Význam slova "ať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1067 výsledkov (9 strán)
-
atakovať nedok. i dok. kniž. (u)robiť nápor, (za)útočiť, napádať, napadnúť: a. brankára;
a-ný chorobou -
ataman -a m. kozácky náčelník;
-
atamanský príd.
-
atašé neskl. m. pridelenec: kultúrny, obchodný, vojenský a.
-
atavistický príd.;
atavisticky prísl.: prejavovať sa a.
-
atavizmus -mu m. vlastnosti, znaky zdedené po vzdialených predkoch;
-
atď. skr. a tak ďalej
-
ateista -u m.
1. kto popiera jestvovanie Boha
2. stúpenec ateizmu;
-
ateistický príd.: a-á propaganda;
ateisticky prísl.
-
ateistka -y -tiek ž.;
-
ateizmus -mu m.
1. popieranie jestvovania Boha a z toho vyplývajúci životný postoj
2. filoz. názor popierajúci jestvovanie Boha a nadzmyslových skutočností;
-
ateliér -u L -i mn. -y m. dielňa (výtvar.) umelcov: maliarsky, sochársky a.;
filmové a-y -
atentát -u m. útok na život z polit. pohnútok: pripravovať, spáchať a. na niekoho
-
atestácia -ie -ií ž.
1. preverenie odb. spôsobilosti ved. pracovníkov (skúškami); skúška na získanie kvalifikácie odb. lekára v istom lek. odbore
2. písomné potvrdenie, osvedčenie, atest;
-
atestačný príd.: a-á komisia
-
atlas1 -u m. kniha máp al. vyobrazení z niekt. vedného odboru: zemepisný, jazykový a.;
a. húb;atlas2 -u m. text. hladká lesklá tkanina;
-
atlasový1 príd.
atlasový2 príd.: a-é šaty
-
atlét -a m. športovec pestujúci atletiku;
-
atletický príd.: a-é preteky;
atleticky prísl.
-
atlétka -y -tok ž.;
-
atmosféra -y -fér ž.
1. plynný obal planéty: zemská a. ovzdušie
2. iba jedn. celkový ráz, nálada istého prostredia: priateľská, napätá a.;
slávnostná a.3. fyzikálna a. jednotka tlaku, zn. atm;
-
atmosférický príd.: a-é poruchy;
fyz. a. tlak -
atóm -u m. najmenšia časť chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie: rozbitie a-u;
-
atomizovať nedok. kniž. rozdrobovať, trieštiť
-
atómový príd.: a-é jadro;
a-á energia, a-á elektráreň;
a-é zbrane -
atrakcia -ie ž. príťažlivé, pútavé predstavenie, vystúpenie: cirkusová, filmová a.;
-
atraktívne prísl.;
-
atraktívnosť -i ž.
-
atraktívny príd. príťažlivý, lákavý, pútavý: a. program, a. tovar;
-
atrament -u m. farebná tekutina na písanie;
-
atramentový príd.: a-á škvrna, ceruza;
a-á farba sýtomodrá ako atrament -
atrapa -y -ráp ž. napodobnenina (tovaru na reklamu, zbrane na cvičenie ap.)
-
atribút -u m.
1. kniž. podstatná, nevyhnutná vlastnosť niečoho, príznak: a-y národa
2. gram. prívlastok;
-
atribútový, atributívny príd.
-
átriový príd.: á. dom
-
átrium -ia D a L -iu s. ústredná časť rím. domu;
stav. vnútorný nekrytý dvor; -
atropínový príd.: a-é kvapky
-
atypický príd. netypický, nezvyčajný: a. jav, prípad;
atypicky prísl.
-
a2
I. spoj.
A. priraď. vyj.
1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš
4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol
5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...
6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť
7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna
B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to
II. čast.
1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa
2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.
III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!
a1, á neskl. s.
1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A2. hud. tón a nota: A dur, a mol
3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do koncaà čast. obch. po: meter à 100,– Sk
-
a i. skr. a iné, a iní, a inde
-
a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.
-
a. h. skr. ako hosť
-
ajhľa cit. kniž. vyj. upozornenie, poukázanie na niečo: a., kto mal pravdu!
-
arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov
-
ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie
□ mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať
-
ašpirant -a m.
1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul
2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;
-
ašpirantka -y -tiek ž.;
-
ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky
-
ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u -
ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa
-
autodielňa -e ž. dielňa na opravu áut
-
autoopravovňa -e ž. opravovňa áut
-
až
I. spoj. podraď. uvádza vetu
1. časovú s význ. okolnosti a) po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým: počká, až sa rozvidnie;
dotiaľ sa chodí s krčahom na vodu, až sa rozbije;
b) po ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety, keď: až sa vrátime, dokončíme robotu;
c) počas ktorej prebieha dej nadradenej vety, keď: až pôjdeme domov, bude určite pršať2. príslov. miery (obyč. v podobe účinku): rozosmial sa, až mu vyhŕkli slzy;
zakričal, až sa v hore ozvaloII. čast.
1. vyj. veľkú, krajnú mieru; dokonca: zostať až do rána, snehu bolo až po pás, začervenať sa až po uši, prišlo nás až dvadsať
2. zdôrazňuje pripojený výraz; len, iba: prišiel na to až otec, dozvieme sa to až zajtra
3. stupňuje, zosilňuje význ. výrazu: jeho veselá až bujará nálada;
bol to utiahnutý človek až čudák4. vyj. rozpätie medzi dvoma pólmi: dvaja až traja, od dolín až po vrchy;
čísla 1 až 30III. až na predl. s A hovor. okrem, s výnimkou, vyjmúc: všetci až na jedného okrem jedného;
až na to, že ... odhliadnuc od toho, že ... -
ažúr1 -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou
ažúr2, pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň
-
ažurita -y ž. admin. vykonanie práce v určený deň
□ publ. byť v a-e mať vybavené veci načas
-
babizňa -e ž. pejor. babisko
-
babraňa -e ž. hovor. expr. žena, kt. sa babre s robotou, babra
-
babuľa -e -búľ ž. hypok.
