (význ. 1), šalieť, besnieť: neb-ej! pren. počasie b-ie je veľmi nestále

3. i blaznieť sa hovor. expr. blázniť sa (význ. 2), šalieť: b-ie (sa) za dievčatami, b. (sa) za tancom

blázniť -i nedok. expr.

1. i blázniť sa nerozumne sa správať, robiť hlúposti, blaznieť, šalieť: deti sa b-ia na ihrisku;
neb-i s tou puškou! (čo) b-š?

2. z(a)vádzať: b. dievčence, b. hlavu niekomu

// blázniť sa

1. byť duševne chorý, šalieť, blaznieť

2. hovor. expr. nápadne prejavovať záujem o niekoho, niečo, blaznieť (sa), šalieť: dievčatá sa za ním b-ia;
b. sa za autom

bláznivo prísl.;

bláznivosť -i ž.

bláznivý príd.

1. duševne chorý, pomätený, šialený

2. expr. nerozumný, pochabý: b-é výčiny, b-á stará dievka, b-é myšlienky, b-á mladosť

3. expr. veľmi silný, prudký; vášnivý: b-á radosť, b. tanec;
b. vietor;

● expr. b-é huby pojedol nerozumne sa správa;

bláznovský príd. k 1: nosil b-é šaty;

bláznovstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. pochabosť, samopašnosť

2. samopašný čin: vyčíňať b-á

blázon -zna m.

1. duševne chorý, pomätený človek: tichý b. neškodný;
nadávať niekomu do b-ov

2. v min. dvorný b. šašo

3. hovor. expr. nerozumný, nerozvážny človek; pochábeľ: nebuď b.! nerob hlúposti!

● expr. smiať sa ako b. bez príčiny;
robiť si b-a z niekoho, mať niekoho za b-a robiť si žarty, uťahovať si;
robiť zo seba b-a robiť sa hlúpym;
expr.: som z toho b. nechápem to;
byť do niečoho celý b. byť niečím celkom zaujatý;
byť do niekoho, za niekým b. byť veľmi zamilovaný;
bol by b., keby/aby ... nerobil by rozumne;