Význam slova "aåˆ a" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

a²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa

3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

a¹, á neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A

2. hud. tón a nota: A dur, a mol

3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)

● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do konca

à čast. obch. po: meter à 100,– Sk

a i. skr. a iné, a iní, a inde

a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.

a. h. skr. ako hosť

ajhľa cit. kniž. vyj. upozornenie, poukázanie na niečo: a., kto mal pravdu!

arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov

ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie

□ mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať

ašpirant -a m.

1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul

2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;

ašpirantka -y -tiek ž.;

ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky

ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u

ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa

autodielňa -e ž. dielňa na opravu áut

autoopravovňa -e ž. opravovňa áut

až

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. časovú s význ. okolnosti a) po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým: počká, až sa rozvidnie;
dotiaľ sa chodí s krčahom na vodu, až sa rozbije;
b) po ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety, keď: až sa vrátime, dokončíme robotu;
c) počas ktorej prebieha dej nadradenej vety, keď: až pôjdeme domov, bude určite pršať

2. príslov. miery (obyč. v podobe účinku): rozosmial sa, až mu vyhŕkli slzy;
zakričal, až sa v hore ozvalo

II. čast.

1. vyj. veľkú, krajnú mieru; dokonca: zostať až do rána, snehu bolo až po pás, začervenať sa až po uši, prišlo nás až dvadsať

2. zdôrazňuje pripojený výraz; len, iba: prišiel na to až otec, dozvieme sa to až zajtra

3. stupňuje, zosilňuje význ. výrazu: jeho veselá až bujará nálada;
bol to utiahnutý človek až čudák

4. vyj. rozpätie medzi dvoma pólmi: dvaja až traja, od dolín až po vrchy;
čísla 1 až 30

III. až na predl. s A hovor. okrem, s výnimkou, vyjmúc: všetci až na jedného okrem jedného;
až na to, že ... odhliadnuc od toho, že ...

ažúr¹ -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou

ažúr², pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň

ažurita -y ž. admin. vykonanie práce v určený deň

□ publ. byť v a-e mať vybavené veci načas

babizňa -e ž. pejor. babisko

babraňa -e ž. hovor. expr. žena, kt. sa babre s robotou, babra

babuľa -e -búľ ž. hypok.

1. oslovenie dievčaťa, ženy

2. hus, húska (pri privolávaní);

bača -u mn. -ovia m. hlav. pastier oviec, gazda na salaši;

bachraňa -e ž.

baganča -e obyč. mn. ž. ťažká voj. al. prac. obuv: chlapci obutí v b-iach

bakuľa -e -kúľ ž. hrubá zakrivená palica, krivuľa, čugaňa: pastierska b.;
oprieť sa o b-u

baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov;

baranča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa ovce, jahňa;

baša -u mn. -ovia m. paša

batoľa -aťa mn. -atá -liat s. dieťa medzi 1. a 3. r. života;

bečať -í -ia nedok. vydávať zvuk bé: ovce b-ia;
expr. b-í ako ovca

bedľa -e ž. jedlá huba s vysokou nožičkou a plochým veľkým klobúkom, bot. Lepiota

belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)

bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.

1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
b. ozlomkrky, opreteky;
b. ako bez duše;
zajac b-í poľom

2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
oblaky b-ia;
po tvári mu b-ia kvapky potu

3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
bež otvoriť!

4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno;
film už b-í;
roky b-ia;
čas b-í;
vie, ako svet b-í;
všetko b-í podľa plánu;
nechať vec b. nestarať sa o ňu

5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky

● mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.

bezdomovkyňa -e -kýň ž.;

bežkyňa -e -kýň ž.;

blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
z b-e zamestnávateľa;

blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;

bleduľa -e -dúľ ž.

1. jarná bylina s bielymi kvetmi, bot. Leucojum

2. expr. bledé dievča, bledá žena

blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia

● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty

bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;

bodľač -e ž. hromad. bodľačie

bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.

bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;

boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
mať b-u

brandža -e ž. hovor.

1. oblasť činnosti; skupina ľudí z takej oblasti: robiť v jednej b-i;
spisovateľská b.

2. pejor. zberba, háveď, banda, bagáž: nacistická b.

brekyňa -e -kýň ž. listnatý strom s malými jedlými plodmi, bot. jarabina b. Sorbus terminalis

bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

brnčať -í -ia nedok. expr. bzučať: komáre, včely b-ia;
b-nie cimbala

broskyňa -e -kýň ž.

