Význam slova "bel" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

beľ -i ž.

1. biela vrstva dreva pod kôrou

2. poet. belosť: b. zubov, snehu

belák -a mn. N a A -y m. biely zajac al. pes

beláň -a m.

1. chlapec s belavými vlasmi

2. mn. N a A -e zviera s belavou srsťou; vták s bielym perím;

belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)

belasieť -ie -ejú nedok. stávať sa belasým, modrieť: pery b-jú od zimy, slivky b-jú;
b. od zlosti

// belasieť sa javiť sa belasým, modrieť sa: more, obloha sa b-ie

belasistý príd. beláskavý, modrastý: b-á para, b. ľad

belasiť nedok. farbiť nabelaso, modriť

beláskavý, belaskavý príd. sfarbený dobelasa, belas(is)tý, modrastý: b-é oči, b. svit, b. dym

belaso prísl.: b. obielený;

belasooký príd. modrooký: b-é dievčatko

belasosť -i ž.

belasozelený príd. belasý dozelena: b-é oči, b-é more

belastý príd. beláskavý, modrastý: b. dym

belasý príd. majúci farbu ako jasné nebo, jasnomodrý: b-é oči, b. dym, b-á obloha, b-á košeľa;
b-é pery (od zimy);

belavý príd. sfarbený dobiela, svetlosivý: b-é vlasy;
b-é obláčiky

belčov -a m. zastaráv. drevená kolíska

beletria -ie ž. krásna literatúra;

beletrista -u m. autor beletrie;

beletristický príd.: b. štýl;
b-é dielo;

beletristicky prísl.

beletrizovať nedok. beletristicky spracúvať

beli, beliže cit. spi, spinkaj (v uspávankách)

belica -e -líc ž.

1. obyč. mn. druh bielych sliviek al. čerešní

2. sladkovodná striebrobiela ryba, zool. Chalcalburnus

3. biela ovca

belieť -ie -ejú nedok. stávať sa bielym: obloha b-ie;
vlasy mu b-jú šedivejú

// belieť sa javiť sa bielym: sneh sa b-ie, čistý obrus sa b-ie

belko -a m.

1. mn. -ovia beláň (význ. 1)

2. mn. -y/-ovia A -y/-ov beláň (význ. 2)

beľmo -a -liem s.

1. biela vonkajšia časť oka: b-á očí blýskajú

2. chorobný zákal oka

● mať b. na očiach nevidieť pravdu;
b. mu spadlo z očí poznal pravdu

beloch -a mn. -si m. človek bieleho plemena;

belorítka -y -tok ž. vták s bielym perím pod chvostom podobný lastovičke, zool. Delichon

beloška -y -šiek ž.;

belošský príd.

belosť -i ž. biele sfarbenie, bielosť: b. papiera, b. tváre, kože;
skvieť sa b-ou

belostne prísl.: b. svietiť;

belostnosť -i ž.

belostný príd. kniž. vyznačujúci sa belosťou: b. sneh;
b. mramor, b-é telo;

beluš -a mn. N a A -e m. biely al. sivý kôň, belko, sivko

kábel -bla L -i mn. -e m. vodič al. zväzok vodičov chránený obalom: elektrický, telefónny, podmorský k.;