1. oslovenie dievčaťa, ženy
-
bachraňa -e ž.
-
baganča -e obyč. mn. ž. ťažká voj. al. prac. obuv: chlapci obutí v b-iach
-
bakuľa -e -kúľ ž. hrubá zakrivená palica, krivuľa, čugaňa: pastierska b.;
oprieť sa o b-u -
baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov; -
baranča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa ovce, jahňa;
-
baša -u mn. -ovia m. paša
-
batoľa -aťa mn. -atá -liat s. dieťa medzi 1. a 3. r. života;
-
bečať -í -ia nedok. vydávať zvuk bé: ovce b-ia;
expr. b-í ako ovca -
bedľa -e ž. jedlá huba s vysokou nožičkou a plochým veľkým klobúkom, bot. Lepiota
-
belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)
-
bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.
1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
b. ozlomkrky, opreteky;
b. ako bez duše;
zajac b-í poľom2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
oblaky b-ia;
po tvári mu b-ia kvapky potu3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
bež otvoriť!4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno;
film už b-í;
roky b-ia;
čas b-í;
vie, ako svet b-í;
všetko b-í podľa plánu;
nechať vec b. nestarať sa o ňu5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky
● mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.
-
bezdomovkyňa -e -kýň ž.;
-
bežkyňa -e -kýň ž.;
-
blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
z b-e zamestnávateľa; -
blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;
-
bleduľa -e -dúľ ž.
1. jarná bylina s bielymi kvetmi, bot. Leucojum
2. expr. bledé dievča, bledá žena
-
blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty
-
bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;
-
bodľač -e ž. hromad. bodľačie
-
bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.
-
bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;
-
boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
mať b-u -
brandža -e ž. hovor.
1. oblasť činnosti; skupina ľudí z takej oblasti: robiť v jednej b-i;
spisovateľská b. -
brekyňa -e -kýň ž. listnatý strom s malými jedlými plodmi, bot. jarabina b. Sorbus terminalis
-
bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch
-
brnčať -í -ia nedok. expr. bzučať: komáre, včely b-ia;
b-nie cimbala -
broskyňa -e -kýň ž.
1. nízky ovocný strom s ružovými kvetmi, bot. Persica
2. jeho žltočervený al. zelenkavý plod s ryhovanou kôstkou;
-
brošňa -e ž. ozdobná spona;
-
bručať -í -ia nedok.
-
bučať -í -ia nedok. (o hovädzom dobytku) vydávať zvuk bú: kravy b-ia
-
byľ, byľa -e býľ/bylí ž.
1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy
2. steblo: niekoľko býľ sena
● do (poslednej) b-e úplne všetko;
-
bzučať -í -ia nedok.
1. (o lietajúcom hmyze, o niekt. strojoch a nástrojoch) vydávať zvuk bzz: včely, muchy b-ia;
basa, motor, ventilátor b-í;
b-nie turbín;
lietadlo b-í2. ozývať sa, zaznievať bzukotom: mesto b-í ako úľ;
čakáreň b-í hovorom -
ceduľa -e -dúľ ž. hovor. list papiera s oznámením: vyvesiť, vylepiť c-u;
na dverách visí c.; -
chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní
-
chlapča -aťa mn. -atá -čiat s. expr. (malý) chlapec: zdravé, prešibané ch.;
-
chlopňa -e ž.
1. rozšírená predná časť goliera na šatách al. kabáte; pruh látky na otvore vrecka ap.
2. anat. svalový výbežok v srdci, cievach ap., kt. uzatvára al. uvoľňuje priechod a umožňuje prietok tekutiny iba jedným smerom: zápal srdcových ch-í;
-
chlpaňa -e ž.
-
chodkyňa -e -kýň ž.;
-
chrčať -í -ia nedok. vydávať chrapľavý zvuk: ch. od bolesti;
rádio ch-í;
neos. ch-í mu v prsiach -
chrchlať, chrchľať -e -ú nedok. expr.
1. vydávať chrchlavý zvuk, chripieť: pľúca, motory ch-li
2. vykašlávať hlien, odkašlávať
-
chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča;
vydrž, ch. moje; -
chvíľa -e chvíľ ž. relatívne krátky časový úsek, okamih: vrátiť sa o ch-u, odísť na ch-u;
v poslednej ch-i v poslednom okamihu;
prežívať slávnostné, ťažké ch-e;
čakať hodnú ch-u dlho;
každú ch-u často;
v tejto ch-i teraz● mať dlhú ch-u nudiť sa;
prišla jeho ch. príležitosť, na kt. čakal;
posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou; -
chyža -e ž.
1. izba
2. chatrč, domček;
-
cibuľa -e -búľ ž.
1. zelenina pestovaná pre podzemnú dužnatú aromatickú guľovitú časť použ. ako pochutina, bot. Allium
2. podobná podzemná časť iných rastlín: c. tulipánu, cesnaku
3. vec podobná cibuli: c. veže kopula;
pomn. cibule hovor. (vreckové) hodinky● naobliekaný ako c. veľmi;
-
cieňa, cieň -e ž. hosp. stavisko na úschovu vozov, náradia, kôlňa, šopa: uložiť drevo v c-i
-
cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;
-
cigaretľa -e -tieľ ž. subšt. cigareta
-
cmúľať -a nedok.
1. cumľať, cucať: c. palec, cukrík;
2. obyč. pejor. bozkávať: ustavične sa c-jú