1. nízky ovocný strom s ružovými kvetmi, bot. Persica

2. jeho žltočervený al. zelenkavý plod s ryhovanou kôstkou;

brošňa -e ž. ozdobná spona;

bručať -í -ia nedok.

1. (o medveďovi, o base) mrmlať, mručať; bzučať

2. mrmlať, hundrať: b. si pod fúzy

bučať -í -ia nedok. (o hovädzom dobytku) vydávať zvuk bú: kravy b-ia

byľ, byľa -e býľ/bylí ž.

1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy

2. steblo: niekoľko býľ sena

● do (poslednej) b-e úplne všetko;

bzučať -í -ia nedok.

1. (o lietajúcom hmyze, o niekt. strojoch a nástrojoch) vydávať zvuk bzz: včely, muchy b-ia;
basa, motor, ventilátor b-í;
b-nie turbín;
lietadlo b-í

2. ozývať sa, zaznievať bzukotom: mesto b-í ako úľ;
čakáreň b-í hovorom

3. ticho spievať: zbor b-í melódiu

ceduľa -e -dúľ ž. hovor. list papiera s oznámením: vyvesiť, vylepiť c-u;
na dverách visí c.;

chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní

chlapča -aťa mn. -atá -čiat s. expr. (malý) chlapec: zdravé, prešibané ch.;

chlopňa -e ž.

1. rozšírená predná časť goliera na šatách al. kabáte; pruh látky na otvore vrecka ap.

2. anat. svalový výbežok v srdci, cievach ap., kt. uzatvára al. uvoľňuje priechod a umožňuje prietok tekutiny iba jedným smerom: zápal srdcových ch-í;

chlpaňa -e ž.

chodkyňa -e -kýň ž.;

chrčať -í -ia nedok. vydávať chrapľavý zvuk: ch. od bolesti;
rádio ch-í;
neos. ch-í mu v prsiach

chrchlať, chrchľať -e -ú nedok. expr.

1. vydávať chrchlavý zvuk, chripieť: pľúca, motory ch-li

2. vykašlávať hlien, odkašlávať

chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča;
vydrž, ch. moje;

chvíľa -e chvíľ ž. relatívne krátky časový úsek, okamih: vrátiť sa o ch-u, odísť na ch-u;
v poslednej ch-i v poslednom okamihu;
prežívať slávnostné, ťažké ch-e;
čakať hodnú ch-u dlho;
každú ch-u často;
v tejto ch-i teraz

● mať dlhú ch-u nudiť sa;
prišla jeho ch. príležitosť, na kt. čakal;
posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou;

chyža -e ž.

1. izba

2. chatrč, domček;

cibuľa -e -búľ ž.

1. zelenina pestovaná pre podzemnú dužnatú aromatickú guľovitú časť použ. ako pochutina, bot. Allium

2. podobná podzemná časť iných rastlín: c. tulipánu, cesnaku

3. vec podobná cibuli: c. veže kopula;
pomn. cibule hovor. (vreckové) hodinky

● naobliekaný ako c. veľmi;

cieňa, cieň -e ž. hosp. stavisko na úschovu vozov, náradia, kôlňa, šopa: uložiť drevo v c-i

cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;

cigaretľa -e -tieľ ž. subšt. cigareta

cmúľať -a nedok.

1. cumľať, cucať: c. palec, cukrík;

2. obyč. pejor. bozkávať: ustavične sa c-jú

combáľať -a nedok. expr. kývať, knísať, hojdať, hompáľať: c. nohami, rukami

// combáľať sa: hlava sa mu c-a, čln sa c-a na jazere

crčať -í -ia nedok. tiecť tenkým (prerušovaným) prúdom, crkať, cŕkať: voda c-í;
krv c-í z rany

cumľať -e -ú nedok. omáľať v ústach, cmúľať, cucať: c. cukrík, dieťa si c-e palec

cvendžať -í -ia -dž/-i! nedok.

1. vydávať zvonivý zvuk (po údere, náraze): kosa c-í, meče, poháre c-ia, c-iaca oceľ

2. zvonivo znieť, zvučať: v ušiach mu c-í jej zvonivý hlas;
smiech c-l

darkyňa -e -kýň ž.;

datľa -e ž. sladký výživný plod datľovníka;

depeša -e -í ž. dôležitá rýchla správa: d. veľvyslanca;
doručiť d-u

dielňa -e ž.

1. miestnosť, v kt. sa koná obyč. remeselnícka al. výr. činnosť: obuvnícka, údržbárska, montážna d.

2. prostredie umel. al. ved. tvorby: obraz pochádza z d-e majstra Brunovského;
film je z d-e mladého režiséra;
tvorivé d-e na vedeckých konferenciách odborné diskusie, semináre;

dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.

1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.;
výchova, výživa d-í;
opatrovať d-i;

2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom;
mať d-a byť rodičom;
cirk. Božie d-i

3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!

4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny

● tešiť sa ako d. veľmi;
plakať ako malé d. bez zábran;
nosí d. pod srdcom je ťarchavá;
→ vyliať so špinavou vodou aj d.;
→ nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;

diéta -y diét ž. liečebná výživa: žlčníková d.;
predpísať d-u, liečiť d-ou;

dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.

1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.;
chlapci a d-e;
d. na vydaj

2. mladá, slobodná žena, dievka

3. hovor. milá: mať, nájsť si d.

4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;

dieža -e ž. (väčšia) drevená nádoba; kaďa: zamiesiť cesto v d-i;
d. s namočenou bielizňou;

dôchodkyňa -e -kýň ž.;

dodržať -í -ia dok. zachovať, splniť: d. slovo, lehotu;

dogúľať -a dok.

1. skončiť gúľanie, prestať gúľať

2. gúľaním dopraviť, dokotúľať: d. klát

// dogúľať sa gúľaním sa dostať, dokotúľať sa: puk sa d-l do brány

nedok. doháňať -a

// dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l;
kŕdeľ detí sa d-l do dvora

nedok. doháňať -a

dohodkyňa -e -kýň ž.;

dohrčať -í -ia dok.

1. prestať hrčať

2. expr. s hrčaním prísť: d. na motorke

dojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. dieťa v prvých mesiacoch po narodení vyžadujúce dojčenie;

dokotúľať -a dok. prikotúľať: d. pneumatiku

// dokotúľať sa: klbko sa d-lo k dverám

domorodkyňa -e -kýň ž.

nedok. domýšľať -a

// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce;
čo nevie, to si d-í;
d. si koniec;

donášač -a m. kto tajne donáša správy: d. klebiet;
špión a d. udavač;

donášačstvo -a s.

nedok. donášať -a

1. k 1 – 4

2. byť donášačom, žalovať, udávať: d. na spolužiakov;
boja sa ho, lebo d-a

3. prinášať zisk, vynášať: polia d-jú viac ako predtým;
majetok mu veľmi ned-l

// doniesť sa (o zvuku) zaznieť, ozvať sa, doľahnúť: do dvora sa d-l spev mládencov;

nedok. k 1 donášať -a

nedok. donášať sa

// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel;

nedok. donášať si

nedok. dopĺňať -a, doplňovať

// doplniť sa

1. pribudnutím niečoho sa stať plným: nádrž sa rýchlo d-la vodou

2. pribudnúť do niečoho doplna: tekutina v organizme sa postupne d-í;

nedok. dopĺňať sa, doplňovať sa

nedok. dopúšťať -a

// dopustiť sa spáchať, vykonať: d. sa zločinu, priestupku;

nedok. dopúšťať sa

doráňať -a dok. expr. poraniť na viacerých miestach, dokaličiť: d. si ruky;
búrkou d-ný strom;

nedok. dorážať -a

1. k 1 – 3

2. znepokojovať, dobiedzať, dotierať: komáre d-li do nás, na nás

nedok. dosáľať -a

dostrieľať -a dok.

1. strelami na viacerých miestach zasiahnuť; tým poraniť al. poškodiť: d-ný terč;
d-li sa v súboji

2. skončiť streľbu, prestať strieľať: d.! (voj. povel)

nedok. dosúšať -a, dosušovať

// dosušiť sa: seno sa d-í;

nedok. dosúšať sa, dosušovať sa

nedok. dosviedčať -a, dosvedčovať

doťať sa -tne -tnú dok. hovor. expr. veľmi sa opiť: d-l sa, že ani nevstal

nedok. dotláčať² -a

nedok. dotláčať¹ -a

// dotlačiť sa:

1. d. sa k pokladnici

2. ovocie sa d-lo;

nedok. dotláčať sa

nedok. doúčať -a, doučovať

// doučiť sa

1. učením si doplniť (vedomosti): d. sa zameškané učivo

2. skončiť učenie sa, prestať sa učiť: d-l sa a šiel do kina;

nedok. doúčať sa, doučovať sa

dováľať -a dok.

1. váľaním dopraviť (do cieľa), dogúľať: d. klát k bráne

2. expr. (váľaním) zašpiniť, uváľať: d-ný kabát

// dováľať sa:

1. poleno sa d-lo k ceste

2. expr. d-l sa v blate